Nepozornosť kvitne.
korbačka 9.9.2009 17:52
V súčasnosti aj v okolí Prešova je slušná situácia v množstve húb.Rastú.Aj počet hubárov stúpa.Čo je však opäť nebezpečné,je fakt,že hubári sú staršne neopatrní a preceňujú svoje schopnosti.Napriek tomu,že dnešný deň nie sú práve hodiny na zasadnutie Mykologickej poradne,do Koral klubu po predchádzajúcej konzultácii,doniesla na určenie pečeňovca dubového mladá hubárka aj zmes iných húb.Zmrazilo ma.Medzi hubami mala aj l3ks pavučinovcov plyšových a pavučinovcov fialovohnedých!Našla to jej teta a majú to byť pôvabnice fialové!Ak sa podarilo ochrániť niekoľko rodín pred veľmi ťažkými zdravotnými problémami,tak existencia Mykologických poradní má svoj význam a opodstatnenie.
standoban pokročilý 9.9.2009 20:40
Ali,robíte veľmi záslužnú prácu.Škoda len,že takéto poradne nie sú aj v menších mestečkách.Veď ľudia aj na dedine zbierajú radi huby a ísť niekoľko desiatok kilometrov pre identifikáciu je pre niekoho nemysliteľné.I keď záchrana zdravia,tobôž ľudského života za to určite stojí.Prajem Vám vo Vašej práci mnoho úspechov.
Andy (&y) atlasár 9.9.2009 22:03
Chlopi. Ja som asi telemaniak, alebo reagujem pricitlivo na slovo "huby". V živote som nepočul toľko upozornení v médiách aby sa radšej nezbierali neznáme huby, čo všetko môžu napáchať... atď. Záslužná práca, ale proti sile ľudskej blbosti a chamtivosti mať plný košík, ak nie dva sa mnohokrát ťažko presadzuje. Držím palce všetkým kamikadze aby doktori stanovili správnu diagnózu a hlavne včas.
zuza4 10.9.2009 06:56
Andy máš úplnú pravdu. Niekto zbiera huby ako maliny - čo znamená: všetky ktoré mu prídu pod ruku. A doma to selektuje. Čo sa mu pozdáva zje, čo nie zahodí do koša. Mňa najviac fascinujú správy v médiách, ktoré znejú asi takto: Skúsený a dlhoročný hubár sa otrávil muchotrávkou zelenou... Zamenil si ju s plávkou.... bedľou...šampiónom... a pod. No povedzte priatelia, môže toto byť skúsený hubár ??? Já si myslím že nie. Bude to jeden z tých, ktorí z chamtivosti...? neznalosti...? alebo neviem z čoho berú všetko čo im príde pod ruky. 
Husi moderátor, atlasár 10.9.2009 11:51
Mohlo by sa to stať, aj keď to nie je akurát poravdepodobné, ale náhoda je blbec...Ideš s dieťaťom do lesa a ono v nestráženej chvíli hodí do koša amanitu, tá zapadne kdesi dolu, takže ju prehliadneš, doma decká pokúšajú, aj oni chcú krájať, čo čert nechcel vytiahne akurát tú amanitu z košíka a rozmrví ju do misky, kde máš plávky, nezbadala si to lebo akurát Ti zazvonil mobil, fantastická je tá smaženica z tých plávok, ale asi sme to prehnali s jedením, lebo nejak nám je ťažko od žalúdka......bŕŕŕŕ. Treba naozaj dávať pozor!
Husi moderátor, atlasár 10.9.2009 13:24
Áno, ale ...nič nie je nemožné (hovorí TOYOTA)....
SauceBox 10.9.2009 21:41
Čím viac osvety, tým je to horšie.
Bývavalo, že neboli atlasy, a ľudia vedeli čo do koša spoľahlivo.
Čo nepoznali - nezbierali.
rudolf2 pokročilý 12.9.2009 00:50
A ja sa pripájam,bohužiaľ,život niekedy píše neskutočné príbehy....
Igor atlasár 12.9.2009 23:13
To si viem predstaviť. Žiadna mimoriadna situácia - skôr bežná s deckami. Iba tie následky v tomto prípade môžu byť strašné.
arva 13.10.2009 12:30
Keď som bol chlapec jazdili sme na bicykli bez helmy, pili sme vodu z vodovodu, záhradných hadíc, potokov, nikto nebol dislektik, hyperaktívny, na ukľudnenie nespratníka stačila otcova či učiteľova facka, neboli poistky na elektrické zásuvky, poistka na lieky, na chemické prípravky. Von sme mohli ísť za podmienky, že do zotmenia budeme doma, neboli mobily, nikto nevedel čo robíme a kde sme a cez to všetko nikto nikoho nezastrelil, hoci sme mali ruské aj nemecké samopaly a ostrú muníciu včítane granátov.Mali sme modriny, odreté kolená, niekedy aj vybité zuby, ale nikto nikoho nikdy neobvinil, na príčine sme si boli len a len sami. Chodili sme na ryby, raky, maliny, čučoriedky aj na hríby a nepoznám prípad v okrese, že by sa niekto otrávil. Nemali sme playstation, mobily, internet. Mali sme kamarátov. ............
serpico atlasár 13.10.2009 15:05
...krasne si to napisal, ...ak som isiel po ulici, a nahluchly sused na druhom konci ulice ma nepocul pozdravit, a pritom som hulakal, uz to vedela mamina, a ak si sa vtedy nepozdravil, bola to hanba hlavne pre rodicov, ze zle vychovali šuhaja, a uz vo dverach doma si ju "mal", za nevychovanost...,a ziadne komentare neboli povolene, tak si mal uja hlucheho, aby pocul, aj revat.... ej, ako krasne sa i na tie facky, zlomene varechy na chrbte, polienka na klacanie spomina....
korbačka 13.10.2009 22:57
Fšetko abslútna pravda,len malý doplnok.Nikdy nám žiadny ombudsman nebol treba.Vždy sme vedeli,začo a prečo to "prišlo".Howgh!