Hypoxylon howeianum
Ešli atlasár, mykológ 15.2.2009 12:27
V atlase je chyba: Hypoxylon howeianum
správne má byť Hypoxylon howeanum Peck (1872)
oldo mykológ, hlavný moderátor, atlasár 15.2.2009 14:04
opravené, chyba nastala asi preto, lebo položku vytvoril nejaký Makak Reza Pahlavi 
, a on asi nevie dobre po slovensky
J. Č. mykológ, atlasár, moderátor 15.2.2009 14:10
Neviem, no čerpal som z pyrenomycetes.fr a tam je viackrát ako H. howeianum, v Nordic Macromycetes zasa H. howeanum, v Hagarovi H. howeianum ... no kto sa v nich vyzná?
J. Č. mykológ, atlasár, moderátor 15.2.2009 14:17
No vysvetlenie môže byť takéto. Peck to publikoval naozaj pod menom H. howeianum a je otázne, či to bolo z jazykovej neznalosti alebo tlačová chyba v tej publikácii. V Index Fungorum je tento názov poopravený na H. howeanum. Otázne je, ktorý je teraz v platnosti.
° pokročilý, atlasár, mykológ 15.2.2009 17:19
Hypoxylon howeanum na internete 529 odkazov
Hypoxylon howeianum na internete 1680 odkazov
Hypoxylon howeianum Peck, Annual Rep. New York State Mus. 24: 98. 1871
Hypoxylon howeanum Peck [as 'howeianum'], Ann. Rep. N.Y. St. Mus. 24: 98 (1872) [(1871)] .... uz poznamka v zatvorke hovori o niecom
http://194.203.77.76/librifungorum/Image ...
Ja osobne by som na zaklade vsetkeho co som tu prilozil preferoval H. howeianum a rok 1871 je tiez zaujimavy
spišak 16.2.2009 01:02
Zatiaľ bez skúmania prameňov, len podľa bežných zvyklostí: Základom je tu najpravdepodobnejšie anglické meno Howe a sú bežné dva spôsoby ako utvoriť príslušné adjektívum:
1. howei
2. howeanum
spišak 16.2.2009 22:08
Hlavným problémom je fakt, že latinčina pre nikoho nie je materinským jazykom, a tak do nomenklatúry občas prenikne forma utvorená analogicky podľa najčastejšie používaného vzoru i keď duchu latinčiny nezodpovedá. Výber koncovky sa riadi zakončením mena.
1. Najčastejšie používanými sú v tomto prípade tvary s elementom -i-, a to buď v tvare -ii, alebo -ianus, ianum, -iana (Domin-ii, Haller-i, Neumann-ii, David-ii, Adam-ii, Clus-ii, Wildt-ii, Heuffel-ianus, Kitaibel-iana, Textoris-iana, Hartmann-ianus, Reichenbach-ianum). Toto platí pre mená zakončené jednou, či viacerými spoluhláskami, resp samohláskou -O (Szabo-i, Soo-i.
2. Ak meno končí samohláskou, je dôležité akou. Mená ako Jávorka, Krajina, Polívka, Janka priberajú koncovku -e (javorkae, krajinae, polivkae, jankae). 3. Mená končiace na -E a -Y priberajú len koncovku -anus, -ana, -anum (Hoppe-anum, Koernicke-ana, Basne-anum, Hampe-ana, Schulze-ana, Riese-ana, Haenke-ana, Candolle-ana, Holuby-anum, Celakovsky-anum, Nyarady-anum, Druce-ana). Koncovka -I je u týchto mien oveľa zriedkavejšia (Schulze-i, Purkyne-i, Linnae-i). Na jedno meno možno použiť obidva spôsoby a obidva budú správne. Napríklad Holubyho menom sú pomenované dva krížence divozelu. Je aj Verbascum x holubyanum aj Verbascum x holubyi. Všetky tu uvedené príklady pochádzajú z botanického názvoslovia, lebo ono je ustálenejšie a hlavne mám k dispozícii viac prameňov.
Kombinatorické pravidlá nie sú až také zrejmé, preto nie div, že sa na ne nie vždy dbá. Ale ak poznáme aspoň rámcové zásady oddalo by sa ich nielen rešpektovať, ale aj presadzovať, predovšetkým s ohľadom na neexistenciu rodených Latinolandčanov. Aby som to uzavrel - ja sa teda nazdávam, že jednoznačne vhodnejšia by bola podoba Hypoxylon howeanum. Počet odkazov na internete mohol byť ovplyvnený kadečím a v letopočtoch je rozdiel len jeden rok, čo by mohlo naznačovať okrem iného aj reakciu so snahou napraviť chybu. Ktovie.
spišak 21.2.2009 12:34
Ešte k tým kombinatorickým pravidlám. Sú nepísané, ale o to záväznejšie. Pri tvorení nových slov (čiže aj pri odvodzovaní) nedovolia vybrať z viacerých možností tú nevhodnú. Príklad: V spisovnej slovenčine tvoríme zdrobneliny koncovkami -ik, -ík, -ek, -ok (hríbik, chlapík, stromček, rožok), v nárečiach
tými istými ale odlišne (napríklad východoslovenské chlopek, stromik, rožek).
Pri všetkej rôznosti, ktorá týmto vzniká, by však asi nikomu nenapadlo v normálnej reči použiť tvary iné ako chlebík, nožík, nebíčko, či už hovorí spisovne, či nárečím. Nuž tak.