bývalý hubársky raj

M a r o š atlasár, mykológ 15.11.2014 13:52

U nás sa teraz zvyknú vykonávať clonné ruby čo sú v podstate malé holoruby lebo tie klasické veľké holoruby sú už v zákone zakázané. Je jasné, že sa takto vytvárajú umelo porastové okraje kde sa ocitnú stromy, ktoré celý život rástli v zapojenom lese a takto trpia stresom vonkajších faktorov. Stromy na okrajoch lesa zvyknú mať konáre až po zem a lepšie tak odolávajú pôsobiacim vonkajším faktorom.
V tomto prípade už si tie stromy na okraji rúbaniska zvykli aspoň do takej miery, že neodumierali a čo sa odohrávalo v nich ťažko povedať. Predsa len to rúbanisko už bolo dosť staré, minimálne 20 ročné.
A čo sa týka samotnej kalamity v tomto prípade si nemyslím, že to rúbanisko hralo dôležitú úlohu. Vietor sa prevalil z vrchu cez hrebeň (SZ smer) a druhý prúd vetra prišiel z doliny (SV smer), kde nabral ešte väčšie zrýchlenie. Následne sa prejavilo oslabenie celého lesa keďže trpel na nevhodné stanovištné podmienky. Ten vietor fúkal v celej oblasti nerovnomerne, tvorili sa menšie či väčšie polomy, ale len lokálne. Padali prirodzené lesy v rezerváciách aj tie umelo založené. Záležalo len od toho, kde vietor nabral najväčšiu silu. Ide o podobnú kalamitu aká bola v Tatrách pred 10 rokmi. Vtedy to väčšiu časť Liptova obišlo, teraz sa to najviac vyzúrilo práve tu.
Inak na lokalitu si určite spomínaš, boli sme tam spolu.

Reagovať na správu

M a r o š atlasár, mykológ 19.3.2015 21:28

Na Liptove takto pred rokom dopadlo veľmi veľa lesov či už hospodárskych alebo prírodných rezervácií.

Reagovať na správu

Igor atlasár 19.3.2015 21:44

Priznám, že nedokážem posudzovať to, či je vhodné v okolí Podsuchej robiť takú ťažbu. Pamätám sa, že môj starý otec kedysi pred 30 rokmi hovoril o lesoch v okolí našej chaty, že sú už prestarnuté! Že budú padať kvôli chorobám. Tie choroby zatiaľ na Podsuchú napriek veku stromov nedošli (lykožrút tam nebol) ale polomy sa začali kedysi na prelome tisícročí a postupne gradujú. Minulý rok bol úplnou katastrofou. Keď hovorím o tom záseku, tak v okolí popadalo všetko.

Ešte mi došlo, že pošla hora, kde robili prebierku pred niekoľkými rokmi a to úplne príkladnú. Neviem aký drevorubači ta došli ale zobrali cca 10 - 20% stromov a parádne po sebe poupratovali. Žiadne stopy bo ťažkých mechanizmoch nezostali.

Lenže dva roky dozadu asi prišla úplne iná partia a tá to brala hlava-nehlava (lykožrút zatiaľ nikde) a tie jazvy po LKT ani nehovorím. Tak to nakoniec spadlo všetko.

Reagovať na správu

M a r o š atlasár, mykológ 20.3.2015 14:11

V prípade minuloročnej kalamity si myslím, že padalo čokoľvek bez rozdielu na to, aké hospodárske zásahy sa tam robili. Vietor na niektorých miestach nabral obrovskú rýchlosť a vyvalil všetko, čo mu stálo v ceste. Samozrejme, že takéto vyrúbané časti lesa výrazne napomohli vzniku kalamity no myslím si, že táto moja lokalita by spadla aj bez nich. Čo sa týka lesníckych hospodárskych opatrení to je na nekonečnú debatu. Veľmi veľa vecí sa podľa mňa nerobí správne, no sú lesníci, ktorí skutočne svoju prácu vykonávajú príkladne, ich je ale minimum. Myslím si, že problém niektorých zničených lokalít kalamitou je v tom, že už pred desaťročiami sa začali sadiť smrekové monokultúry do nevhodných stanovištných podmienok, znižoval sa ich zdravotný stav a pri prvom vetre išli stromy dole-príroda si poupratovala pred vlastným prahom. V porastoch sa udržiavala zhruba rovnaká veková štruktúra, pod stromami žiadne alebo minimálne zmladenie. Je logické, že keď príde takýto vietor zničí všetko (takéto rovnaké a oslabené), čo mu stojí v ceste. Keby bol les rôznoveký vo viacerých etážach, nemala by kalamita takéto katastrofické dôsledky s tým, že lokality sú odsúdené na umelú obnovu (snáď nie zase smrekom). Dospelé stromy by utvorili rastový priestor pre mladšie, lesný ekosystém by sa rýchlejšie dokázal obnoviť. Aj čo sa týka problémov s lykožrútom, to je tiež nekonečná téma a obrovský strašiak. Ja to však tak tragicky neberiem, v prírode fungujú autoregulačné mechanizmy...
Samozrejme, lesník by Ti na toto všetko povedal niečo iné. Je najlepšie si na to spraviť vlastný názor. Ja len dúfam, že do budúcnosti sa medzi lesníctvom a ekológiou ako serióznou vedou dokáže dosiahnuť kompromis a vzájomná spolupráca, spoločnými silami by sa mohli dosiahnuť pekné výsledky. Pri dnešnej protichodnej legislatíve to však nie je možné. Preto lesníci a študovaní seriózni ekológovia vedú kontraproduktívnu "bratovražednú vojnu".

Reagovať na správu