laborec
Pred možnosťou upozorniť ostatných návštevníkov na fotografiu je potrebné prihlásiť sa použitím Vášho prihlasovacieho mena a hesla. |
Nasledujúce fotografie
Diskusia k fotografii
Váš názor alebo poznámka
Pred zaslaním príspevku do diskusie je potrebné prihlásiť sa použitím Vášho prihlasovacieho mena a hesla.
Informácie o fotografii
Autor fotografie:
Čas a miesto:
10. 06. 2013, Východoslovenská nížina pri Strážskom - Laborec -chránený prírodný útvar
Popis:
Pomenovanie rieky má základ -lab- , ktorého pôvod je v indoeurópskom -albh-, s významom -biely. To znamená bielu, svetlú rieku, podobne ako napríklad Labe. To dosvedčuje prastaré slovanské osídlenie. Iné je vysvetlenie podľa Melicha.
Laborec pramení v Nízkych Beskydách v nadmorskej výške 682 m n.m. a je dlhý 129 km.
Priberá prevažne ľavostranné, dosť rozvinuté prítoky Výravu, Udavu a Cirochu, s ktorými nad Humenným spolu vytvárajú vejár tokov.
Ďalej rieka obteká pohorie Vihorlat a prechádza do nížiny, kde zmierňuje svoj sklon. Po dlhšom bezprítokovom úseku sa zlieva s veľkým ľavostranným prítokom Uhom, ktorého väčšia časť povodia sa nachádza v Zakarpatskej Ukrajine (1 613 km2, čo je 61%).
Plocha povodia Laborca je 4 522,5 km2, pričom na ľavostranné povodie pripadá 4 076,7 km2 a na pravostranné 445,8 km2.
Je to podmienené morfológiou povodia a tým, že prijíma väčší ľavostranný prítok Uh, ktorý svojou plochou podstatne zväčšuje ľavostranné povodie. Ďalej aj tým, že na pravej strane Laborca si vytvoril koryto skoro rovnobežne tečúci tok Ondava.
Zaujímavý je aj historicky zdokumentovaný posun toku rieky zo smeru, ktorý tvorili obce postavené popri rieke pod Strážským ako Pusté Čemerné a Lesné. Tok rieky sa presunul po stáročia o niekoľko kilometrov na východ do súčasnej podoby
Iné vysvetlenia názvu Laborec
Pôvod hydronyma Laborec
Pokusov o vysvetlenie mena rieky Laborec je niekoľko. Najstarší, na východnom Slovensku stále populárny je výklad, ktorý podal Anonymus v diele Gesta Hungarorum: rieka je pomenovaná podľa veľmoža Laborca. Varsik (1990) etymológiu Laborca neriešil, zaujímalo ho len to, či prebrali jeho meno Maďari od Slovákov alebo opačne. Lutterer, Majtán, Šrámek (1982) a Ondruš (2000) vychádzajú z ie. koreňa albh- "biely". Laborec je podľa nich biela rieka. Šmilauer (1932) uvádza etymológie keltské, germánske, slovanské i maďarské. Samotný autor považoval za najlepší Melichov výklad, podľa ktorého je názov rieky bulharsko-turecký a vychádza zo spojenia *Alp-Bars t.j. hrdinský pardál. Ku keltskej etymológii Pogodina i Šachmatova zo slov labara a llafar = sonorus, schmatzend, rauschend má dve výhrady: 1. v Potisí není keltských jmen 2. kde se vzalo -c-. Na pôsobenie Keltov na východe Slovenska poukázal už Varsik (1990) a najnovšie Pieta (2008). Koncové c je už slovanské, podobne ako pri riekach Hnilec, Dunajec, Lukavec, Latorica, Vydrica i vrchoch Inovec, Bezovec, Volovec atď. Najnovšie Hromník (2010) odvodzuje meno Laborca z tamilčiny. Ala-boru v tomto jazyku je drevený pluh, ktorému sa podľa autora podobá tok rieky.
Nezávisle od Pogodina a Šachmatova som dospel ku keltskému pôvodu hydronyma Laborec a stotožňujem sa s ich závermi. Základom je protokeltský koreň *lab(a)ro- "táravý, hlučný" (Matasovič, 2009). Z toho je staroírske labar a kymerské llafar s rovnakým významom. Po bretónsky labar i lavar a kornsky lauar je rozhovor, reč, jazyk, po gaelsky labh je slovo. Príbuzné je grécke lábros "prudký" a lábreúomai "hlučne rozprávať". Gaelské slová labhar, labharra sa prekladajú ako hlučný, šumiaci. V gaelskom slovníku (MacLennan, 2005) sa uvádza, že so slovom labhar sa často stretávame pri menách vodných tokov. Starodávne je galské meno rieky Labarus. Šmilauer (1932) uvádza z Bavoska rieku Laber, z Alsaska Leber (Lievre) a z Chorvátska Lobor. Motivácia je rovnaká ako pri riečkach Revúca (revať), Hučava, Hukava (hučať) alebo Vyčoma (vyť, poľ. wyć, rus.dial. vyčáť i vičáť, s.-ch. víkati, bulh. víkam "kričať, kňučať, volať"), teda hučiaca, šumiaca, hlučná rieka.
Ďalšie informácie:
ID: 427568; Zverejnené: 10. 11. 2013