Copyright © 1999-2024: Vlastníkom autorských práv zobrazenej fotografie je autor
Mgr. Jozefina CINTAVA - SLAVIK. Bez predchádzajúceho písomného súhlasu autora je zakázaná akákoľvek ďaľšia publikácia, reprodukcia alebo distribúcia zobrazenej fotografie.
Žiadosť o práva na zverejnenie fotografie \ Request for rights
Nasledujúce fotografie
stukaRe: 15
Mgr. Jozefina CINTAVA - SLAVIK
15. 11. 2016
ulovokRe: 31
Mgr. Jozefina CINTAVA - SLAVIK
05. 11. 2016
Diskusia k fotografii
Je mi vzdy velmi smutno, ked si predstavim, ako Ti musi chybat. Musel to byt skvely clovek s velkym srdieckom
Reagovať na správu
Dakujem Bobineta...
....uz to najhorsie mam hadam za sebou...z letargie ma dokonale prebrala moja dcera, ktora priletela pred Vianocami a bola tu so mnou cely mesiac. Rano sme si nieco uvarili a vypadli sme z domu....na golfove ihrisko, kde sa teraz bezkuje, na plavaren, na aqua-zumbu (moje kila isli zase dole), do muzei, na concert vaznej hudby, ktoru zboznujem, za korcule na Forks...atd. V lete, to som nechcela aby prisla....bolo to z mojho pohladu vtedy zbytocne...... musela som vtedy vybavit velmi vela veci......a vtedy muselo u mna nastupit racio a nebolo casu podlahnut depresiam....bolo treba vybavit vsetko potrebne tak, ako si to Jozik zelal, ked sme sa niekedy napr. na nasom padiu a pri ohniku rozpravali o event. zaveroch zivota......co potom ma urobit ten, ktory zostane na tomto svete sam. Mali sme to vyjasnene a dohodnute......obaja ! Vtedy, 31. jula 2015 som nemala cas depresivne cumiet na vypnutu telku, do okien, na strop......alebo sa motat po prazdnom a zrazu tak tichom dome...... uz tu nikto nehral karty na PC, nikto nepozeral v TV zapasenie, alebo box (sporty, ktore som ja tak neznasala ......a moj Jozik ten vzdy zapasil spolu s nimi vo svojom oblubenom polohovacom kresle ...mykal nohami a rukami a este aj ich komandoval "no daj mu, no co nevidis, capni mu jednu...no Ty si ale poleno, atd. " ..... a ja, kedze tieto nasilne sporty nepovazujem za sporty vobec a doslova ich bytostne neznasam, tak som si vzdy zobrala svoj PC a odisla som do hostovskej izbicky kvakat s kamoskami na Slovensku, alebo sa ucit anglictinu). Jeho PC som mu ale vzdy musela nechat na stoliku v obyvacke, aj vtedy, keby bol moj PC nahodou nefungoval... lebo, ked zapas nebol kvalitny, tak ho sledoval iba jednym ockom a popri tom hral karty na pocitaci....a tam sa zase hadal so spoluhracmi, alebo s adminom, ze mu dal zle karty na Canastu...........taky bol moj Jozik a ja som sa ho nesnazila prerobit......lebo to sa neda. Tieto veci som mu blahoskonne tolerovala......naucila som sa to.....podla prislovia : "Stareho" psika novym kuskom nenaucis !
Ale zase, ked islo moje oblubene krasokorculovanie.....vtedy sa tie nasilne sporty u nas nepozerali (aj ked v programe boli)....vtedy som si presadila svoje !!! A ked chcel mat box, tak mal moznost ist trebars k susedke na TV ale ta tiez nemala box rada . Tak vtedy sa moj Jozik zasil niekde do pivnice a vo svojom kutiku tam vzdy nieco nove majstroval, alebo opravoval (udice a pod.).
Reagovať na správu
Jožka,aj mne je to veľmi ľúto,sviečočku som už zapálila a pospomínaj na pekné chvíľky prežité s Jožkom,určite bude mať radosť. Nuž...taký je život...
Reagovať na správu
Dakujem Lubka za sviecocku......aj v mene Jozika Ti dakujem...
Vies moja, tesili sme sa obaja, velmi sme sa tesili, ze sa s Vami na jesen 2016 stretneme, ved Jarko o tom vie ...aj mi slubil zohnat tie cibulky bielych vonavych lalii (lieciviek),lebo tie, co nam sem priniesla pri navsteve svojej dcery v B.C "babka Milka" tak, tie nam alebo mysi, alebo chrobaciky laliovniky skantrili......tak Jarko sa podujal so sestrinej (maminej)zahrady vypytat, ze tam ich maju. Tak sme po dlhom case znova planovali cestu na nase rodne Slovensko, chceli sme aj nejake hubostretko stihnut ( ja som presadzovala Irenkinu Oravu....chceli sme na Strazov sa vystverat a pozriet si Jozikov rodny Zliechov....Mihalnica chcela pre nas organizovat take "ministretko" u nej na chalupe........ chceli, planovali, tesili sa
No, Lubka, uz sa neodstane to, co sa udialo....tak ja Ti dakujem za peknu spomienku na mojho Jozika. Si mila.
Reagovať na správu
Naozaj je to veľmi smutné. Život vie byť niekedy naozaj krutý ...
Jožko mal toľko energie, bol to taký "neposedko", vždy bol aktívny...
No čo už, Život ide ďalej, rany sa pomaličky zahoja, ale Jožko navždy zostane v Tvojom srdci, Jožka a určite aj v srdciach nás, tých, ktorí sme ho aj osobne poznali...
Veľmi sme sa s Paľkom tešili, že sa konečne stretneme toho roku na nejakom hubostretku (a dúfali sme, že určite aj v Poltári), no Život to zariadil inak...
Reagovať na správu
Milka moja, no co uz narobim...uz sa stretnete iba so mnou, ci uz tu u mna ked pojdete na zapadne pobrezie Kanady, alebo na nejakom hubostretku, ked sa doplachtim na jesen 2017...dufam ze doplachtim.
Reagovať na správu
♥ Jožka, nezabudnem nikdy na vaše spoločné hodiny strávené pri rybačke a tie nádherné úlovky. Boli ste spoločne jedničkoví. ♥
Reagovať na správu
Jožka, to urobíš veľmi dobre, pri vode je výborne. Nech chytíš takú rekordnú. A tiež si na brehu pospomínaš na krásne chvíle s Jožkom. To bola rybačka, spomínam na krásne zábery úlovkov. Držkaj sa v zdraví.
Reagovať na správu
Dakujem Julka....zatial zdravicko mi sluzi.... tak primerane k tej mojej 62 Ale uz sa u nas sneh topi, cesty su suche, pockam az oschnu aj chodniky a potom.... Huraaaaaaa na bicykel moj milovany
Reagovať na správu
Vidis a v Irsku si ho nechcela... Bike je uzasny na relax, iba pred dazdom neskryje
Reagovať na správu
Na co by mi bol bike v Irsku ? Ved som tam bola iba par mesiacov. A na tie vylety co som absolvovala mi stacil vlacik a autobus.....ved ten jeden vylet si absolvovala spolu so mnou....autobusom...kde si si zabudla tu mikinu
Reagovať na správu
Česť jeho pamiatke
Reagovať na správu
Váš názor alebo poznámka
Pred zaslaním príspevku do diskusie je potrebné prihlásiť sa použitím Vášho prihlasovacieho mena a hesla.
Informácie o fotografii
Autor fotografie:
Mgr. Jozefina CINTAVA - SLAVIK
Čas a miesto:
31. 01. 2015, Red River, pri LockPort, Manitoba, Canada
Popis:
Mili moji a Jozikovi hubo-kamarati a hubo-kamaratky.....je 31. januar 2016.... dnes je presne 6 mesiacov od chvile ako moj Jozik odisiel tam, odkial niet navratu a kam sa raz poberieme vsetci bez rozdielu......to je jedina spravodlivost na tomto svete. Akurat je nespravodlive to, ze odide niekto tak vitalny, blaznivy, energicky, niekto s neuveritelnou chutou zit a s planom este naucit aj mna robit kopec uzitocnych veci (ako napr. filetovat tie zubace).......ale Najvyssi tak rozhodol a proti takemu rozhodnutiu neexistuje odvolanie a ani iny opravny prostriedok. Keby sa tak nebolo stalo, tak my dvaja "teenageri" uz veselo pridavame na nasu hubo-stranku taketo a podobne fotecky, lebo okrem hubacky aj rybacka bola Jozikova velka laska a bolo mu uplne jedno ci je jar, leto, jesen alebo zima....ved on lovit ryby naozaj vedel a vedel aj to, co s nimi dalej, t.j. ako ich ocistit, spracovat, aby boli vyuzitelne a chutne a tak aby boli prinosom nielen pre nase zdravie, ale aj pre nase "dochodcovske penazenky" !
Najvyssi...tam niekde hore ....pytam sa Ta : " Preco? " .... a Ty mi neodpovedas....
p.s.
Priatelia, co ste ho osobne poznali....zapalte mu prosim vo Vasej mysli, vo Vasom duchu jednu sviecocku....iste to oceni, ked sa niekedy a niekde inde vsetci spolu stretneme...v tom inom hubarskom raji.....hadam aj tam niekde na tom "druhom" brehu zivota rastu huby.
Dakujem Vam .
Vasa hubo-kamaratka Jozefka
OBR 532239
Ďalšie informácie:
ID: 556214; Zverejnené: 31. 01. 2016, Model:Canon PowerShot SD880 IS; Clona:f/5.6; Čas:1/500s; Blesk:Nie; Ohnisková vzdialenosť:5000/1000mm
Zaradené:
Ďalšie fotografie