Nasledujúce fotografie
víkendRe: 11
Erik Brozmann
11. 06. 2012
Diskusia k fotografii
A tu je Erik velmi smutny...rozmysla v prirode a dobre robi....tam najde svoje odpovede
Reagovať na správu
kua 20 rokov som s takým košíkom chodil na huby. V roku 2010 padol za vlasť. Toľko húb som v ňom nosil, že sa pototo.
Ale nie. V koši nosievam vodu a všelijaké blbosti na fotkovanie. Kedysi aj statív, keď som mal ešte malú trojnožku.
Reagovať na správu
som príroda je krásna, nevinná a nemôže za to čo robia ľudia, rozmýšľam aká je svet krutý, sebecký, uponáhľaný, atď. aj dnes v Moldave som chcel elektrinu prevŕtať jednu malú dierku cez drevenú stenu a dievčina mi povedala, že čo za to a ukázala mi 50 eurovku že taký je svet, možno srandovala, ale mne bolo smutno, hneď mala povedať, že samozrejme, nie je problém a poznám to po rokoch ako sa ľudia menia, ani ti nepoďakujú za prácu a sú čím viac náročnejší a niekedy ti aj kávičku urobili, porozprávali sa a teraz je to chladnéééé, ešteže som už starý a nedožijem sa tej krutosti v novej dobe
Reagovať na správu
jeeeezis, tolko pesimizmu Erik....tak nerozmyslaj...ved svet je krasny a ludia su tiez fajn...to, akí ludia nam do zivota prichadzaju je len nas obraz - to akí sme. A ked sa nam to nepaci, mozme urobit LEN jedno - zmenit samých seba
Takze ,,dedusko,, som zvedava, ked prides na Oravu, ake budes mat nove, potesujuce spravy
Reagovať na správu
Náš svet sa úplne zmenil. Za všetko cálujem ako najatý. Mesačne len prevodov mám toľko, že je to na 4 strany kua. Je mi z toho na grc. Kopa zmlúv a daní. To aby už mal každý z nás nejakého agetna, ktorý sa bude starať o zmluvy a platby.
V takomto svete sa ľudia rýchlo zmenia...
Reagovať na správu
Ja má dva košíky po starej mame. Budú mať pomaly 100 rokov. Chránim ich ako oko v hlave. Ak ich mám so sebou v lese - určite niečo nájdem.
Reagovať na správu
Erik,ľudia sa zmenili,v tom s Tebou súhlasím.ale zmenili sa tak(bohužiaľ k horšiemu),že to neviem pochopiť
Reagovať na správu
super, toto sa mi veľmo páči ľudia ešte nepochopili, že život je krátky a nemá zmysel si ho sťažovať hnevom, závisťou a inými chúťkami tejto doby. ja sa v prírode cítim ako doma, poznám ju a ona mňa, niekdey cítim silné spojenie medzi mnou a zemou, kvetmi, stromami, hmyzom, zvieratami a všetkým čo ma obklopuje - jedným slovom jednota... človek by ju mal chrániť, ak prichádzame o rôzne druhy napr. motýľov strácame s tým seba, asi si ešte neuvedujeme že sme súčasť prírody a keď ju zničíme, nebudeme alebo zostaneme sami.
Reagovať na správu
Váš názor alebo poznámka
Pred zaslaním príspevku do diskusie je potrebné prihlásiť sa použitím Vášho prihlasovacieho mena a hesla.