na strome si sedel glezg, udrel doňho jasný blesk. hoci pierka čierne, zľakol sa len mierne.. až keď začul hromu hluk, nebolo mu všetko fuk - neďaleko do trávy pustil zvyšky potravy :o)
Reagovať na správu
pôvodne som sem chcel napísať:
veľký tučný hýl sadol na pahýl
už pod stromom leží, na brucho mu sneží
ale potom som sa lepšie prizrel a zitil som, že mi je to nanič, lebo je to glezg :o(
Reagovať na správu
Veršovanky sú to krásne, ale ako by povedal J.Cimrmann cýba im dokonalý rým. Ten je možné dosiahnuť nie len súzvukom na konci verša, ale opakovaním toho istého slova. Pre pochopenie uvádzam príklad:
Na glezga hľadel som vyše pol hodiny
Ani som nezistil, že mi už zastali hodiny
Vydržal by som ho sledovať hodiny
Keby som nemusel na klavír hodiny
Glezg zostal sedieť na strome
O vetvičky opretý na strome
Vyničil všetok hmyz na strome
Potom si spokojne zaspieval na strome.
Atď...
Reagovať na správu
Chlapi,
to sú úbohé básne.
Básne by mali byť krásne.
verše by mali byť jasné,
nech sláva prózy zhasne.
Končím,
idem už kamsi - jasné...
Reagovať na správu
Pred zaslaním príspevku do diskusie je potrebné prihlásiť sa použitím Vášho prihlasovacieho mena a hesla.