Diskusné témy
10.03.2019 18:31, Palo70+, 6 reakcií
Na https://www.noveaspi.sk/products/lawText... sú uvedené tri trhové rýdziky, ale je tam zrejme nejaká mýlka:
39. Rýdzik pravý - Lactarius deliciosus
40. Rýdzik smrekový - Lactarius deterrimus
41. Rýdzik sosnový - Lactarius pinicola
06.03.2019 22:35, J. Č., 2 reakcie
Som amatérsky hubár. Otázka na admina.
Bolo by možné, /síce pochybujem/ či by p. Kutmanová, ak jej nevedia zaslať foto a pošlú jej to na jej súkromný mail, aby to bolo zverejnené tuto. Na niektoré otázky s popisom by ma zaujímala odpoveď, no posielajú to na jej súkromný mail...
Beri
27.01.2019 16:55, hrbik, 19 reakcií
Máme atlas chránených húb: https://www.nahuby.sk/atlas_chranenych_h...
Od ktorého roku sú oficiálne (legislatívne) tieto huby chránené a ako vznikol tento zoznam chránencov? Nebolo by treba ho aktualizovať?
22.01.2019 07:53, Motylik Monika, 33 reakcií
Liecive ucinky hub ma zaujali hlavne z dovodu potencialnej ? liecby "atopickeho exemu" a hypertenzie (vysokeho krvneho tlaku). Hlivu ustricovitu uzivam uz urcity cas (v praskovej forme, a verim, ze sa mi ju podari i dopestovat), a kedze v terene nachadzam i "Lesklokôrovku obyčajnú", rad by som to vyskusal, .. k par udajom sa mi podarilo dostat a rad by som sa o info podelil i s Vami ostatnymi,...
Reishi a reishi podobné huby však ako aktívne látky obsahujú polysacharidy, zložité cukry. Ide o veľké molekuly, ktoré sa skladajú z veľkého počtu stavebných prvkov cukru kruhového tvaru. Patria do skupiny "beta-D-glukánov". Na základe ich veľkosti a ich vysokej molekulovej hmotnosti (medzi 10 000 a 150 000 jednotiek) sú telom len ťažko prijímané. K tomu, aby mohli ...
18.01.2019 16:25, Tatanka - Yotanka, 37 reakcií
Najbežnejšia (primárna) predstava o otrave hubami je taká, že boli skonzumované huby obsahujúce jedovaté látky. Niekedy je to však trošku komplikovanejšie. Otravy húb sa zvyknú rozdeľovať na pravé, nepravé a pseudootravy.
Pravé otravy hubami vznikajú po konzumácii húb, ktoré obsahujú jedy. Pravé otravy môžu byť primárne alebo sekundárne.
Sekundárne pravé otravy vznikajú z dôvodu druhotnej kontaminácie (spravidla jedlých) húb, resp. jedla z húb, mikroorganizmami, ktoré tvoria jedy (napríklad botulotoxín) alebo z dôvodu vzniku jedov pri autolytických procesoch v hubách (teda pri rozkladných procesoch vyvolaných vlastnými enzýmami húb).
Pravé primárne otravy môžu byť spôsobené termolabilnými toxínmi alebo termostabilnými ...
06.01.2019 16:44, peten, 9 reakcií
Ahojte.
Keďže pri Bratislave sa nám klíma akosi mení a nie každý rok asi bude hubársky vydarený, uvažujem si to obohatiť smrčkami, hlivami a pod.
Aký máte názor na zber smrčkov, hlív, prípadne iných húb v Bratislave-Petržalke pri Dunaji? Predsa len Dunaj a aj Bratislava samotná sú dosť znečistené. Môže byť konzumácia húb z Bratislavy, okolia Dunaja, kvôli znečisteniu nejakým spôsobom zhoršujúca zdravie človeka? Alebo je vplyv tohto znečistenia na kvalitu húb "štatisticky nevýznamný"?
Ďakujem vopred za názory.
20.12.2018 16:07, hrbik, 12 reakcií
V súvislosti s preradením niektorých húb (bedlí) z rodu Macrolepiota do rodu Chlorophyllum treba spomenúť, že rod Chlorophyllum bol už v slovenčine pomenovaný ako Bedľovka. A to aspoň v dvoch publikáciách:
1. Huby (autor Thomas Laesoe, vydal Ikar v r. 2004), na str. 166. Do slovenčiny preložila RNDr. Ivona Kautmanová
2. Kniha o hubách (Thomas Laessoe a Anna Del Conteová, Fortuna Print. spol. s. r. o., rok vydania 1997), na str.139. Do slovenčiny preložil prof. RNDr. Dušan Mlynarčík, DrSc.
Podľa toho by sme mali mať popri Bedľovke zelenkastovýtrusnej (Ch. molybdites) napr. aj Bedľovku Olivierovu (Ch. olivieri), či Bedľovku červenejúcu (Ch. rachodes)
18.12.2018 11:11, marcelds, 10 reakcií
Dá sa nejako jednoducho a jednoznačne určiť, že huba je šťavnačka? (Podobne ako je to pri pečiarkach, masliakoch či kozákoch)
