Kategória - Vlastnosti húb

AKE JEDOVATA LATKY OBSAHUJE PODPNOVKA OBZCAJNA?

Podpňovka obyčajná neobsahuje žiadne dkázané jedovaté látky a opisované prípady otravy podpňovkami nemajú známy mechanizmus. Predpokladá sa, že môže ísť o iný blízko príbuzný druh podpňovky, ktorý sa zatiaľ nerozlišuje, Od nás nie sú známe prípady otravy podpňovkami.

KTORE LATKY V CECHRACKE PODVIHNUTEJ SPOSOBUJU ALERGICKU REAKCIU?

Mechanizmus otravy čechračkami nie je dosones celkom objasnený.

Dobrý deň, prosím o nasledujúcu odpoveď: Je medzi hribovitými hubami na Slovensku a v Česku smrtelne, alebo prudko jedovatá huba? S pozdravom, Vlado

Nie je, len niektoré modrejúce hríby sú zasurova pomerne prudko jedovaté, dôkladným varom sa však jedovaté látky odstránia.

Vážená pani doktorka, chcel by som sa spýtať, ako je to s jedlosťou, resp. s nejedlosťou ušiaka mitrovitého. Každý zdroj uvádza niečo iné, sám môžem potvrdiť skvelú chuť tejto huby. Ďakujem

Podľa najnovších výskumov sa všetky ušiaky, vrátane ušiaka obrovského (Gyromitra gigas)radia medzi podozrivé huby. Je veľa ľudí, ktorí bez problémov konzumujú aj jedovatý ušiak obyčajný (Gyromitra esculenta) a vôbec ho od iných druhov nerozlišujú. Keďže mechanizmus otráv ušiakmi, ktoré môžu byť niekedy veľmi nebezpečné, dodnes nie je uspokojivo objasnený, podľa môjho názoru je lepšie sa im vyhnúť a teda aj ušiaku mitrovému (G. infula)

Zaujímalo by ma, aký je to druh hmyzu, rsp. cervov, ktorý parazituje na hubách, napr. hríby, kozáky a preco napádajú zriedkavo napr. kozáka osikového. Dakujem.

"Červy" ktoré napádajú plodnice húb sä larvy rôznych druhov hmyzu, najčastejšie dvojkrídlovcov, čiže múch. Kozáka osikového napádaú tiež, ale možno jeho plodnice obsahujú látky, ktoré hmyz odpudzujú alebo je to jednoducho tuhšia dužina.

Dobry den. rad by som sa spytal, ako hlboko v zemi rastie podhuvie u hub ? je mi jasne, ze zalezi od (rodu) druhu huby, podlozia, pody a inych faktorov, ale apson priblizne, ci je to v centimetroch, alebo az niekolko desiatok cm... dakujem. miso.

Podhubie napríklad niektorých hríbovitých húb sa nachádza aj 50 až 70 cm v zemi, pričom podhubie iných, drobných húb prerastá len niekoľko cm do najvrchnejšej vrstvy opadaného lístia či ihličia. Myceliálne vlákna niektorých drevokazných húb dokážu prekonať aj základy budov v hĺbke takmer 1 m.

Cital som v hubarskej knihe "Hribovite huby", ze plodnica hriba duboveho rastie niekolkomimimetrovej na cca 5 cm (priemer klobuka) cca 1 tyzden(zistene pri meraniach). rad by som sa sytal, ci neviete, ako dlho rastie podhubie do velkosti takej malej lodnice od nastartovania rastu (po dazdi) u hribovitych, ale aj ostatnych hub(napr. bedla vysoka, muchotravka cervenkasta, kuriatko jedle...) dakujem

Je to veľmi premenlivé, pretože záleží od toho, koľko napršalo, aká je teplota, či fúka vietor a viacerých iných faktorov. Vo všeobecnosti však možno povedať, že plodnice hríbovitých húb sa objavujú asi týždeň po výdatných zrážkach. Ostatné huby niekedy aj skôr. Niekedy však môže pršať a huby nerastú vôbec, pretože iné podmienky nie sú vhodné.

V atlase húb od Edmunda Garnweidnera je Rýdzik lososovoružový označený ako chránená a vzácna huba. Poznám lokalitu, v ktorej jeho výskyt je pomerne hojný. Chcem sa informovať, či je chránený aj na Slovensku.

Rýdzik lososovoružový (Lactarius salmonicolor) rastie pod jedľou a uprednostňuje vápencové pôdy. Ak má splnené tieto dve podmienky môže byť aj hojný. Z celoslovenského hľadiska je však skôr zriedlkavý, nie je však ani na červenom zozname ani medzi chránenými druhmi.

Dobrý den, obracím se na Vás s dotazem, jak dlouho trvá vývoj plodnice Pýchavky obrovské. Jen jednou se mi podařilo náhodou natrefit na mé louce (Bílé Karpaty) ve stadiu vhodném ke sběru - bylo to v půli května. Další roky jsem jejich přítomnost zaregistroval až po senoseči (červen/červenec) a tou už pouze v podobě zbytků rozpadlých plodnic. Protože hledání ve vysoké trávě znamená prakticky pročesat velký kus louky, chtěl bych alespoň vědět, jak často se mám pokoušet. V souvislosti s tím by mě i zajímala doba růstu jiných hub - prosím o zevrubnou informaci nebo alespoň odkaz, kde to najít.

Za priaznivých podmienok dokážu plodnice húb narásť rekordne rýchlo, doslova za niekoľko hodín, V literatúre sa síce preberá údaj, že napríklad hríb rastie rýchlosťou asi 1 cm za deň, a teda 10 cm vysoký dubák by mal rásť vyše týždňa, každý praktický hubár, ktorý v sezóne deň čo deň obieha tie isté miestečka však vie, že stredne veľká plodnica vyrastie niekedy od večera do rána. Veľké plodnice vatovca vyrastú za niekoľko dní a preto v období ich rastu treba lokality kontrolovať minimálne raz do týždňa, ak sa dá aj častejšie.

Vážená pani doktorka, rád by som sa spýtal na druh: hrib bukový ,ak také označenie existuje, pretože sa časti v lese stretávam s hrídami dubovými ktoré vyzerajú rôzne a rastu v dubových ,alebo bukových lesoch. Mnou spomínaný druh je obyčajne vyššieho vzdrastu 12-15 cm ma bledohnedú farbu klobuka, často je napadnutý hmyzom. Noha ja na spodu hnedá ,tmavšia ako klobúk, smerom nahor prechádza do bledšej sietky, Výtrusné kanaliky su v mladosti biele postupom času žltnú. Málokedy raztie v čarokruhu, obyčajne len jednotlivo. Je nápadný už z diaľky pre svoj vzrast. Vyskytuje sa Bielych Karpatoch v okolí TN a určite aj niekde inde. ďakujem za odpoveď príjemný deň Martin z CH-V

Všetky hríby (rod Boletus) sa vyznačujú obrovskou premenlivosťou a preto je taxonómia tejto skupiny taká ťažká. Ak si vezmete len hríb smrekový a hríb dubový, existujú síce dva základné v literatúre opísané typy, ale zo skúseností v lese iste viete, že nie je vždy jednoduché povedať či sme našli hríb dubový alebo smrekový, pretože existuje mnoho prechodných foriem. Hríb bukový zatiaľ nebol opísaný ako samostatný druh (nie je vylúčené, že v budúcnosti sa tak nestane). Z tejto skupiny tzv. "bielych" hríbov je známy napríklad hríb hrabový, brezový, šaštínsky či borový.