následky vetrovej kalamity na Liptove

M a r o š atlasár, mykológ 15.11.2014 13:39

Ja zatiaľ mám kam ísť, ale tu popadalo veľa lesov a viacero lokalít je viac či menej zničených.

Reagovať na správu

M a r o š atlasár, mykológ 15.11.2014 13:40

V podstate áno. V tomto prípade padol les, ktorý bol stanovištne nevhodný. Na druhú stranu musím objektívne poznamenať, že padli obrovské plochy lesov v rezerváciách, kde boli prirodzené lesné ekosystémy.

Reagovať na správu

Marián Krivuš pokročilý, atlasár, botanik, správca galérií 15.11.2014 15:58

to máš pravdu, že aj pomaly pralesné systémy padajú, ale aj to jen dôsledok ľudskej činnosti, kedy kašleme na ekológiu a atmosféra sa prehrieva a potom aj vietor a všetko ostatné naberá na intenzite ...

Reagovať na správu

M a r o š atlasár, mykológ 15.11.2014 17:42

Áno, dá sa s tým z časti súhlasiť. Ale je tu aj druhá strana mince. Ľudský život je krátky, nedokážeme objektívne posúdiť, ako príroda fungovala v posledných stovkách rokov. Napríklad sú dôkazy o tom, že klíma na planéte už bola teplejšia aj chladnejšia ako je dnes (berme do úvahy obdobie, kedy tu už fungovali organizmy, rástli stromy podobné dnešným). Ide o prirodzené oscilácie teploty. Nám sa správne zdá, že je rok čo rok teplejšie, ale už bolo aj viac a nespôsoboval to vtedy človek. Tým nechcem povedať, že človek nespôsobuje skleníkový efekt-spôsobuje. Ale na mieste je otázka v akej miere otepleniu prispieva človek a ako je to s tým "prirodzeným" oteplením.
To isté je aj s týmito padavými vetrami, ktoré sa u nás v poslednej dobe vyskytujú. Ak si dobre pamätám, tak sú pre našu tatranskú oblasť typické a vyskytujú sa tu periodicky po niekoľkých desiatkach rokov. Druhá vec je, že teraz sa to zopakovalo po 10 rokoch, čo sa vymyká "normálu". Takže aby som to zhrnul. My sa v dnešnej dobe tvárime prekvapene, keď sa niečo podobné stane lebo to vnímame z pohľadu krátkosti ľudského života. Museli by sme prežiť vyše 100 rokov a viac aby sme vedeli povedať zo skúsenosti čo sa to tu deje a kto je "na vine". Príroda je mocná a hoci sa človek akokoľvek snaží, nad ňou nezvíťazí a naše chyby sa skôr či neskôr prejavia. V tomto prípade vetrovej kalamity si príroda upratala pred vlastným prahom-odstránila nepôvodné porasty. Spolu s nimi padali aj pralesy a prirodzené lesy, ale práve v takýchto polomoch vznikli extrémne vzácne biotopy minimálne v Európskom poňatí-sú to samotné polomy, na ktoré sa viažu veľmi vzácne druhy hmyzu a aj väčšie živočíchy tu nachádzajú svoje útočisko. My plačeme nad popadanými stromami lebo to takto máme vžité. A príroda si sama takto zvýšila biodiverzitu. Toto je skutočná ekológia a veda a to je to najzaujímavejšie a to, čo ma najviac baví. Preto som sa takto rozpísal, je o čom.

Reagovať na správu

Marián Krivuš pokročilý, atlasár, botanik, správca galérií 15.11.2014 18:46

Ano v tomto mas pravdu

Reagovať na správu

M a r o š atlasár, mykológ 15.11.2014 19:49

Ja som to prešiel celé dookola. Samotný polom bol úplne nepriechodný, kmene stromov boli na sebe naukladané aj do výšky 2-3 metrov. Hoci som to tam celé poznal naspamäť, takmer každý strom, v tomto stave sa nedala nájsť ani len lesná cesta. A to už nehovorím o pocitoch, ktoré vtedy človek prežíva.

Reagovať na správu