Kolpašský "tajch"-rekonštrukcia (nielen)

Vladimír Beňadik (serpico)

Banský Studenec-jazero, ktoré mi prirástlo k srdcu asi najviac zo všetkých tajchov, veľmi rád sa pohybujem v tých končinách, v raji nekonečných hubárskych terénov, lokalite množstva známych a kamarátov, fantastického relaxu pri vode, nespočetných zážitkov, najlepších langošov na svete,... Od počiatku rekonštrukcie sledujem priebeh (vypúšťanie, výlov rýb, postup prác), a s pár snímkami z galérie cca 3300 (28.12.08-cca 4100, 14.3.2009-cca 4600) foto sa s Vami chcem podeliť .....................BANSKOŠTIAVNICKÝ VODOHOSPODÁRSKY SYSTÉM-SVETOVÝ TECHNICKÝ UNIKÁT...... Z paradoxu myšlienky využitia vodného energetického potenciálu v geografickom priestore bez výraznejších zdrojov povrchovej vody vzniklo originálne hydrotechnické riešenie, ktoré zásadne zmenilo dobové názory na možnosti dobývania rúd a v konečnom dôsledku výrazne preformovalo kolorit banskoštiavnickej krajiny. Okolie Banskej Štiavnice je unikátnym príkladom toho, ako voda usmernená umom človeka dokáže dávať život, sprístupňovať bohatstvo a meniť dejiny. Z technickej osvietenosti a odvahy priehradárskych majstrov vznikol dômyselný vodohospodársky systém skladajúci sa z umelo vybudovaných vodných nádrží (tajchov) a záchytných jarkov, ktorý sa postupne zdokonaľoval a v druhej polovici 18. storočia dosiahol vrchol banského vodného staviteľstva. Fakticky možno hovoriť o hydrotechnických stavbách, ktoré v mnohom predstihli vtedajšiu svetovú úroveň vodného staviteľstva, nielen v technickom zvládnutí stavebného diela, ale najmä vo vodohospodárskom poňatí riešenia, ktoré spočívalo vo veľmi efektívnom využívaní skromných zdrojov v perimetrii povodí prítokov Hrona a Ipľa. Základom tejto vodohospodárskej sústavy bolo vzájomné prepojenie vodných nádrží otvorenými priekopami a štôlňami, zachytávanie zrážkových vôd jarkami vhodne trasovanými tak, aby gravitačne privádzali vodu do nádrže z plochy v mnohých prípadoch oveľa väčšej, ako bolo samo povodie, k profilu nádrže a z prevodu vody z jedného povodia do druhého. Z tohto hľadiska ide o najdokonalejšiu banskú vodohospodársku sústavu 18. storočia, pretože nijaký iný vodohospodársky systém naakumuloval také množstvo zrážkovej vody umelými zariadeniami ako banskoštiavnický. Na princípe využitia vody ako energetického zdroja vznikli v banskej Štiavnici v polovici 18. storočia v tom čase na svete najefektívnejšie banské čerpacie mechanizmy na vodu, z ktorých hlavne vodostĺpcový čerpací stroj sa postupne šíril aj do ostatných baníckych centier sveta. Aj keď najväčším banským vodohospodárskym systémom v Európe do konca 18. storočia bol harzský vodohospodársky systém v Nemecku, banskoštiavnický vodohospodársky systém sa vyznačoval pozoruhodnými technickými parametrami vodných nádrží. Z trinástich banských vodných nádrží s najväčším objemom vody, ktoré vznikli v Európe do začiatku 19. storočia, viac ako polovica -sedem- je z banskoštiavnického rudného revíru. Pokiaľ ide o výšku hrádzí banských vodných nádrží, je ešte lepší pomer v prospech banskoštiavnických vodných nádrží. Najvyššími tromi hrádzami banských vodných nádrží postavenými v Európe až do polovice 19. storočia, sú hrádze postavené v okolí Banskej Stiavnice.(Rozgrund-30,2 m Veľká Richňavská nádrž-23,4 m, Počúvadlo-22,5 m ) Medzi prvými desiatimi najvyššími hrádzami v Európe, postavenými do konca 18. storočia, je dokonca len jedna z iného ako banskoštiavnického rudného revíru -Oderteich v Harzi (Nemecko). Priehrada Rozgrund, ktorá bola vybudovaná v roku 1744, patrila po celé predchádzajúce storočie medzi najvyššie zemné priehrady v Európe a do polovice nášho storočia bola najvyššou zemnou priehradou v Československu. Okrem svojej výšky, na svoju dobu a úroveň technicky pozoruhodnej, sú tieto priehradové hrádze charakteristické odvážnym statickým riešením s neobyčajne strmými sklonmi vzdušného a návodného svahu hrádze. Priehrada Rozgrund svojimi sklonmi 1:1,5 na návodnej strane a 1:1,35 na vzdušnej strane je najúspornejšie realizovanou priehradou v strednej Európe. Tieto parametre predstihujú i francúzsku priehradu Meurad vysokú 27,5 m, postavenú v roku 1859, so sklonmi svahov 1:1,35 až 1:1,16, ktorá sa pokladá za najodvážnejšiu navrhnutú zemnú priehradu v celosvetovej priehradárskej praxi. Svetovú výnimočnosť a prínos banskoštiavnického vodohospodárskeho systému k civilizačnému pokroku uznalo v roku 1993 UNESCO, zapísaním historického mesta Banská Štiavnica a technických pamiatok priľahlého okolia na Listinu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva. Tajchy, ktoré sa dodnes trblietajú v zelenej prírode banskoštiavnickej krajiny, sa tak stali veľmi významnou a uznávanou pamiatkovou hodnotou, ktorej ochrana je záujmom celej civilizácie, všetkých kultúrnych ľudí tejto planéy. .......... ................... -KOLPAŠSKÉ TAJCHY-................Do tejto skupiny patrili pôvodne tri vodné nádrže: Veľký a Malý Kolpašský tajch a Rybník. Veľký a Malý Kolpašský tajch sa nachádzajú v blízkosti obce Banský Studenec. Rybník sa nachádzal neďaleko terajšej železničnej stanice v Banskej Štiavnici. Všetky tri vodné nádrže tvorili jeden systém vodných nádrží a poháňali celý rad stúp najprv v Rybnickej a potom v Mestskej doline-poniže Banskej Štiavnice. Vody z nich spolu s vodou nádrží piarskej skupiny poháňali nakoniec ešte systém stúp v Antolskej doline. Voda z Veľkého a Malého Kolpašského tajchu sa viedla vo vodnom jarku, ktorého časť tvorila zaujímavý aquadukt. Okrem pohonu stúp sa voda nádrží používala od 2. polovice 19. storoćia aj pre potreby banskoštiavnickej centrálnej huty a od 30. rokov 20. storočia aj pre potreby banskoštiavnickej úpravne rúd._____________________________________________________________-VEĽKÝ KOLPAŠSKÝ TAJCH......... Začiatok výstavby je v roku 1730. Dňa 8. októbra 1731 sa už hovorí o vyplatení sliezskeho majstra- staviteľa hrádze- za dobre vykonané prácu obnosom 24 zlatých. Podľa rozpočtu zo 16. apríla 1730 náklady na výstavbu tejto nádrže mali byť 90 000 zlatých, ktoré však mali byť uhradené z budúceho výnosu stúp. Podľa počtu ľudí (153), ktorí na nej pracovali 6. júla 1730, keď to porovnáme s množstvom ľudí pracujúcich na výstavbe Veľkej Richňavy, môžeme predpokladať, že tu išlo tiež o menšiu hrádzu, s menším objemom vody. Hneď po dohotovení hrádze sa začali prejavovať jej nedostatky. Voda cez ňu presakovala, ba objavili sa aj trhliny. Opravy sa hneď po svojom príchode do Banskej Štiavnice ujal S. Mikovíny, ktorý nielenže vypracoval plán a rozpočet opravy hrádze už v roku 1735, ale ju aj prestaval. Pri tejto nádrži však bol zrejme bezmocný aj Mikovíny, pretože aj v nasledujúcich rokoch stáli opravy hrádze veľké sumy peňazí ročne a generálna oprava hrádze podľa prepočtu Mikovíniho mala stáť 24 300 zlatých. Je pravdepodobné, že Mikovínimu nebolo dovolené v roku 1735 robiť opravu hrádze celkom tak, ako si to predstavoval, pretože pri žiadnych iných vodných nádržiach, ktoré vyprojektoval a postavil, nebolo treba v budúcnosti robiť žiadne väčšie opravy. To sa nakoniec aj vypomstilo, ako to vyplýva z hlásenia hlavnému komorskému grófovi zo dňa 12. júna 1746, keď podľa neho voda v nádrži prerazila hrádzu v hrúbke ramena. Podľa toho hlásenia je vidieť, že voda si našla cestu pri odvodňovacej rúre, ktorá už pri zakladaní hrádze nebola dobre urobená. Na postavenie zosunutej hrádze sa určil objem 34 915 zlatých a mala sa postaviť pod starou hrádzou tak, aby zachytávala vodu do výšky 7 siah. Vedením tejto stavby poverili Mikovíniho. Z hlásenia banského úradníka Adama Artnera zo dňa 28. októbra 1746 je zrejmé, že predpokladal ukončenie výstavby hrádze za tri mesiace. Prírodné jarky k tejto vodnej nádrži sa ukončili nákladom 10 000 zlatých v roku 1754. Objem Veľkého Kolpašského tajchu v roku 1855 bol 798 900m3, Malého 107 400m3. Väčšia nádrž mala maximálnu hĺbku 13,5m, menšia 6,6m. Veľký Kolpašský tajch má dĺžku koruny hrádze 182,1m, šírku 20,9m a výšku 14,2m, zatopená plocha(ha)-10,2 ,objem nádrže (tis.m3)-799,... ....... MALÝ KOLPAŠSKÝ TAJCH............ Hlavnú hrádzu má spoločnú s Veľkým Kolpašským tajchom, pričom aj ich výšky sú rovnaké. Vybudovaný bol v roku 1763, ale ako to vyplýva z konzultačných protokolov, prvý raz ako funkčný sa spomína až v roku 1774. Malý Kolpašský tajch má dĺžku koruny hrádze 79,9 m sírku 15,2 m a výšku 6,8 m, zatopená plocha (ha)-1,0 ,objem nádrže (tis.m3)-107,............... RYBNÍK........ Bola to menšia vodná nádrž, ktorá sa využívala nielen na pohon úpravníckych zariadení, ako pomocný vodný rezervoár vody Veľkej a Malej Kolpašskej vodnej nádrže, ale aj na chov rýb. Nečudo, veď sa nachádzala vlastne v intraviláne mesta. Prvý raz sa spomína v roku 1727 v súvislosti so stupami, ktoré sa nachádzali pod touto vodnou nádržou. Zanikla až v roku 1960, kedy musela ustúpiť ďalšej výstavbe a rozširovaniu pomocných banských objektov a zariadení............. ........(Marián Lichner a kol., BANSKOŠTIAVNICKÉ TAJCHY), ......pozn.: ........"stupa"-zariadenie na drvenie rúd, prvá zmienka o začiatočnej stupe nazývanej "contus" sa datuje v Kremnici r. 1311 (najstarší údaj o stupe v Banskej Štiavnici je z r. 1398), stupa umožňovala vyrábať koncentráty minerálov už i z prerastených a chudobných rúd, jednou z častí stupy je i vodné koleso, ktoré bolo zdrojom energie na pohon stupy,...................."špunty" Časti zberných alebo vodovodných jarkov v úsekoch, kde sa strácala voda vsakovaním, alebo kde bolo obťažné z akýchkoľvek dôvodov budovať jarok, nahradili špunty. Je to v Štiavnici udomácnený názov pre drevené žľaby, ktoré zabránili strate vody vsakovaním alebo viedli vodu nad dolinkami vo vysutých akvaduktoch. Meno pochádza z nemeckého Spund, alebo die Spundleitung. Špunty sa vyrábali z dosák v štvormetrových segmentoch. Spevnené boli rámami z drevených hranolov. Známy je akvadukt vodovodného kolpašského jarku v úseku Kysihýbel, ktorým sa viedla voda ponad výkop pre úzkokoľajnú železnicu zo 70. rokov 19. storočia. Toto miesto sa ešte aj dnes nazýva „Na špuntách. V krátkom úseku sa špuntami viedla voda z Klingera do špičkovej nádrže Žigmund. V tomto prípade špunty previedli vodu skalným terénom na strmom svahu. Visuté špunty viedli vodu priamo na vodné stoje. Pre bane v Španej Doline, na Pieskoch a Starých Horách sa veľká časť vodovodných jarkov viedla špuntami. Štyri jarky o celkovej dĺžke 51,3 km z dôvodov nasiakavých hornín až 35,5 km viedli v špuntách, čo bolo 62 % celkovej dížky. Používali sa jednotné rozmery špuntov. Dĺžka segmentu bola 4 m a svetlý profil žľabu bol 0,37 x 0,26 m,...................... ............................................................................................................................................. Medzi starými vodohospodárskymi dielami postavenými v strešnej časti Štiavnických vrchov a medzi Slovenskom, ktoré je strechou tejto časti Európy, je veľká spojitosť. Banskoštiavnický vodohospodársky systém dáva historický odkaz vodnému hospodárstvu celého Slovenska. Tento odkaz môžeme v krátkosti zhrnúť do niekoľkých bodov: 1.,..... Voda bola pre bane veľkým pomocníkom a môžeme povedať, že v 17. a 18. storočí umožnila prevádzku baní. Takým istým pomocníkom môže byť voda zo strechy tejto časti Európy pre Slovensko. Tým viac, že od 18.storočia sa voda stala najcennejšou surovinou. Bez nej niet života. 2.,..... Baníci poznali vodu dobrú, ktorá pomáhala pri práci, a vodu nebezpečnú, ktorá zatápala bane, ničila zariadenia i životy, hlavne v spojení s pieskom a nesúdržnými materiálmi. Každá voda kontrolovaná človekom bola dobrá voda a dala sa aj zužitkovať. To je cenný odkaz aj pre dnešok. Nabáda nás pripraviť sa tak, aby nás neprekvapili ani prietrže mračien a aby prípadné straty na majetkoch a životoch boli čo najmenšie. 3.,..... Vodohospodárske diela pre baníctvo boli technicky náročné a nákladné stavby, ale zaplatili sa využívaním. Mnohé stoja niekoľko storočí, aj keď ich účel sa úplne zmenil. Aj nové vodné diela nie sú lacné, ale prinášajú trvalý úžitok. 4.,..... Pri riešení problémov vody v baníctve vyrástli technici svetového mena. Pri výstavbe vodných diel od stavby Oravskej priehrady vyškolil sa rad špecialistov tohto technického smeru, ktorých odbornosť je zárukou smelšieho napredovania vo využívaní vody zo strechy tejto časti Európy. 5.,..... vodné stavby pre baníctvo bolo obťažné presadzovať do realizácie pre vysoké investičné náklady. Pre odborníkov to bola zdĺhavá a namáhavá dokazovacia práca. Podobne je to aj dnes a bude asi aj v budúcnosti. Ale čo sa v tomto smere urobí, pripraví veľké výhody pre budúce generácie. Preto v presviedčanío výhodnosti využívania vôd sa nesmie poľaviť. Hrdí môžeme byť na vysokú úroveň vodohospodárskych stavieb nielen v Štiavnických vrchoch, ale v banských podnikoch na celom Slovensku. Zaostávame však v dokumentácii tejto činnosti. Navrhujeme preto zriadiť stálu expozíciu vodohospodárstva pri SBM pre celé Slovensko. Vodohospodárske múzeum by malo dokumentovať a vedecky spracúvať jednu z najvýznamnejších kapitol histórie našej techniky a malo by dokumentovať novovybudované diela postupne s ich výstavbou. Išlo by o dobrý spôsob presvedčovania našej spoločnosti o tom, že bez vody sa žiť nedá. Stálu vodohospodársku expozíciu navrhujeme vybudovať v objekte bývalého riaditeľstva Gerambovej únie ktorý je aj vhodným pozemkom v správe SBM. ( Menej známe banské vodohospodárske diela- Ing. Ladislav Sombathy, Banská Štiavnica, Ing. Erik Sombathy, BAPA, s r.o., Banská Štiavnica)............ ...moja poznámka (!!!Na posúdenie bezpečnosti hrádze bol v roku 1982 vykonaný prieskum fyzikálno-mechanických vlastností materiálov hrádze priamym odberom vzoriek a výpočet stupňa stability, pri ktorom bol poukázaný stupeň bezpečnosti od 1,0 do 1,1, čo je podľa príslušnej STN NEDOSTATOČNÉ !!!) Rekonštrukciou "vypúšťacieho zariadenia", a hlavne "opevnením" návodných strán oboch tajchov, i rekonštrukciou "bezpečnostného priepadu" a "odpadu" sa pravdepodobne zvýšil i stupeň bezpečnosti vodnej stavby. (cca 40 m pod úrovňou temena koruny hrádze sa nachádza pár desiatok obydlí-aká je miera rizika obyvateľov Banského Studenca?...I tu sa ukázala "bystrosť" bývalého ministra ŽP, chalupu si zadovážil a zrekonštruoval povyše tajchu-a prehodil som o tom reč i s "Kredencom, a vysvitlo, že tam sa narodila jeho manželka, naozaj tu všetko so všetkým súvisí)) ................................... Voda z banských vodných nádrží v okolí Banskej Štiavnice ZACHRÁNILA baníctvo v banskoštiavnickom rudnom revíre. V r. 1710 sa ešte uvažovalo o zastavení ťažby pre vysoké náklady na čerpanie banských vôd. (až 30 % baníkov sa venovalo odčerpávaniu vôd). V 1. pol. 18. storočia sa však v tomto revíre VĎAKA postaveniu nových vodočerpacích zariadení využívajúcich vodu z novopostavených, či rozšírených banských vodných nádrží tento problém raz a navždy vyriešil. Efektívnosť ťažby bola dosiahnutá aj vďaka dostatku vodnej energie potrebnej na prevádzku desiatok stúp. Ťažba dosiahla také hodnoty ako nikdy predtým a ani potom. V r. 1740-1760 (za panovania Márie Terézie) sa v štátnych a v súkromných baniach vyťažilo asi 475 t striebra a asi 14 t zlata. Ťažba striebra v banskoštiavnickom revíre bola v tomto období jedna z najvýznamnejších aj v porovnaní s inými revírmi v Európe. Na princípe využitia vody ako energetického zdroja vznikli v Banskej Štiavnici v pol. 18. stor. v tom čase najefektívnejšie banské vodočerpacie mechanizmy na svete, z ktorých hlavne vodostĺpcový vodočerpací stroj sa postupne šíril aj do ostatných banských centier v Európe- do Čiech, Nemecka, Francúzska, Anglicka, Nórska a inde. Technika ťažby rúd , vodočerpacia, úpravnícka i hutnícka technika v 18. a v 1. pol. 19. stor. v mnohých prípadoch bola nielen najvyspelejšou v Európe, ale najvyspelejšou na svete. Banská Štiavnica sa súčasne od r. 1764 stala miestom účinkovania prvej vysokej školy technického zamerania na svete. (PhDr. RNDr. JÁN NOVÁK, CSc. SBM, Banská Štiavnica HISTORICKÝ VÝZNAM BANSKÉHO VODOHOSPODÁRSKEHO SYSTÉMU V BANSKOŠTIAVNICKOM RUDNOM REVÍRE )