Nasledujúce fotografie
Diskusia k fotografii
a už len zavariť , super
Reagovať na správu
Zuzka, vidím, že Janko Červenka má v Tebe vážnu konkurenciu. Tak držím palce nech sa Ti takto darí aj naďalej.
Reagovať na správu
Zuzka vyborne moc ti drzim palce, je to pekny konicek
Reagovať na správu
Ivi vďaka, už aj ustricová vo vreci je prerastená, počítam, že tak za týždeň vyrazí
Reagovať na správu
Moj sen je tiez pestovat huby , len zatial nemam na to podmienky, tak sa aspon tesim, ked sa niekomu dari v tomto smere
Reagovať na správu
Ivi prajem Ti, nech sa Ti ten sen splní a keď budeš potrebovať s niečím poradiť ozvi sa .
Reagovať na správu
Pekne Ti to rastie
Reagovať na správu
Vďaka, prekvapilo ma, že z takého malého množstva podhubia môže narásť .
Reagovať na správu
Vyzerá to zaujímavo.
Už sa teším, aké pekné nárastu.
Reagovať na správu
Paráda, mě teď roste Pleurotus eringii
Reagovať na správu
Vďaka Jirko, tiež na nej pracujem, podhubie som získala z plodnice kúpenej v potravinách, to som naočkovala do slamy. Je to prerastené, už odkryté v pohári, vlhkosť je, ale zatiaľ sa nič nedeje. Môžem sa spýtať, aký si použil substrát pre tento druh hlivy? Vďaka.
Reagovať na správu
Mycélium ružovej hlivy, podobne ako Agaricus blazei, neznáša teploty pod 10 °C, kedy hynie. Treba na to dať pozor pri skladovaní kolíkov. Inak pekná úroda. Je zaujímavé, na čom všetkom dokážu huby vyrásť. Mne lesklokôrovka tvorila plodnice na uvarenej ryži, čistom zemiakovom škrobe, aj na bambusových špajlách. Samozrejme, pre niektoré menej konkurencieschopné huby treba substráty podrobiť tlakovej sterilizácii, lebo rozpučiť teplovzdorné baktérie nie je sranda.
Reagovať na správu
To, že neznáša tie nízke teploty som nevedela, vďaka za radu, asi to isté bude aj s hlivou citrónovou. Z tohto vyplýva, že cez zimu budem musieť naočkované klátiky skladovať v pivnici . Tlakový hrniec zataľ nemám, tak sa snažím substrát sterilizovať opakovane 2-3 krát (v pohári ešte aj v rúre na 200°). Samozrejme dezinfikujem ruky, náradie a takmer nedýcham . Tá zelená trichoderma sa mi práve nasťahovala do jedného z dvoch vriec, kde sa pokúšam pestovať shiitake. Ako substrát som zvolila slamenné pelety zmiešané s bukovou štiepkou + malé množstvo sadry. Keďže sa tu asi nedajú zohnať sáčky s filtrom, mohla sa mi tam tá zelená huba dostať cez otvory, ktoré som tam musela urobiť kvôli výmene vzduchu. Celkovo sa mi zdá, že mycelium sa mi tu rozrastá veľmi pomaly, tak neviem, či substrát, ktorý som zvolila bola správna voľba. Tak už dosť písania, som rada, že si reagoval, ja som vlastne taký samouk, vedomosti čerpám aj z rôznych videíí na youtube, len keďže neovládam čínštinu, niekedy som z toho zmatená. Budem vďačná za každú radu .
Reagovať na správu
No citrónovú skladujem v pohode v skúmavkách v chladničke, ona až taká tropicky teplomilná nie je. V zime by som však neriskoval jej zmrznutie, takže určite by som tie klátiky s oboma dal na zimu do pivnice, minimálne tú ružovú určite. Sterilizácia vyzerá byť celkom zvládnutá, ale osobne som to týmto spôsobom zatiaľ neskúšal. Hlavné je, že huby rastú. Tiež si myslím, že Trichoderma sa tam dostala cez tie otvory. Odporučil by som radšej urobiť adekvátne veľkú sterilnú vatovú zátku a stiahnuť ju nejakým špagátom, aby sa dodržala sterilita a huba mohla dýchať, prípadne to zviazať tak nejako "polovoľne" bez zátky. Čím menej otvorov, tým horšie dýchanie, ale zároveň menšie riziko kontaminácie. Mycélium rastie pomaly asi z dôvodu použitia štiepky, čo sú už celkom veľké kúsky dreva a aj vzdialenosti medzi nimi sú pre mycélium veľké. Slama určite pomôže urobiť tam akési mostíky. No drevo je drevo a ak sú kúsky príliš veľké, pôjde to trochu pomalšie. Na obohatenie substrátu je možné použiť múčky, napr. z hnedej ryže, myslím, že sa jej nadáva aj ryža natural, ktorá obsahuje dosť vlákniny. Táto súčasť substrátu, podobne ako pšeničné otruby, je zdrojom dusíka, čo sa však môže vypomstiť vo forme zvýšenej bakteriálnej kontaminácie, ak nie je substrát dosť sterilný. Baktérie majú dusík veľmi rady.
Reagovať na správu
Čo sa týka tej bukovej štiepky, je dosť jemná (podstielka pre plazy) a tvorí asi 1/5 celkového substrátu. Ja mám skôr pocit, že substrát mám dosť mokrý, keďže slamenné pelety sterilizujem vriacou vodou, potom dostať ju z nej je dosť náročné. Skúsim ešte jednu možnosť s pridaním pšeničných otrúb v sterilnej plastovej nádobe do ktorej ktorej urobím diery s vatovými zátkami. Vďaka
Reagovať na správu
Ak mycélium rastie aj naspodu pohára, potom je vlhkosť v poriadku. Ak tam zostáva nekolonizovaný substrát, je tam príliš vysoká vlhkosť, čo môže samozrejme spomaľovať rast hlivy. Tá musí najprv tú vodu vysať, čo nejaký ten čas trvá, a následne rastie aj tam, ale len za predpokladu, že sa v tej vode zatiaľ nerozmnožia anaeróbne baktérie alebo kvasinky, ktoré tú časť substrátu znehodnotia, zmenia pH, atď. Otruby vedia vychytať prebytočnú vodu a nepustiť ju na dno. No príliš obohatený substrát (otruby môžu tvoriť max. 10-20% substrátu) môže povzbudiť rôzne nežiadúce, konkurenčné mikroorganizmy. Obohatené substráty väčšinou bývajú doplnené o cca 1-2% mletej kriedy pre zvýšenie pH. Aj príliš kyslý substrát môže spôsobovať spomalený rast. Často sa uvádza aj sadra, no dopočul som sa, že tá nepôsobí ako regulátor pH, ale používa sa skôr kvôli štruktúre substrátu.
Reagovať na správu
Zuzka, zaujímavý koníček .
Reagovať na správu
Parádna Mičurinka.
Reagovať na správu
ružové prekvapenie! moc gratulujem
Reagovať na správu
Paráda-nech sa darí aj naďalej
Reagovať na správu
Váš názor alebo poznámka
Pred zaslaním príspevku do diskusie je potrebné prihlásiť sa použitím Vášho prihlasovacieho mena a hesla.