záchrancovia "lopatiek"
Pred možnosťou upozorniť ostatných návštevníkov na fotografiu je potrebné prihlásiť sa použitím Vášho prihlasovacieho mena a hesla. |
Nasledujúce fotografie
Diskusia k fotografii
Váš názor alebo poznámka
Pred zaslaním príspevku do diskusie je potrebné prihlásiť sa použitím Vášho prihlasovacieho mena a hesla.
Informácie o fotografii
Autor fotografie:
Čas a miesto:
27. 07. 2010, štiavnicko (a PD)
Popis:
hopv:
http://img441.imageshack.us/img441/8983/...
..."Sudí" kľačal na kolenách, jedno líce opreté o žinenku, vzpažená ruka s dlaňou dolu sa približovala k "finitu" už možno na centimetre, a vtedy ešte lopatkám mladého serpica chýbali už len milimetre na definitívny "koniec".
"Pôjdeš zajtra zápasiť, sú majstrovstvá okresu vo voľnom štýle v sokolovni v Prievidzi", zvestoval mi učiteľ telocviku. Šiestak som bol, chrdý, ale "hrčky" som už vtedy mal, hustotu skoro ako Frank Zane, a zanovitosti ako somár. Prvý zápas. Na žinenku som vletel ako šíp, nestačil sa mladík rozhliadnúť, a už mal lopatky, radostný výskok, päsť zaťatá. A nasledovalo prvé napomenutie. Pre mňa. Boj ! Zaznením poslednej slabiky rozhodcu ležal šuhaj znovu na lopatkách. Ďalšie napomenutie. Medzitým súdružke učiteľke niekto poradil (bola to riadna samica, radcov mala neúrekom), a vzala time out. Chlapík s bicepsom ako moja hlava mi radil: "takto nesmieš", a ukázal na našej černovláske. Čo som ja tušil, že "záhlavák" sa musí dať aspoň cez jednu ruku? Čas ! Stál som na žinenke ako kĺk, vystretý, a chalan nečakal, švacol ma ,len tak zadunelo a tlačil mi aj druhú lopatku. Vyšmykol som sa cez mostík, tie saltá a kotúle a podobné triky doma trénované mi pomohli. Prerušené. Sudí mi hovorí:"si pasívny, ešte jedno napomenutie, a končíš!" "Tak takto nie!", prebehlo mi hlavou. Podarilo sa mi chytiť chalana cez hruď a zovrieť a pridával som obrátky. Odchádzala para z neho, polomŕtveho som ho jemne položil na žinenku. Sudí mi zdvihol pravicu a poznamenal: "dobrý si". Vyhral som i nasledujúce duely, o zlato som sa stretol s Kormaňákom, synom starého Kormaňáka, olympionika, trénera prievidzkých zápasníkov. Tá šupa mi ešte teraz bzučí v hlave, ako ma treskol po pár sekundách a bolo hotovo. Druhé miesto na prvý krát bolo dobré, medaila, diplom (ešte i váhu si pamätám, do 54-ky som sa zmestil, tuším 53,8 som mal)...aj zmrzlinu sme mali od učiteľky sľúbenú, ale kdeže tá už bola, asi už i ona "zápasila", pravd. s Kazom, ten takýmto riťkám dával lopatky. (tie jej lopatky mi priniesli utešené privilégia v škole, ako kráľ som sa mal...neskôr aj o tomto). Zopár krát som i na tréning prišiel, ale tí chalani "bez uší" mi nejak nesadli. Neskôr, už do novej haly, som si prišiel s nimi trošku pocvičiť, hlavne s Ferom Fábrikom a Kazom Valachom.
...i včera sa už schyľovalo k "lopatkám", a nakoniec ma tieto nádherné žltučké kuriatka zachránili...
Identifikácia:
Podľa makroskopických znakov
Identifikoval Vladimír Beňadik (serpico)
Exsikát neexistuje
Ďalšie informácie:
ID: 215158; Zverejnené: 28. 07. 2010