rýdzik ryšavý
Lactarius rufus (Scop.) Fr.
|
Pred možnosťou upozorniť ostatných návštevníkov na fotografiu je potrebné prihlásiť sa použitím Vášho prihlasovacieho mena a hesla. |
Nasledujúce fotografie
Diskusia k fotografii
peten atlasár, mykológ 16.10.2013 20:06
Hezky jsi dovolil sluníčku, aby se na ně podívalo. Popis opět super. Doplnil bych, že velikost plodnic nalezené pod smrkem na kyselejším podkladě je větší, než těch, které se naleznou pod smrkem na bazickém nebo neutrálním podlkladě (moje pozorování). Tento druh má ráději kyselejší podloží.
Co se borovice týče, také jsem tam zaznamenal menší plodnice. Nevím, zda-li ta to může borovice, jako mykorrhizní parťák, nebo to bude podložím... Borovice se často vyskytují na místech, kde jiné stromy nerady rostou a jelikož je to často na písku jemném či více zrnitém, je jasné, že tam je méně živin, než např. v humózní smrčině. Nejspíš proto jsou plodnice habituelně menší (moje pozorování).
Shade atlasár, mykológ 17.10.2013 19:16
ja som v živote toľko rýdzikov asi ani nevidel, čo ty ich máš nafotené 
Váš názor alebo poznámka
Pred zaslaním príspevku do diskusie je potrebné prihlásiť sa použitím Vášho prihlasovacieho mena a hesla.
Informácie o fotografii
Autor fotografie:
Kvalita:
Nejedlá huba
Čas a miesto:
27. 09. 2013, Kladensko, ČR
Popis:
Zmiešaný les - borovica, dub, breza.
Lactarius rufus rastie obvykle vo väčších skupinkách vo vlhkých ihličnatých (zmiešaných) lesoch a to až do vysokohorského pásma, často v poraste machu (rašelinníka), vo vyšších polohách aj vo vresoviskách, tam rastie pri kosodrevine (Pinus mugo), inak sa viaže na smrek (Picea sp.), borovicu (Pinus sp.), jedľu (Abies sp.), výnimočne aj na buk (Fagus sp.) a brezu (Betula sp.), často na nutrične chudobných, zvyčajne kyslých, pôdach.
Klobúk s priemerom 25 – 80 (100) mm, spočiatku klenutý s výrazným hrboľom, neskôr plochý až mierne preliačený, pričom stredový hrboľ je dlho viditeľný. Povrch je hladký, suchý, niekedy jemne hrboľkatý, za vlhka môže byť lepkavý, viacmenej lesklý. Farba býva rôzna, väčšinou v tmavých odtieňoch tehlovo červenej až oranžovo hnedej, často so šedým nádychom. Okraj klobúka je dlho podvinutý, často ryhovaný (vrúbkovaný). Lupene sú široko pripojené až zbiehavé, niekedy rozvidlené, pomerne husté a stredne vysoké, u mladých plodníc krémové, neskôr slabo červenkasto okrové. Hlúbik je valcovitý, plný, ale často vatovitý, pomerne tuhý, krehký, farebne od belavej s rúžovým nádychom (mladé plodnice bielo oinovatené) až po oranžovo hnedú, na vrchu a na báze je svetlejší. Niekedy býva pomerne vysoký, ale výška hlúbika a celkovo konštrukcia plodnice závisí od biotopu a spôsobu rastu (plodnice rastúce v machnatom prostredí budú mať hlúbik veľmi vysoký). Dužina je belavá, pod pokožkou klobúka a na okraji hlúbika červeno hnedá, vôňa nie je výrazná, korenistá (nádych čierneho korenia), chuť dužiny mierna, po chvíli veľmi štipľavá. Mlieko biele, nemenné, skôr nehojné (za sucha skoro žiadne), pričom jeho chuť sa stupňuje od miernej na začiatku až po veľmi štipľavú (po cca 10-15 sek.)
Lactarius rufus je vzhľadovo dosť variabilný druh, pričom aj podľa mojich pozorovaní sú napr. plodnice rastúce pod smrekmi oveľa výraznejšie sfarbené ako tie, ktoré rastú pod borovicami.
Podobné plodnice môže vytvárať Lactarius badiosanguineus a Lactarius sphagneti, ale ich klobúk nemá výrazný hrboľ. Lactarius sphagneti rastie v podobnom biotope (veľmi rád v poraste rašelinníka) a má akoby dvojfarebný klobúk (okraj svetlý), Lactarius badiosanguineus sa vyskytuje viac na zásaditom podloží v lesoch s bohatým bylinným porastom. Okrem iných odlišností, mlieko týchto dvoch druhov je mierne (veľmi jemne horké, alebo štipľavé). OBR 422021
Identifikácia:
Podľa makroskopických znakov
Identifikoval JUDr. Michal Jamrich (Mijam)
Exsikát existuje
Herbár: HBMJ
Ďalšie informácie:
ID: 422019; Zverejnené: 16. 10. 2013
Zaradené:
Atlas húbLactarius (Lactifluus)
