rýdzik hnedočervený
Lactarius badiosanguineus Kühner & Romagn.
|
Pred možnosťou upozorniť ostatných návštevníkov na fotografiu je potrebné prihlásiť sa použitím Vášho prihlasovacieho mena a hesla. |
Nasledujúce fotografie
Diskusia k fotografii
, moc dobre
Mijam pokročilý, mykológ 15.11.2013 07:25
Dík. Bez poriadneho preskúmania by sa to nedalo. Pri pre mňa novom druhu, aspoň keď si to myslím na mieste nálezu 
, je to tak polhodina (fotím, popisujem na diktafón) a potom ešte ďalej priebežne dosledovávam prípadné zmeny farby, zasychanie, vôňu.
fofoja moderátor, mykológ, atlasár 15.11.2013 15:56
veď práve, dá to roboty a chce to v teréne čas, čo zatiaľ veľmi nemám, som rád že stihnem niečo pofotiť 
Váš názor alebo poznámka
Pred zaslaním príspevku do diskusie je potrebné prihlásiť sa použitím Vášho prihlasovacieho mena a hesla.
Informácie o fotografii
Autor fotografie:
Kvalita:
Nejedlá huba
Čas a miesto:
07. 10. 2013, Okolie KNM
Popis:
Asi 10 plodníc rástlo pod smrekmi na okraji malého potôčika v rôznom bylinnom poraste vrátane rašelinníka v smrekovo bukovom lese.
Podložie: vápnité glaukonitické pieskovce, drobové pieskovce, arkózové pieskovce, sliene, lastúrnaté rozpadavé vápnité bystrické ílovce.
Popis:
Klobúk býva s priemerom 25-80 mm, najprv plocho klenutý, neskôr až jemne preliačený, skoro vždy s výrazným malým, viacmenej ostrým, hrboľom. Okraj jemne podvinutý, ale časom môže byť až rovný, niekedy býva zvlnený, iba občas vrúbkovaný. Povrch klobúka hladký alebo jemne až zreteľne hrboľkatý, niekedy v strede akoby vráskavo žilkovaný, u mladých plodníc väčšinou matný, akoby voskový, neskôr a za vlhkého počasia skôr lesklý a klzký (za sucha môže byť úplne suchý a farby oveľa bledšie). Farba tmavo tehlová (za mlada výrazne tmavá), červeno hnedá alebo vínovo hnedá, vekom sa okraj môže stať bledší až žltkasto hnedý. Klobúk nie je zónovaný.
Lupene široko pripojené až zbiehavé, tenké a pružné, stredne vysoké (3-5 mm), iba zriedkavo rozvidlené, stredne husté, prestriedané lupienkami, krémové až červenkasto okrové, vekom sa stávajú viacmenej škoricové.
Hlúbik valcovitý, niekedy smerom k báze rozšírený, suchý, hladký (za mlada jemne bielo oinovatený na okrovo oranžovom alebo červenkasto šedom podklade) alebo miestami jemne pozdĺžne žilkovaný, žlto hnedý, škoricový, tehlový až hnedasto vínovočervený.
Dužina belavá, krémová až červenkasto krémová (okrová), na báze často tmavšia, niekedy sa na bielych miestach sfarbuje na reze žltkasto. Vôňa nevýrazná až jemne korenisto ovocná. Chuť dužiny mierna, niekedy po chvíli horkasté a nepríjemná, ale nikdy nie výrazne štipľavá. Mlieko biele, stredne hojné, nemenné (až po dlhom čase po jeho izolovaní 2-3 hodiny jemne krémovo žltkasté na bielom podklade), chuťovo mierne (neskôr niekedy horkasté).
Výtrusný prach krémový.
Lactarius badiosanguineus sa vyskytuje v ihličnatých lesoch až do horských oblastí, obľubuje vlhké miesta, často rastie v poraste rašelinníka (Sphagnum sp.). Nájdeme ho skôr na vápencovom podloží, viaže sa na smrek (Picea sp.) a jedľu (Abies sp.).
Zámena je možná hlavne za Lactarius sphagneti, ktorý rastie na vlhkých miestach a taktiež často v rašelinníku (Sphagnum sp.), na rozdiel od Lactarius badiosanguineus má akoby dvojfarebný klobúk (okraj oveľa bledší) a okraj klobúka je výrazne ryhovaný. Jeho lupene sú bledšie sfarbené a mlieko je nemenné. Určitú podobnosť vykazuje aj Lactarius hepaticus, ten sa viaže na borovicu (Pinus sp.), iba výnimočne na iné ihličnaté stromy, a preferuje suchšie pôdy a biotop. Má matnejšie farby klobúka a rýchlejšie žltnúce mlieko (po jeho izolovaní žltne v priebehu cca 10 sekúnd).
Z druhov, ktoré sa vyskytujú pod ihličnatými stromami spomeniem Lactarius rufus, ktorý má okrem iných odlišností výrazne štipľavú chuť dužiny aj mlieka. Lactarius aurantiacus, ten má okrem iného oranžové sfarbenie, jemu je podobný Lactarius lanceolatus, ktorý rastie v arktických oblastiach (ale viaže sa na trpasličie vŕby). Ďalej Lactarius duplicatus (lapponicus), ten rastie v subalpínskom pásme, viaže sa na brezu a jeho mlieko sa veľmi rýchlo mení na žlté priamo na plodnici, sfarbený je oranžovo hnedasto. Lactarius fulvissimus, hlavne v jeho širšom ponímaní (teda vrátane Lactarius britannicus), sa môže tiež v rámci strednej Európy vyskytnúť aj pod ihličnatými stromami. Ten má tmavo tehlové až oranžovo hnedé alebo hnedasto červené sfarbenie, ale smerom od okraja výrazne bledne na žltkasto hnedé, okrovo oranžové, oranžovo žlté. Chuť Lactarius britannicus je príjemná (oriešková), nie je horká ani štipľavá. Jeho mlieko je biele, veľmi hojné, začne tiecť už po otretí lupeňov, nemenné pri kontakte s lupeňmi (aj po zaschnutí na nich), ale mení sa izolované na biely papier na výrazne citrónovo žlto v priebehu niekoľkých minút (3-10 min. pri čerstvých plodniciach).
Identifikácia:
Podľa makroskopických znakov
Identifikoval JUDr. Michal Jamrich (Mijam)
Exsikát existuje
Herbár: HBMJ
Ďalšie informácie:
ID: 428583; Zverejnené: 14. 11. 2013
Zaradené:
Atlas húbLactarius (Lactifluus)
