Nasledujúce fotografie
Diskusia k fotografii
si dopadol ako ja na Podsuchej. Ani nemám kam ísť na huby!
Reagovať na správu
Ja zatiaľ mám kam ísť, ale tu popadalo veľa lesov a viacero lokalít je viac či menej zničených.
Reagovať na správu
smutné, ale aj toto je výsledok dlhodobej ľudskej "nečinnosti" pri zodpovednosti za stvorenie
Reagovať na správu
V podstate áno. V tomto prípade padol les, ktorý bol stanovištne nevhodný. Na druhú stranu musím objektívne poznamenať, že padli obrovské plochy lesov v rezerváciách, kde boli prirodzené lesné ekosystémy.
Reagovať na správu
to máš pravdu, že aj pomaly pralesné systémy padajú, ale aj to jen dôsledok ľudskej činnosti, kedy kašleme na ekológiu a atmosféra sa prehrieva a potom aj vietor a všetko ostatné naberá na intenzite ...
Reagovať na správu
Áno, dá sa s tým z časti súhlasiť. Ale je tu aj druhá strana mince. Ľudský život je krátky, nedokážeme objektívne posúdiť, ako príroda fungovala v posledných stovkách rokov. Napríklad sú dôkazy o tom, že klíma na planéte už bola teplejšia aj chladnejšia ako je dnes (berme do úvahy obdobie, kedy tu už fungovali organizmy, rástli stromy podobné dnešným). Ide o prirodzené oscilácie teploty. Nám sa správne zdá, že je rok čo rok teplejšie, ale už bolo aj viac a nespôsoboval to vtedy človek. Tým nechcem povedať, že človek nespôsobuje skleníkový efekt-spôsobuje. Ale na mieste je otázka v akej miere otepleniu prispieva človek a ako je to s tým "prirodzeným" oteplením.
To isté je aj s týmito padavými vetrami, ktoré sa u nás v poslednej dobe vyskytujú. Ak si dobre pamätám, tak sú pre našu tatranskú oblasť typické a vyskytujú sa tu periodicky po niekoľkých desiatkach rokov. Druhá vec je, že teraz sa to zopakovalo po 10 rokoch, čo sa vymyká "normálu". Takže aby som to zhrnul. My sa v dnešnej dobe tvárime prekvapene, keď sa niečo podobné stane lebo to vnímame z pohľadu krátkosti ľudského života. Museli by sme prežiť vyše 100 rokov a viac aby sme vedeli povedať zo skúsenosti čo sa to tu deje a kto je "na vine". Príroda je mocná a hoci sa človek akokoľvek snaží, nad ňou nezvíťazí a naše chyby sa skôr či neskôr prejavia. V tomto prípade vetrovej kalamity si príroda upratala pred vlastným prahom-odstránila nepôvodné porasty. Spolu s nimi padali aj pralesy a prirodzené lesy, ale práve v takýchto polomoch vznikli extrémne vzácne biotopy minimálne v Európskom poňatí-sú to samotné polomy, na ktoré sa viažu veľmi vzácne druhy hmyzu a aj väčšie živočíchy tu nachádzajú svoje útočisko. My plačeme nad popadanými stromami lebo to takto máme vžité. A príroda si sama takto zvýšila biodiverzitu. Toto je skutočná ekológia a veda a to je to najzaujímavejšie a to, čo ma najviac baví. Preto som sa takto rozpísal, je o čom.
Reagovať na správu
To musela být řádná smršť
Reagovať na správu
Ci brehy, ako zápalky...
Reagovať na správu
Ty vole, to teda fouklo.
Reagovať na správu
toto si neviem na živo ani predstaviť
Reagovať na správu
Ja som to prešiel celé dookola. Samotný polom bol úplne nepriechodný, kmene stromov boli na sebe naukladané aj do výšky 2-3 metrov. Hoci som to tam celé poznal naspamäť, takmer každý strom, v tomto stave sa nedala nájsť ani len lesná cesta. A to už nehovorím o pocitoch, ktoré vtedy človek prežíva.
Reagovať na správu
Náš rozprávkový les ...
Pred rokom sme ešte hríby zbierali a teraz len spomínať môžeme .
Akoby sme tušili, že je to naposledy .
Reagovať na správu
Váš názor alebo poznámka
Pred zaslaním príspevku do diskusie je potrebné prihlásiť sa použitím Vášho prihlasovacieho mena a hesla.