žezlovka srnková
Tolypocladium ophioglossoides (J.F. Gmel.) Quandt, Kepler & Spatafora
|
Pred možnosťou upozorniť ostatných návštevníkov na fotografiu je potrebné prihlásiť sa použitím Vášho prihlasovacieho mena a hesla. |
Nasledujúce fotografie
Diskusia k fotografii
ENERGIA 21.11.2012 20:32
Krasne foto...hubky ako pocukrovane 
a este ako bonus PERFEKTNY popis Vdaka ! Vela veci som nevedela 
Shade atlasár, mykológ 23.11.2012 12:20
ďakujem za pochvalu..sú to len také moje amatérske popisy, ale aspoň sú možno zrozumiteľné..baví ma to
Váš názor alebo poznámka
Pred zaslaním príspevku do diskusie je potrebné prihlásiť sa použitím Vášho prihlasovacieho mena a hesla.
Informácie o fotografii
Autor fotografie:
Kvalita:
Nejedlá huba
Čas a miesto:
29. 09. 2012, Horná Maríková - okolie Pov. Bystrice
Popis:
Táto skupinka žezloviek rástla v staršom smrekovom lese v machnatej časti.
Predmetné územie je budované flyšoidnými horninami. Jedná sa predovšetkým o ílovce a pieskovce (vsetínske vrstvy) a taktiež sa vyskytuje tenkovrstevný flyš s vložkami červených ílovcov (belovežské súvrstvie - tzv. pestré vrstvy) paleocénneho až eocénneho veku.
Keď som objavil žezlovku prvýkrát, myslel som si, že ide o drevnatec. Až neskôr sa prišlo na to, že to je žezlovka srnková a postupom času som objavoval nové a nové lokality, kde rástla vo veľkom počte. Čiže ide o bežnú hubu našich ihličnatých lesov, iba pôsobí nenápadne a pri rýchlej chôdzi sa ťažko hľadá. Žezlovka je znakom toho, že pod zemou sa nachádzajú srnky, ku ktorým žezlovky prirastajú a parazitujú na nich.
Nadzemné časti žezloviek majú rôzne postláčané kyjakovité, vidlicovité, valcovité a jazykovité útvary, ktorým sa hovorí strómy. Najčastejšia výška, ktorú dosahujú je okolo 50 mm, no dajú sa nájsť aj plodnice s výškou do 100 mm. Vrchná časť žezlovky je plodnou časťou, býva dutá, vysoká asi okolo 30 mm, v mladosti žltkastá, postupne oranžovo hnedá, bledohnedá a v starobe zmení farbu na modročiernu a tmavo čiernu. Povrch je pokrytý veľkým množstvom drobných bradavičiek, ktoré sú vyvýšením malých zanorených plodničiek, v ktorých sa nachádzajú výtrusy. Keď je plodnica zrelá, je pokrytá obrovským množstvom bielych bodiek, to znamená, že vrecká s výtrusmi sa dostali cez ústia peritécií na povrch.
Zúžená žltá, žltohnedá časť žezlovky je hlúbik, ktorý býva hrubý iba niekoľko milimetrov a na jeho báze sú prirastené taktiež žlté mycéliové povrazce. Týmito povrazcami prirastá k hostiteľskej hube – k srnke, ktorá sa nachádza pod zemou.
Najčastejšie ju možno nájsť od júla do novembra v ihličnatých (v smrekových) lesoch, ale niektoré jej nálezy pochádzajú aj z bučín a iných listnatých lesov. Jej výskyt je hojný, najmä v niektorých oblastiach, najčastejšie sa nachádza vo vyššie položených smrekových lesoch. Skoro vždy ich nachádzam v desiatkach a v stovkách kusov a aj z toho vyplýva, že ide o najbežnejší druh z rodu Cordyceps. Uprednostňuje skôr nevápenaté pôdy. Rastie jednotlivo ale častejšie ju nachádzam skupinovo o počte niekoľkých plodníc.
Nejedlá huba.
Identifikácia:
Podľa makroskopických znakov
Identifikoval Juraj Kianička (Shade)
Exsikát existuje
Ďalšie informácie:
ID: 362166; Zverejnené: 15. 11. 2012
