akcia ,,Zobor,,......Valky, Martula, Janko Plevka
Pred možnosťou upozorniť ostatných návštevníkov na fotografiu je potrebné prihlásiť sa použitím Vášho prihlasovacieho mena a hesla. |
Nasledujúce fotografie
Diskusia k fotografii
Váš názor alebo poznámka
Pred zaslaním príspevku do diskusie je potrebné prihlásiť sa použitím Vášho prihlasovacieho mena a hesla.
Informácie o fotografii
Autor fotografie:
Čas a miesto:
21. 04. 2013, v lese, v prostredí krásnych farených chochlačiek
Popis:
Nedeľa ráno. S Martulou vyrážame v skorých ranných hodinách smer Nitra. Dostali sme pozvanie od Janka Plevku a Paliho Valkoviča, ktorí nás motivovali tým, že rastú ušiaky, smrčkovce a rôzne chránené kvetinky. Cesta nám ubehla rýchlo a na mieste činu pred liečebným ústavom nás už čakali chlapci. Prišiel aj Tomino s deťmi. Po milom zvítaní sme sa pustili do terénu a mne v tom momente ( po zhliadnutí kopca) bolo jasné, že to dnes bude ,,fuška,,.
Prvá naša zastávka bolo v jaskyni a odtiaľ sme sa dostali na Zoborskú lesostep. Slnko nám pálilo nad hlavami a pred nami sa rozprestieral skalnato-trávnatý priestor, na ktorého konci bolo vidieť zmiešaný les. S Martulou sme sa pustili do fotenia a Jankovi s Palkom bolo jasné, že toto bude ,,nadlho,,. Zaujali sme polohu strelca a pripravovali si priestor na fotenie. Popri tom sme viedli rozhovor o technikách fotenia a vzájomne sme si vymieňali skúsennosti. Mňa osobne najviac zaujal Valkyho statív vyrobený z rúčky na mop ......no čo, ľudská kreativita nemá hranice
Po hodinovom fotení kvetov sme sa vybrali k lesu. Asi na pol hodinku nás zdržala lesná stráž tejto lokality . Keby boli všetci ochranári takí aktívni ako bol tento, tak by sme možno dokázali eliminovať množstvo priestupkov v chránených lokalitách. Vďaka za ich prácu, ktorú vykonávajú . Na rozlúčku nám podaroval omaľovánky pre deti.
Vstúpili sme do lesa a popri príjemnom rozhovore sme sledovali krásnu okolitú prírodu. Vzduch voňal od množstva chochlačiek a zo stromov na nás padal žltý peľ z kvitnúcich stromov. Vtáčiky štebotali a my tiež. Janko s Palim nám predviedli, že sú nielen dobrí spoločníci, ale aj veľmi humorne naladené ľudské bytosti. Celou cestou nám rozprávali vtipy a ja som nechápala, ako si ich všetky môžu pamätať. Naša cesta bola veľmi dlhá a prešli sme pár kilometrov, ani netuším koľko ich vlastne bolo. Ale asi dosť
Jankova lokalita ušiakov nesklamala a pred nami sa objavili desiatky krásnych plodíc. To bolo radosti!!
Po ich fotení sme išli ďalej a ďalej a mne už aj sily dochádzali. Obdivujem Martulku, že dokázala napriek boľavému kolienku držať s chlapcami krok.
Hore / teda neviem, či to bolo úplne hore, mne sa zdal ten kopec nekonečný/ nám Janko ukázal lokalitu smrčkovcov . Zbierali sme do košíčka a veru bol skoro plný. / Ďakujem za tieto dary chlapci, už som ich ochutnala a zbytok dala sušiť /.
Asi po 6-tich hodinách sa ozval Tomino, ktorý nešiel až hore s nami, že nás už čaká dolu a tak sme sa rozhodli vrátiť. Predstava cesty späť vo mne vzbudila radosť z toho, že sa budem môcť dolu vyčľapotať v studenom potoku.
Kráčali sme, oddychovali, sedeli a smiali sa nad vtipmi našich hostiteľov./ podotýkam, že všetky boli neslušné /
Slnko pomaly klesalo, vôňa vzduchu bola nasýtená kvetmi a v diaľke bolo počuť krkavca, ktorý sa asi ukrýval pre teplým jarným slnkom v korune tieňov stromov. Lístie nám šuchotalo pod nohami a my sme skonštatovali, že by sa opäť zišiel dážď. Nad nami bolo vidieť skaly porastené machom a farebnú škálu chochlačiek, ktoré vytvárali v pozadí farebný koberec.
Dolu sme zišli asi o pol siedmej a rozhodli sme ísť niekam občerstviť. V príjemnej atmosfére sme popíjali kávičku a pivko a rozprávali sme si zážitky zo života....
Odchádzali sme s Martulou unavené ale plné zážitkov a krásnych pocitov. Slnko pred nami klesalo a my sme mali možnosť vidieť pred nami aj jeho západ, ktorý bol úžasný.
Tak zvláštne a vzácne sú takéto stretnutia. Ľudia, ktorí sa nikdy nevideli si vedia toľko toho povedať a prejaviť si navzájom úctu a vďaku a prežívať spoločnú radosť z ľudského bytia.. A vedia si pomôcť a radovať sa zo spoločného koníčka akým je príroda a huby.
Chcem vám chlapci poďakovať za tieto chvíle, máte môj obdiv, Janko ďakujem, že si sa ani nepýtal a niesol mi tašku a košík s hubami , za pozvanie na kávičku, Pali tebe za humorné zážitky a sprostredkovanie tohto krásneho stretnutia, Tomi tebe za expresnú službu z lekárne . A samozrejme Martulke za bezpečnú cestu domov.
Teším sa na ďalšie stretnutie s vami priatelia.
Ďalšie informácie:
ID: 380252; Zverejnené: 22. 04. 2013
Zaradené:
Sezóna 2013- kvetinky, príroda a priatelia