Pán Zelený
scenarista pokročilý 11.5.2008 12:19
Aký máte názor na "pravidlo", že ak je na snímke veľa zelenej, tak by sa mala snímka podexponovať o -2/3 expozičného stupňa (-0,7 EV)? Je to pravda?
Padam atlasár, mykológ 11.5.2008 14:55
To máš určite z knihy "Naučte se exponovat kreativne" od B. Petersona, je to kvalitná kniha a profesionálny autor takže by to malo platiť aj keď ja to nevyužívam
scenarista pokročilý 11.5.2008 15:12
trafil si do čierneho 
... pýtam sa preto, lebo v niektorých prípadoch to nefunguje, či skôr ja som nepostrehol zmenu (napr. pri makre s použitím blesku pri určitej intenzite slnka).
Husi moderátor, atlasár 11.5.2008 15:26
Myslím, že to závisí od foťáku, rôzne foťáky rôzne pracujú s farbou...
šuvo moderátor, atlasár 11.5.2008 16:02
Aj tak nerozumiem, čo má EV-éčko spoločné s farbami...
Luko atlasár 11.5.2008 17:42
Šuvo, dosť veľa, totižto každá farba inak odráža svetlo, biala odrazí všetko svetlo a ideálna čierna neodrazí žiadne svetlo. Z toho jasne vyplýva, že keď na viacero farieb svieti rovnaké množstvo svetla, tak odrazené svetlo od týchto farieb je rôzne. Teda aj v závislosti od farby, ktorú fotíš ti môže na snímač dopadnúť rôzne množstvo svetla, ale to by nebol problém. Problém je v tom, že expozimetre (snímače, ktoré vyhodnocujú množstvo svetla) vo foťáku vždy nepracujú spoľahlivo a rôzné farby môžu zle zmerať.
Najlepšie je to vidieť v zime, keď fotíš sneh, kedže sneh je biely odráža takmer všetko svetlo a expozičné snímače sú z toho zblbnuté a nastavia kratší čas (fotku podexponujú), čím sa stane fotka tmavšou ako by mala byť. Preto keď fotíš biely predmet EV treba dať do plusu. A na podobnom princípe funguje aj tá zelená farba, ufff
Niečo zo života, keď si v lete oblečieš čierne tričko, tak ti bude v ňom oveľa teplejšie, ako v bielom tričku z rovnakého materiálu. Dôvod je ten, že čierna farba neodráža svetlo (alebo len minimálne) a svetelnú energiu v podstate akumuluje to tričko u seba, čo vedie k zvýšeniu teploty trička a tým sa ti zdá byť teplejšie... (už mi hrabe zajtra mám skúšku)
extremica atlasár 11.5.2008 21:36
To od teba nie je pekné vyškierať sa, že mu hrabe.
scenarista pokročilý 12.5.2008 17:42
ja sa vyskieram? ja len so smiechom pritakavam, ze ma pravdu!
©foxlion atlasár 15.5.2008 14:15
no s tým tričkom si to veľmi neuhádol, beduíni chodia v čiernom, ono to totiž funguje aj naopak, teda biela odráža teplo aj tela smerom dovnútra...
Luko atlasár 15.5.2008 17:28
Celkom nechápem, prečo by farba mala odrážať teplo? Teplo je druh energie a s farbou by to nič nemalo mať spoločné?? Vysvetli...
©foxlion atlasár 15.5.2008 19:40
reagujem na to, čo si napísal, teda že čierna absorbuje svetelnú energiu, to by sme sa veľmi nezahriali na Slnku... Čierny materiál by musel potom fungovať ako prevodník medzi svetelnou a tepelnou energiou...
Luko atlasár 15.5.2008 23:57
Hmm, ale veď čierna farba absorbuje svetelnú energiu (fotóny) a tú premieňa na teplo, veď to je fakt... ?? Nechápem teraz tvoju odpoveď ... ? Ja som nepísal, že čierna farba je zdrojom tepla , asi sa nechápeme ...
Luko atlasár 16.5.2008 00:01
Ale keď to teraz tak čítam je fakt, že to čo som písal o odraze svetla od rôznych farieb a že to je problém, prečo expozimeter správne nezmeria svetlo, tak to neni celkom úplná pravda mnooo Ivan z PO má pravdu...
mlhoš 2.8.2008 17:34
Trochu teórie svetlo a teplo ide ruka v ruke milióny rokov spolu:
Za biele svetlo považujeme svetlo sviečky, žiarovky, slnko, svetlo modrej oblohy, avšak medzi týmito zdrojmi je farebný rozdiel. Pri žiarovke je zastúpené svetlo dlhšej vlnovej dĺžky, teda žlté, oranžové. Pri svetle modrej oblohy je výraznejšie krátkovlnné svetlo, teda predmety majú modrý nádych. Tieto rozdiely dokážeme vyrovnávať, farebnými kompezačnými filtrami. V prípade digitálnej fotoaparátov využijeme funkciu vyváženie bielej.
Keď berieme do úvahy, že väčšina svetelných zdrojov svieti pretože sú rozžiarené na vysokú teplotu a na teplote závisí spektrálne zloženie a teda farba svetla. Keďže spektrálne zloženie je ovplyvnené druhom žiariaceho telesa, porovnávame svetlo zdroja so svetlom čierneho štandartného telesa. Táto teplota čierneho telesa, pri ktorej sa farba ním vydávaného svetla zhoduje s farbou svetla skúmaného zdroja sa nazýva teplota chromatičnosti Te (teplota farby) daného svetla či zdroja. Meria sa v termodynamickej absolútnej stupnici a udáva sa v Kelvinoch (K). Stupnica termodynamickej teploty je voči Celsiovej stupnici posunutá o 273 jednotiek nakoľko kelviny počítame od absolútnej teploty mrazu –273 °C, teda ak teplota zdroja je 2000°C, termodynamická teplota je 2273 K, alebo farba čierneho telesa (žiarovky) rozžiareného na 2927 °C sa má svetlo o teplote chromatičnosti 3200 K. Teplotu chromatičnosti meriame kelvinometrom.
Aneri pokročilý 5.8.2008 18:25
Meraním viditeľného žiarenia sa zaoberá fotometria. Základnou fotometrickou jednotkou je kandela. Podľa svojej definície jedna kandela je kolmá svietivosť jednej šesťstotisicíny m2 povrchu absolutne čierneho telesa pri teplote tuhnúcej platiny 2042 K za tlaku 101 325 Pa.
mlhoš 7.8.2008 10:44
Hubka, ja píšem o jednej veci a ty o druhej. Svietivosť a teplota chromatičnosti sú dve veci, ktoré však opäť idú ruka v ruke. Ale i tak sa nedajú miešať hrušky s jabĺčkami.
Pripájam orientačnú tabuľku:
Slnečné svetlo pri východe alebo západe slnka: 1800 K
15 minút po východe slnka: 1900 K
25 minút po východe slnka: 2000 K
30 minút po východe slnka: 2450 K
40 minút po východe slnka: 2900 K
hodinu po východe slnka: 3500 K
1,5 hodiny po východe slnka: 4000 K
2 hodiny po východe slnka: 4400 K
Denné svetlo ráno a večer: 4700 K
10,00 alebo 14,00 hod: 5500 K
letné dopoludnie alebo odpoludnie: 5300 K – 5800 K
zimné dopoludnie alebo odpoludnie: 5000 K – 6000 K
letné poludnie: 6000 – 7000K
zimné poludnie: 5000 – 6000K
Oblohové svetlo
stredne zamračené: 6000 – 7000 K
hmla: 8000 – 8400 K
modrá nížinná obloha: 9500 – 12000K
modrá horská obloha: 12500 – 25000K
Obyčajné žiarovky
15 W: 2390 K
25 W: 2480 K
40 W: 2560 K
60 W: 2665 K
100 W: 2740 K
150 W: 2805 K
200 W: 2810 K
300 W: 2830 K
500 W: 2850 K
Osvetľovacie žarovky
premietacie 100W: 2900 K
premietacie 500W: 3000 K
špeciálne pre osvetlenie: 3400 K
Výbojkové zdroje
elektronický blesk: 5500 K
žiarivka teple biela: 2950 K
žiarivka biela: 4200 K
Rôzne zdroje
sviečka: 1600 K
petrolejová lampa: 2055 K
acetylénová karbidová lampa: 2300 – 2420 K
oblúková uhlíková lampa: 3780 – 5400 K
mesiac: 4000 K
Aneri pokročilý 7.8.2008 14:40
Mlhoš, nereagovala som na Tvoj príspevok, ale na Lukové príspevky. Pre to, čo ja robím svetlo nemá teplotu. Jedna časť elektomagnetického vlnenia svetelného lúča pri dopade na nepriesvitnú hmotu sa mení na teplo.Najväčšou nepriesvitnou hmotou je ZEM, ktorá sa zohrieva a potom sa zohrieva vzduch. Zavisi to od ročného obdobia - od vzájomnej polohy Slnka a Zeme - mojou rečou od výšky Slnka.
Aneri pokročilý 5.8.2008 18:08
Luko, jedna časť svetelnej energie (zo Slnka) sa pri dopade na pevnú plochu mení na tepelnú energiu, pri tom veľkú úlohu zohráva farba povrchu.Preto pocit tepla je v čiernom tričku väčší ako v bielom. Čierna farba zabraňuje prepúšťaniu UV žiarenia, preto Beduini chodia v čiernom. Na jar sa vplyvom slnečných lúčov sneh začína topiť od zohriatého povrchu zeme, čiže odspodu a nie z povrchu snehu. Na povrchu sa začína topiť tam, kde je veľké znečistenie snehu čiže pevná tmavá hmota. Oponovať mi môžete až na jar, keď sa bude topiť sneh.
Aneri pokročilý 5.8.2008 18:54
Luko, na odrazivosť svetelných lúčov má vplyv nie len farba povrchov ale i kvalita povrchu matný-lesklý.
SauceBox 11.5.2008 20:05
Problém je najmä v tom, že CCD snimače majú inú cirlivost najmä v krajných frekvencných hraniciach citlivosti oka. Npr. zelená ideálne pohlcuje červenú, ale aj InfraRed- čiže vlny blízke teplu. CCD snímače, ak nie sú vybavené špeciálmyn filtrom, vnímajú aj IR žiarenie. Podobne je to aj na fialovej strane spektra svetla s UV žiarením.
palin atlasár, entomológ 18.5.2008 23:18
Trošku teórie o svetle, farbách a tak...
Svetlo je druh elektromagnetického vlnenia, pričom viditeľné svetlo zaberá len malý úsek emg. spektra. Jednotlivé far. zložky majú vlnovú dľžku v rozmedzí cca 400 - 700 nm. Okrem tohoto malého výseku vačšia časť spektra je neviditeľná, ale zato sa nám furt pripomína (teplo, spálená koža či koza? na pláži).
Všetky fareb. zložky spektra možno zadeliť do troch hlavných vlnových skupín
a to je modrá, zelená a červená. Ideálne biele svetlo vzniká spojením rovnako veľkých vlnových podielov týchto troch skupín.
Farebný vnem vzniká pôsobením zmesi týchto zákl. farieb spektra na sietnici oka. Jednotlivé far. odtiene oko vníma ako zmes zákl. farieb v rôznych pomeroch.
Zloženie bieleho svetla (a teda bielej farby)som spomenul. Ak však akékoľvek zložky far. spektra chýbajú, vnímame farbu čiernu.
Čo som to vlastne onéé ...no, že vlastne predmet, objekt, subjekt, trajekt, ejekt a vôbec všetko pôsobí ako výťažkový filter (výraz je z polygrafie, čo bol
v mládí môj obor). Ten, podľa svojho fyz. a chem. zloženia dávkuje jednotlivé podiely spektra nášmu oku. Teda niektoré odráža, iné pohlcuje. Napr.: odrazí zložku červenú, vidíme, vnímame ružičku červenú. Odrazí zložku zelenú, vidíme Rosničku zelenú zelenú! etc. Nuž a keď chýbajú akékoľvek zložky spektra, vidíme načierno ! Keď svetla niet, nevidíme nič. Potme je každá krava čierna.
Z toho plynie, že vlastnú, svoju farbu nemá nič na svete. Všetko je iba médium, ktoré na základe svojho fyzikálneho, chemického, biologického a neviem akého zloženia "spracováva" elektromagnetické vlnenie. Výslednú informáciu
odovzdá sietnici nášho očka a napokon mozgu.
Ak ste to prečítali, tak sorry že som zdržiaval
blška 2.8.2008 10:49
Tak presne toto nás učili ako záhradníkov. Len tie farby nás učili červená, modrá a ŽLTÁ (máš tam zelenú). Tak ako to teda je? A nezdržiaval si, je to stručné, po lopate a poučné.
yuyka atlasár 2.8.2008 11:24
ono farba biela sa skladá z červenej, oranžovej, žltej, zelenej, modrej a fialovej, čo je vlastne dúha, ale popisuje sa to ako zloženie červenej, zelenej a modrej.. z počítačov známe ako rgb
blška 2.8.2008 11:39
Ono to bude všetko zhruba o jednom a tom istom, len každé odvetvie si to trošku prispôsobilo. My-záhradníci pracujeme s modrou, červenou a žltou. Zelená je pre nás nepodstatná, lebo sa dá namiešať. Ale vďaka za názor, zase som o kúsok vzdelanejšia aj v PC oblasti. I keď niečo sa mi marí, že kedysi sme filmy do foťákov delili na červený, modrý a zelený a podľa toho mali nádych aj fotky.
Valentín 2.8.2008 14:14
Máme dva spôsoby miešania farieb:
1 . Subtraktívne, kde sa odoberá časť svetla a tým sa pridávajú (tmavnú) farby. Vtedy sa používa farba žltá. Z nej a modrej dostaneme zelenú.
2. Aditívne, kde sa pridáva svetlo, ako v televízore, fotoaparátoch a tým sa farby zosvetľujú. Vtedy sa používa zelená farba. Z nej a červenej dostaneme žltú.
Ešte ku farebným filtrom: Používali sa v čiernobielej fotografií na odfiltrovanie niektorej farby. Zelený sa používal na odfiltrovanie zelenej farby a tým stmavla modra farba a potom na tmavej oblohe pekne vynikli biele oblaky. Žltý sa používal na zosvetlenie zelenej trávy, ktorá bola vždy tmavá...
blška 2.8.2008 14:51
Tak toto je fakt zaujímavé, ja som sa doteraz stretla len s tým prvým bodom. Tým nechcem povedať, že sme sa o tom druhom neučili, ale akosi mi to bolo nanič, takže som sa tým nezaoberala ďalej. Vďaka za vysvetlenie.
Ujo Dano pokročilý 2.8.2008 15:38
P. Valentín to jednoducho a krátko vysvetlil. Pravdu má aj Luko a aj Pali. Ale Luko hovorí o pridávaní farieb teda aditíve a Pali o odoberaní teda substrakcii. Podľa Luka ak svietia farby červená, zelená a modrá rovnako výsledok je biela. Emisia v rôznom pomere dáva rôznu výslednú farbu RGB mix. Ale podľa Paliho ak bielo emitujúci papier zakrývame farbou cyan (bledo modrá), magenta (bledofialová-ružová), yellow (žltá) odoberáme povrchu niektorú časť spektra z celkovej bielej získavame rôzny vnem farebnosti, ak na plochu papiera pridme vštky tri farby v pomere (1,1,1) docielili sme čiernu, teda CMY mix. Pre Blška. Čo sa týka filmovej techniky nemáme film červený, modrý, zelený, ale farebý film s troma farebnými vrstvami, ktoré po exponovaní, teda po nafotení dajú farebný mix. A máme film negatívný s ním pracujeme aditívne, kde červená dáva zelenu, modra žltú, a zelená vrstva červanú na fotografický papier. A máme inverzný film s ním pracujeme subtraktívne presvietením na platno, ziskame skutočnú kopiu nafotografovaného objektu. A teraz pre Scénaristu, k tej expozicií na -0.7 EV, pri fotografovaní priestoru z prevážne zelenou. Nemusí to byť vždy pravda, záleží od osvetlenia a kvality fotoaparátu. Zelené objekty, listie stromov, tráva porastov sú vo veľkej miere lesklé a preto si vyžadujú nie podexponovanie, ale správnu expoziciu a možno pri silnom svetle aj uv filter, podexponovaním temer nič nedosiahneme, len tmavý priestor ešte tmavší, a fotografia tratí na výpovednej hodnote.
blška 2.8.2008 18:42
O filmoch : Kedysi mi vysvetľovali vo foto, keď som reklamovala fotky, že sú šedivé asi toto : Filmy sú podľa výrobcu delené na modrý, červený a zelený. Keďže som vtedy fotila na KODAK (to je modrý podľa nich) a oni robili fotky na fotopapier KONICA (to je červený podľa nich), tak sú výsledné fotky nepekné. Mám si nájsť fotoateliér, kde používajú taký fotopapier, ako mám ja film. Tak som začala fotiť na filmy KONICA a je fakt, že výsledné fotky boli podstatne lepšie a bez šedivého nádychu. Preto som o tom písala.
Ujo Dano pokročilý 2.8.2008 19:08
Ten šedivý nádych na fotkách bol spôsobený nesprávnou filtráciou a nesprávnym vyvolávaním. Možno, že šetrili vyvolávacím rostokom a potom už vývojka, bielidlo a ustalovač už mohli byť trochu napadnuté. Je pravda že každý farebný film ma snahu po exponovaní smerovať k niektorému farebnému tónu, ale na jeho okraji po vyvolaní možno vyčitať aké farebné filtre do zväčšováka je potreba vložiť,aby bolo správné podanie farieb na fotopapier. A to sa tým pracantom asi nepodarilo.
blška 2.8.2008 22:17
No super. 6 rokov som fotila na tomto princípe. A teraz, po 2 rokoch digitálu, sa dozviem, že to celé je jeden blud nejakých "profesionálov". Každopádne vďaka za objasnenie.
mlhoš 5.8.2008 00:40
Ujo Dano, vidím že tiež paríš do starej školy fotografov, ktorí kedysi miešali farebnú fotografiu ručne. ...a pritom bola sakramensky dôležitá teplota lázní!!! Do kelu, ale nechcem sa zaraďovať do starého železa... Ale na starých analógoch to aj tak bola pekná práca. Dokonca i v nedávnej minulosti som využil archív pri tlači billboardu. V mojej praxi som využíval neskôr pre tlač len hlavne diapozitív. Pre vernosť podania sa mi osvedčil najviac Kodak Professional 100 ASA - kráľovský materiál.
palin atlasár, entomológ 2.8.2008 21:05
Tak ako píše ujo Dano i Valentín. Niet čo dodať. I Yuyka vie o tom veľa
blška 2.8.2008 22:19
Je fakt, niet čo dodať. Už to len pochopiť a uviesť do praxe. Ešte si to párkrát pozriem. Vďaka.
mlhoš 5.8.2008 01:02
Naštuduj si miešanie farieb aditívne aj subtraktívne. Ale princíp je len v rozložení bieleho svetla hranolom - dúha je to isté - červená, oranžová, žltá, zelená, azurová, modrá, purpurová, fialová.
fugi 3.8.2008 20:05
vela robi aj nastavenie monitoru, vyskusaj Jas na minimum a kontrast na max. a aj opacne,tam by zmenu malo byt vidiet, ak nie /odhadujem/ mozno treba kuknut nejake nastavenie vyvazenia bielej abo coho vo fotaku