zrúcanina Obišovce
|
Pred možnosťou upozorniť ostatných návštevníkov na fotografiu je potrebné prihlásiť sa použitím Vášho prihlasovacieho mena a hesla. |
Nasledujúce fotografie
Diskusia k fotografii
peterko včera 10:16
...zaujímavé informácie, roky chodím okolo Obišoviec, ale až teraz som sa dozvedel že sú tam zvyšky hradu...
Váš názor alebo poznámka
Pred zaslaním príspevku do diskusie je potrebné prihlásiť sa použitím Vášho prihlasovacieho mena a hesla.
Informácie o fotografii
Autor fotografie:
Čas a miesto:
05. 11. 2024, Šariš - Sopotnícke vrchy
Popis:
Obišovský hrad – zrúcanina
Stredoveký kamenný hrád pri Obišovciach patrí do série tých hradov, ktoré sa začali v Uhorsku stavať po roku 1241 a zanikli na rozhraní 15.-16. storočia v čase zvýšeného hradoborectva. Zvyšky zrúcanín hradu ležia severne od obce Obišovce, v časti Stráža, v nadmorskej výške (360 m) na mieste zvanom Zámčisko v katastrálnom území obce. Zámčisko leží nad ľavým brehom rieky Svinky na kupolovitom výbežku Čiernej hory. Obišovský hrad alebo aj Zámčisko, tiež Stráža, leží v nadmorskej výške 360 m. n. m. Dodnes sa tam zachovali stopy po hradnom vale. Staroveké hradisko Stráža poskytovalo svoje útočisko už v rímskej dobe, v 2. - 3. storočí. Na hradisku Stráža sa našli vzácne archeologické artefakty Samotný areál hrádku bol obohatený pomerne vysokými valmi a pomerne hlbokou priekopou na vnútornej strane valu. Celý hradný areál sa skladá zo stredovekej prístupovej cesty, vonkajšieho valu s vnútornou priekopou, hradného múru so vstupnou bránou, strážnej miestnosti, veže paláca a vlastného nádvoria s cisternou. Príjazdová cesta je ešte i dnes dobre viditeľná. Viedla od Obišoviec po južnom svahu a do vlastného areálu vyúsťovala z východnej strany pravdepodobne padacím mostom. Val bol jednoduchý a navŕšený z miestneho materiálu. Veľká časť valu vznikla tak, že na jeho vnútornej strane sa prehlbovala priekopa a materiál z nej sa požil jednak na stavbu murovaných fortifikačných zariadení, jednak na stavbu valu. Hradnú priekopu, práve tak ako val, možno ešte dnes rozoznať. Jej dno bolo o niekoľko metrov hlbšie ako dno terajšej priekopy. Hradný múr predstavuje ešte aj dnes pevnú kamennú stavbu. Podľa vzájomných cezúr hradného múru, hradnej veže a hradného paláca sa zistilo, že hradný múr bol postavený v prvej etape fortifikačného zariadenia. Pôdorysne tvorí hradný múr nepravidelnú elipsu. Hrúbka hradného múru nie je všade rovnaká, pohybuje sa medzi 230 až 250 cm. Hradný múr bol postavený v jednej stavebnej etape s bránou, ktorá mala maximálnu svetlosť 350 cm. Situovaná bola na južnej strane lokality v priestore, v ktorom sa zistilo, že hradný múr bol najviac deštruovaný. Hradné nádvorie bolo ohraničené hradným múrom a v tomto priestore sa nachádzali ostatné stavby patriace k stredovekému hrádku. Hradné nádvorie bolo upravené tak, aby mohlo byť čo najviac využité. Veľká časť nádvoria bola vydláždená. Hradná veža stála na východnej strane lokality, na jej najvyššom bode. Podľa hrúbky muriva i podľa množstva deštrukčného materiálu je zrejmé, že veža bola aspoň trojpodlažná a bola vybudovaná neskoršie ako hradný múr. V prízemí sa o hradný múr opierala, počnúc prvým poschodím spočívala na ňom a ďalej z neho vyrastala. Palác mal nepravidelný pretiahnutý pôdorys. Bol vystavaný na južnej strane lokality a vklinený medzi hlavný múr a hradnú vežu. Základy murív boli odkryté archeologickým výskumom v rokoch 1961 – 1962. Chronologické zatriedenie materiálu získaného archeologickým výskumom potvrdzuje mienku, že obišovský stredoveký hrádok, o ktorom sa nepodarilo nájsť nijaké písomné pramene, podľahol pravdepodobne hradoboreckému úsiliu uhorských kráľov v 15. storočí. Oprava hradu začala v roku 2012 a pokračuje až do dnes.
Ďalšie informácie:
ID: 904472; Zverejnené: 28. 12. 2024, Model:SM-A336B; Clona:; Čas:s; Blesk:Nie
