hríb smrekový
Boletus edulis Bull.

Martin Kříž mykológ 3.11.2005 00:00

Určitě?

Reagovať na správu

J. Č. mykológ, atlasár, moderátor 3.11.2005 00:00

Tak ja neviem, B.pinophilus a Boletus aereus môžeme asi vylúčiť, ... potom tam je Boletus edulis, Boletus reticulatus, B. betulicolus a Boletus carpinaceus a to by už asi stačilo. Boletus carpinaceus má inú pokožku, B. betulicolus by som hľadal niekde pod brezami a potom tu zostáva ako jediný vážny protikandidát Boletus edulis, ktorý aj tu v Malých Karpatoch je občas hojnejší ako dubák. Samozrejme, že som uvažoval aj nad ním, nejako ma však nepresvedčila tá sieťka a dosť matný a slabo hrboľatý klobúk. Ale nevylučujem ani ten edulis, je to asi len o osobnom pocite z fotky. Keby som ten hríb držal v ruke, nemal by som problém ho zaradiť s oveľa väčšou istotou. Ja ich rozlišujem hlavne podľa tvaru sieťky (dubák - rovnako veľké podlhovasté oká, smrekový - rôzne veľké, často okrúhle oká) a farebného odtieňa pokožky+vzhľadu - suchá/matná.

Reagovať na správu

Martin Kříž mykológ 3.11.2005 00:00

To je právě ono. Boletus edulis jsem měl na mysli. Za prvořadý znak považuji charakter pokožky klobouku. Jak na to tak koukám, zdá se mi lysá. A ještě dodám, že za rozlišovací znak nepokládám ani síťku, ani hrbolkatost klobouku a už vůbec ne jeho barvu. To jsou všechno nesmírně proměnlivé znaky. Dovolím si ještě jednu věc: V některých cizích zemích používají pro hřib dubový název hřib letní, snad i na základě jeho synonyma, mimochodem sporného, B. aestivalis. Je to výstižné, osobně poslední dubáky nacházím v průběhu začátku září, zjevně nemají v oblibě nástup chladnějšího počasí. Řekl bych tedy, že dubák roste od května do září, smrkáč od června do prosince, ale zase se to nedá brát doslova.

Reagovať na správu

J. Č. mykológ, atlasár, moderátor 3.11.2005 00:00

Je to pravda, charakter pokožky je dôležitý. Aj podľa nej sa dajú tieto dva druhy rozlíšiť. Som rád, že mám dobrý zrak na blízke vzdialenosti a preto som postrehol aj taký detail, ako je veľmi jemná rozpukanosť pokožky klobúka u Boletus reticulatus a na ohmat jemná plstnatosť. U Boletus edulis je predsa len iná. Hlboko v horách, takmer na hlavnom hrebeni Malých Karpát poznám jednu lokalitu - je to bučina, ja ju volám "bukvicová bučina", lebo je takmer bez bylinného podrastu a dobre sa tam šmýka na bukviciach. Rastú tam druhy ako napr. Cantharellus friesii, Gyroporus cyanescens, Strobilomyces strobilaceus ... a tiež obidva spomínané Boletusy. Bol som veľmi prekvapený, ako tam rastú Boletus edulis a Boletus reticulatus jeden vedľa druhého. Zaujímavý bol fakt, že Boletus edulis tam mal zastúpenie asi 70%. Je to veľmi zaujímavé, ale vyzerá to tak, že Boletus edulis je aj tu na juhu, a na Záhorí nepochybne, hojnejší ako Boletus reticulatus. V roku 2002 som Prírodovednému múzeu v Bratislave poskytol výtlačok mojej práce o rozšírení vybraných 23 druhov hríbovitých húb v Malých Karpatoch (s mapkami), kde som Boletus edulis uvádzal len z jednej lokality. Malé Karpaty sú bohaté na hríby, čo dokazujú nálezy z vápencových oblastí a i napriek tomu, že sa mi tu doteraz nepodarilo nájsť B. rhodoxanthus, B. rhodopurpureus, B. torosus, ani B. satanas, o ktorých sú údaje aj položky, našiel som napríklad Aureoboletus gentilis (1 lokalita), Boletus aereus (2 lokality), Xerocomus parasiticus (3 lokality) a na neuverenie až 11(!) lokalít Phylloporus pelletieri, ktorý na rozdiel od tvorcov červeného zoznamu považujem za dosť hojný druh, i keď sa nenájde na každom rohu a z hľadiska počtu lokalít, nie počtu nájdených plodníc, rozhodne hojnejší druh ako napríklad už spomínaný Boletus reticulatus, od ktorého som v tomto príspevku nejako odbočil. Nevadí. Po zvážení všetkých argumentov, aj toho, že autor(ka) pridala inú fotku, zjavne Boletus edulis v bučine (asi rovnaká lokalita), to prepíšem na ten Boletus edulis.

Reagovať na správu

Martin Kříž mykológ 4.11.2005 00:00

Tu bučinu v Malých Karpatech si dokážu docela dobře představit. Totožné druhové zastoupení totiž znám z bučin jižních Čech, čili, že spolu s druhy jako Cantharellus friesii a Gyroporus cyanescens roste téměř běžně Phylloporus pelletieri. Oproti tomu v severních Čechách jsem o P. pelletieri ještě nikdy nezavadil, zde by to byla naprostá rarita.

Reagovať na správu