![Andrej Alena <span class="badge">atlasár</span> portret](https://www.nahuby.sk/images/users/andrej_alena_4820.jpg?rnd_cache=1)
Už sa naňho teším a skoro ma kleplo že by už bol vonku. Fúzač obrovský - cerambix cerdo ?
Reagovať na správu
![Václav Kautman <span class="badge">mykológ, atlasár</span> portret](https://www.nahuby.sk/images/users/vaclav_kautman_6164.jpg?rnd_cache=1)
nie je to Cerambyx cerdo ale Cerambyx scopolii - fuzáč bukový
Reagovať na správu
![Václav Kautman <span class="badge">mykológ, atlasár</span> portret](https://www.nahuby.sk/images/users/vaclav_kautman_6164.jpg?rnd_cache=1)
Celkovo menší, celý čierny, od našich troch ďalších druhov sa líši veľkosťou, sfarbením aj spôsobom života. Cerambyx cerdo, C. velutinus (welensi) a C. miles sú vačšie a majú krovky hlavne ku koncu sfarbené do hneda. Rozlišovacích znakov je samozrejme oveľa viac. Vývoj týchto troch druhov prebieha hlavne v duboch, zriedkavo v iných drevinách. C. miles sa vyvíja aj v hlohu , mandli a niektorých iných drevinách. C. scopolii je polyfág, jeho vývoj je známy z duba, buku, hrušky, čerešne, hlohu, brestu, javora, gaštana a mnohých iných drevín. Výskyt C. scopolii je tiež oveľa skorší ako u ostatných druhov. C. scopolii a C. miles majú dennú aktivitu a navštevujú kvety, C. cerdo a C. welensi sú aktívny večer a v noci. V Európe žijú ešte tri druhy tohto rodu : C carinatus, C. dux a C. nodulosus.
Reagovať na správu
![Andrej Alena <span class="badge">atlasár</span> portret](https://www.nahuby.sk/images/users/andrej_alena_4820.jpg?rnd_cache=1)
Ď za perfektný výklad. Sú to veľmi dobré a kvalitné informácie. Mne, a asi viacerým amatérom robí asi najväčší problém nájsť práve tie rozhodujúce odlišnosti. V literatúre sa totiž autori viac venujú popisu konkrétneho druhu ako porovnávke voči viacerým príbuzným. Ešte raz Ď.
Reagovať na správu
![Václav Kautman <span class="badge">mykológ, atlasár</span> portret](https://www.nahuby.sk/images/users/vaclav_kautman_6164.jpg?rnd_cache=1)
Ak Vás zaujímajú odlišnosti je dobré mať určovacie klúče alebo zrovnávací materiál. Nie je nad osobnú skúsenosť s danými druhmi, to človeku už nič z hlavy nevymláti. Platí to u hmyzu podobne ako pri hubách alebo rastlinách a i.. Hlavne pri veľmi podobných druhoch je na začiatku určovania potrebné sa sústrediť na jeden, dva odlišovacie znaky, ktoré s ostatnými včetne bionomie pomáha pri určovaní čelade, rodu, druhu...Popisy v literatúre sú niekedy výborné niekedy zavádzajúce, mnohé znaky si ludia vysvetlia po svojom a v reale sú potom prekvapení zrovnaním ako druh vyzerá a ako si ho predstavovali podľa popisu.
Reagovať na správu
Pred zaslaním príspevku do diskusie je potrebné prihlásiť sa použitím Vášho prihlasovacieho mena a hesla.