barbakan

Slovinec 19.11.2006 08:31

Ked mi tak pamat este trochu sluzi, tu bola cestovna kancelaria Cedok. V onen den 21. augusta 1968, okolo 23 hodiny, prisiel vojensky rusky gazik s plapolajucou sovietskou vlajkou na namestie, kde sme ho aj cakali od skorych rannych hodin a pozerali spravy na televizore vo vyklade vtedajsieho Elektra, ktore bolo ponize bufeta, stojaka, kde som chodieval na dobry vlassky salat s rohlikami a zapijal to vsetko dobrou kofolou.

Reagovať na správu

Slovinec 22.11.2006 19:18

Jozef, prepac, to ma len napadlo, pretoze som mal ten vyhlad, ked sa to stalo. Gazik a hned v pozadi Barbakan.
Inac, bol si tam aj Ty, v ten den?

Reagovať na správu

Slovinec 25.11.2006 19:26

Tu je taka spomienka, ktoru som si zaznamenal, a nikdy nezabudnem na 21.augusta 1968, pretoze v dusi zanechal mojej, hlboke jazvy.

Ked som sa zobudil, mal som nejake zvlastne pocity, ze nieco nie je v poriadku, nieco co bolo velmi cudne. To hrobove ticho, ako keby bol koniec sveta. Bolo tak ticho, ze som mohol aj musku pocut. Zapol som stary drotak, ktory mi visel nad hlavou a zacul som p hudbu smutnu, ako keby niekto prave naveky nas opustil. Bol to den, ked vojska vtrhli na nase uzemie a prisli zobrat od nas tu slobodu, ktoru nam raz dali.

Vybehol som z baraku ( Modrotlac ) a isiel ako bez duse smerom do mesta. Nikto necakal na autobusovej zastavke a siroko-daleko nikoho nebolo vidiet. Rozhodol som sa ist pesi do mesta. Na ulici smerom k namestiu som nikoho nestretol, az ked som prichadzal blizsie z blizsie k namestiu, zacul som vravu akusi. Zvuk sa siril viac a viac, ked som bol blizsie. Ked konecne dorazil som na namestie, zbadal som hrstku ludi stat pri vyklade. Nevedel som, co sa tam vlastne deje, tak som sa pomaly pretlacil dopredu. Vsetci sledovali priamy televizny program, z Prahy, ked hlasatel Richard Honzovic, smutnym hlasom oznamoval, "Obcania, prosim Vas, zachovajte rozvahu a klud a nenechajte sa vyprovokovat! Zabrante zbytocnemu krviprelievaniu!
Pravda zvitazi!" Potom sa obraz celkom vytratil a objavil sa uz len monoskop. Takto sa to opakovalo v priebehu dna niekolkokrat. Vzdy niekto z davu zakrical, "Nove spravy davaju!" Hlasatelia sa aj vystriedali. Bola tam aj Karla Mouckova a Ivan Balaj i Blazena Koctuchova. Moznoze aj ini ale to sa mi uz akosi z pamati vytratilo.

Davy zacinali postupne pribudat a kazdy nieco aj na zjedenie priniesol. Rodina sa zacala pomaly zvacsovat. Ludia sa zacali viac a viac zblizovat a vytvarat nove priatelstva. I nepriatelia sa zmierovali, pretoze sme zrazu vsetci boli na jednej lodi a hnali sa do nebezpecenstva. Ladovce pomaly a isto nam zablokovali unikovu cestu, takze buducnot vyzerala velmi chladna. Mnohi sme si aj zaspominali na rok 1956, ked nieco podobne sa udialo v Madarsku. Nikto nevedel, ci do rana budeme este zivi. Neistota prevladala. I vzlyky bolo pocut od pomyslenia na hrozbu do ktorej sa cely narod rutil. Ludia sa objali a ruky podavali a ked sa hymna hrala, ruka v ruke bola, jedna druhu drzala. Tolko ludi sa tam zrazu stretlo v jednom okamziku, i stari znami, co nevideli sa uz dlho sa zvitali. Laska ludska k bliznemu svojmu len taka nad celym namestim poletovala. Clovek ju mohol i rukou ulapit, pohladit i pohrat sa s nou a potom vypustit sta holubicu, ktora si potom k druhemu do narucia prisadla.

Ludia sa pomaly a isto velmi zblizili a vzdy niekto prisiel a novinu dobru i zlu vsetkym oznamil. Vsetci sme upenlivo cakali, co noveho sa dialo v meste nasom. Neskorsie i zvesti na zdrapoch papiera vytlacene boli, by sme sa z nich nieco dozvedeli. Vsade pisane bolo, "Nedajte sa vyprovokovat, bo krvi vsade plno by bolo!"
Den pomaly ubiehal a znaveni vsetci boli, ba podaktori i domov posli od unavy nevladali alebo dietky male doma zaopatrit museli. My, co sme mladenci boli i niektori postarsi, co vojnu si dobre pamatali, vytrvali. Uz sa aj zotmelo a svetla namestie krasne vysvietili.
Potom ta hodina dvatsiata-tretia nadisla, ked niekto zvolal, " Uz idu!" Vsetci sme sa zarazili na chvilu nekonecnu, ked stary gazik s cervenou vlajkou a hviezdou sa objavil. Boli to sovietski vojaci. Akysi predvoj iba. Pomaly a isto sme sa zacali trusit domov, zniceni od cakania dnom celym.

Ked som prisiel domov, ani sa nepamatam, co som zrobil. Zaspal som tvrdym spankom spravodlivych i sen ziadny nemal som. Obleceny zobudil som sa na hrmot prevelky, ked okolo prechadzalo nekonecne mnozstvo tankov a hrozba bola vyplnena. Cerveny drak nemilosrdne zasvihal chvostom svojim prevelkym, prach dvihol sa do vysky; potom uz, len chvile tazke nadisli...

Reagovať na správu

Slovinec 27.11.2006 08:57

Jozef, uz som si spomenul na tu restauraciu na Narodnej ulici, Gulomet, sa povodne volal Automat, to ho len par ludi volalo, Gulomet.

Reagovať na správu

Slovinec 28.11.2006 00:05

Jozef, tak tu je moj e-mail -

[email protected]

Reagovať na správu

Slovinec 1.12.2006 06:33

Jozef, neviem si to vysvetlit, co sa stalo. Ak si si odlozil kopiu, skus to poslat znovu, na tu istu adresu. Ak to nefunguju, tak tu su dalsie dve adresy,

[email protected] alebo [email protected]

Teraz dufam, ze aspon jedna e-mailova adresa to zoberie. Zacinam svoju fotostranku, a dnes 1.decembra, by tam mal byt moj syn Ryan a ja. Take mensie predstavenie na strankach. Zenil som sa neskorsie, takze mam syna, ktory ma este len 14 rokov!!!
Dlho som cakal na potomka ale som velmi spokojny!!!

Reagovať na správu

lesnýdes 22.5.2007 14:15

Jozef, vadí mi na tej podobienke dátum a čas. Podľa mňa stratila na pôvabe práve týmito údajmi...

Reagovať na správu