Európske smrčky

J. Č. mykológ, atlasár, moderátor 16.4.2016 00:48
V čase zvýšeného výskytu smrčkov nie je na škodu zosumarizovať najnovšie poznatky o tomto rode, s dôrazom na európskych zástupcov a trochu o nich podiskutovať. Najnovšie molekulárne štúdie ukázali, že z Európy je (zatiaľ) známych 22 druhov smrčkov. Sú rozdelené do troch sekcií:
RUFOBRUNNEA
- vývojovo patria medzi najstaršie smrčky, výrazné majú najmä pozdĺžne rebrá, priečne môžu aj úplne chýbať
M. rufobrunnea ("s. hrdzavejúci")
Pozn.: Druh sa zrejme rozširuje vplyvom ľudských aktivít. Okrem USA, Austrálie a Izraela bol nájdený aj na Cypre. Charakterizujú ho výrazné bledé rebrá, podlhovasté, tmavšie jamky a hrdzavé odtiene na hlúbikovej časti. http://www.mushroomexpert.com/morchella_...
M. anatolica ("s. anatolský")
Pozn.: Druh opísaný v roku 2010 z Turecka. Nezameniteľný je vďaka chýbajúcim priečnym rebrám a častému lilavému odtieňu. http://www.mycologia.org/content/102/2/4...
MORCHELLA
- druhy z okruhu M. esculenta a M. vulgaris
M. americana ("s. americký")
Pozn.: V podstate je to akýsi americký ekvivalent európskeho smrčka jedlého - M. esculenta, patriaci do inej fylogenetickej vetvy. Odlíšiť tieto dva druhy v teréne na základe makroznakov nebude jednoduché. Treba brať do úvahy, že donedávna, pred molekulárnymi výskumami bola M. americana normálnou M. esculenta, ktorá bola považovaná za transkontinentálny druh, vyskytujúci sa tak v Európe ako aj v Amerike. Smrčok M. americana bol dokonca nájdený aj priamo v strednej Európe, kde ho viacerí autori určili práve ako M. esculenta. Naopak, pravá M. esculenta sa v Amerike podľa všetkého nevyskytuje. Treba mať na pamäti, že aj u nás môžeme zakopnúť o dva rozdielne "smrčky jedlé" a preto si treba všímať každý detail, ktorý by pomohol odhaliť ich identitu. Morchella americana (=M. esculentoides): http://www.mushroomexpert.com/morchella_...
M. castaneae ("s. gaštanový")
Pozn.: Tento smrčok je taktiež nápadne podobný M. esculenta, našiel sa v roku 2011 v španielskej Andalúzii pod gaštanmi, jaseňmi aj topoľmi, opísaný bol o rok neskôr. Doteraz je známy len zo Španielska.
http://www.ascomycete.org/2000Pezizales/...
M. esculenta (s. jedlý)
Pozn.: Je to známy smrčok, v dospelosti s relatívne rovnými rebrami, ktorého técium má neskôr okrové odtiene. Zámena v našich končinách je možná hlavne za M. americana, ktorú sme si zatiaľ nezvykli nijako rozlišovať a za svetlo vyfarbené variety M. vulgaris, ktoré prezrádzajú najmä nepravidelné, rozvetvené alebo zvlnené a z técia často vystupujúce rebrá, ktoré po poranení často červenejú. Mohutnejšie formy sú mylne označované ako "M. crassipes" (druh v súčasnosti už neakceptovaný). "M. crassipes" môžu pripomínať aj iné druhy zo sekcie, napr. prestarnuté plodnice M. vulgaris. Reálne plodnice v súčasnosti chápaného druhu M. esculenta sú na obr. "d": http://www.mycologia.org/content/107/2/3... .
M. steppicola (s. stepný)
Pozn.: Druh, ktorý sa počas fylogenézy aklimatizoval na stepné biotopy. V sekcii je relatívne ľahko odlíšiteľný od ostatných druhov, a to najmä na základe mozgovito tvarovaných rebier a komôrkovitej hlúbikovej časti. smrčok stepný (Morchella steppicola)
M. vulgaris (s. obyčajný)
Pozn.: Bežný druh, ktorý má nepravidelné, rozvetvené alebo zvlnené, z técia často žilkovito vystupujúce a na poranených miestach niekedy červenejúce rebrá. Svetlé plodnice bývajú mylne považované za M. esculenta, a to napriek, v mnohých prípadoch zreteľne odlišnému usporiadaniu rebier. Farba técia je podľa môjho mikroskopického pozorovania (a dáva to určitú logiku) určovaná tým, či sú vrcholce parafýz (obsahujú tmavý pigment) prekryté dorastajúcimi bezfarebnými vreckami s výtrusmi. Preto v čase zrelosti sú plodnice zvyčajne svetlejšie (parafýzy sú utlačené vreckami).
DISTANTES
- tmavé, "hnedé" smrčky, vrátane smrčka hybridného - M. semilibera, ktorý bol v minulosti mnohými autormi radený do samostatného rodu Mitrophora - smrčkovka
M. deliciosa (s. kužeľovitý)
Pozn.: Jedná sa o známy druh, ktorý bol pôvodne nazývaný ako M. conica. Vyobrazenie je na obr. "i": http://www.mycologia.org/content/107/2/3...
M. dunalii ("s. Dunalov")
Pozn.: Stredomorský druh, rastúci najmä pod dubom cezmínovitým na vápenatých pôdach. Už v 18. storočí ho maľoval mykológ Dunal a na základe maľby zobrazujúcej tmavšie rebrá a bledšie jamky https://www.researchgate.net/profile/Syl... (str. 264, obr. F) bol stotožnený s niektorými súčasnými zbermi, ktoré boli použité pre molekulárnu analýzu. Jeho identita je zvečnená na obr."k": http://www.mycologia.org/content/107/2/3...
M. eohespera ("s. kanadský")
Pozn.: Druh z príbuzenstva smrčka černastorebrového (M. angusticeps), vyskytujúceho sa iba v Amerike. Opísaný bol z oblasti Labradora a New Foundlandu a stotožnený s už známym fylogenetickým druhom Mel-19. Autori opisu z jeho znakov zdôrazňujú najmä rebrovité pripojenie hlúbikovej časti ku klobúku. Keďže rastie aj v Európe, je možné, že ho nesprávne určujeme ako "M. conica", "M. elata" či "M. angusticeps". Vyobrazenie plodníc aj celosvetová mapa rozšírenia je na str. 13: http://www.mykoweb.com/misc/Omphalina/O-...
M. eximia ("s. vyniknutý")
Pozn.: Typickým biotopom tohto smrčka, rastúceho na celom svete, sú spáleniská, často po boroviciach. Vyobrazený je na obr. "j": http://www.mycologia.org/content/107/2/3...
M. eximioides ("s. podvojný")
Pozn.: Je to sesterský druh k americkému smrčku černastorebrovému (Morchella angusticeps), nájdený už v roku 1981 v Nórsku pod vŕbami a inými drevinami, známy aj zo Švédska a Dánska. Jeho zobrazenie nie je dostupné na internete.
M. exuberans ("s. robustný")
Pozn.: Podobne ako M. eximia rastie na spáleniskách, nápadný je častým zelenkastým odtieňom v jamkách. Obr. "f": http://www.mycologia.org/content/107/2/3... .
M. importuna ("s. mulčový")
Pozn.: Smrčok typicky rastúci na mulčovacej kôre, z Ameriky pravdepodobne zavlečený do Európy. Mnohé nálezy smrčkov z tohto biotopu a s potrhanými rebrami zrejme predstavujú tento druh, nie domnelý smrčok pražský - "M. pragensis". Článok o ňom je na str. 11: http://www.mykoweb.com/misc/Omphalina/O-...
M. kakiikolor ("s. zelenohnedý")
Pozn.: Mediteránny druh, pôvodne uvedený ako varieta druhu M. quercus-ilicis. Jeho plodnice sú na obr. "h": http://www.mycologia.org/content/107/2/3...
M. pulchella ("s. pôvabný")
Pozn.: Je to druh z okruhu smrčka černastorebrového (Morchella angusticeps). Vyobrazený je na obr. "l", kde má tmavé rebrá. Areál jeho rozšírenia v Európe zrejme nie je známy, okrem Číny a Turecka bol nájdený v Francúzsku.
M. purpurascens ("s. purpurový")
Pozn.: V podstate je to pôvodný smrčok kužeľovitý purpurový (Morchella conica var. purpurascens), rastúci často pod borovicovitými drevinami, povýšený na samostatný druh. Obr. "n": http://www.mycologia.org/content/107/2/3...
M. quercus-ilicis ("s. dubový")
Pozn.: Pochádza zo Španielska a Kanárskych ostrovov, je to druh podobný M. kakiicolor (predtým M. quercus ilicis var. kakiicolor)
M. semilibera (s. hybridný)
Pozn.: Bežný a známy smrčok s odstávajúcim okrajom klobúka. smrčok hybridný (Morchella semilibera) . Americký dvojník - smrčok M. populiphila bol nájdený len raz v Španielsku pod kultivarmi topoľov, ktoré boli privezené zo Severnej Ameriky.
M. tridentina ("s. tridentský")
Pozn.: Druh, ktorý bol pôvodne uvádzaný zo západu Severnej Ameriky, našiel sa už aj na viacerých miestach vo Francúzsku. Spája morfologické znaky sekcií Morchella a Distantes. Obr. na str. 7 (a-e): https://www.researchgate.net/publication...
Mel-13
Pozn.: Zatiaľ iba ako fylogenetický druh.
Mel-23
Pozn.: Zatiaľ iba ako fylogenetický druh.
Pre tých, ktorí sa nekamarátia s latinskými menami, som v úvodzovkách dopísal aspoň pracovné národné názvy. Na záver sa patrí objasniť, prečo medzi 22 európskymi druhmi nie je niekoľko dodnes používaných, tak tu je vysvetlenie (u niektorých rekapitulácia z predchádzajúceho textu):
M. angusticeps (s. černastorebrový) - podľa molekulárnych štúdií je to americký endemit, v Európe sa nevyskytuje. U nás sa skrýva pod inými menami, napr. M. eohespera, M. eximioides či M. pulchella.
M. crassipes (s. hrubohlúbikový) - sú to všetko prerastené smrčky s okruhu M. esculenta či M. vulgaris. Zatiaľ som od nikoho nedostal odpoveď na otázku, ako vyzerajú mladé plodnice M. crassipes, lebo zo záhadného dôvodu sa vždy nájdu len staré.
M. elata (s. vysoký) - ak niekto tvrdí, že vie, ako vyzerá smrčok vysoký, tak s určitosťou 100% ani nevie, že sa stal obeťou hlbokého omylu. Identitu M. elata nepoznajú ani mykológovia zaoberajúci sa od rána do noci molekulárnymi analýzami. A to z jednoduchého dôvodu - dvestoročnú typovú položku M. elata už len ťažko možno podrobiť molekulárnej analýze a porovnať so sekvenciami iných druhov. V takejto náročnej skupine hnedých smrčkov nepomôže ani dobová maľba plodníc.
M. pragensis (s. pražský) - týmto, zo súčasného pohľadu nejasným druhom, sa nezaoberá žiadna zo štúdií. Buď je naozaj vzácny, alebo predstavuje iný, už známy druh. No s vysokou pravdepodobnosťou ten "smrčok pražský", ktorý býva zobrazovaný na mulčovacej kôre s potrhanými rebrami, je v skutočnosti M. importuna, pôvodom americký druh.
To by v krátkosti bolo asi tak všetko.

rudolf2 pokročilý 16.4.2016 07:11
Príspevok veľmi zaujímaví, pre mňa však z neho plynie nateraz ponaučenie: nesnaž sa o určovanie smrčkov.

Yohaness pokročilý 16.4.2016 07:36
Díky moc za skvělý přehled!
Za mne jeden dotaz - M.americana se nachází také na mulči?

Hřibolog mykológ 16.4.2016 17:12
Těch druhů je ještě mnohem více:
Např. http://link.springer.com/article/10.1007...
https://www.researchgate.net/publication...
CLOWEZ, P., P. ALVARADO, M. BECERRA, T. BILBAO VILLA & P.-A. MOREAU. Morchella fluvialis sp. nov. (Ascomycota, Pezizales): Una nueva morilla extendida en Espańa. Boeltin S.M.Madrid 2014
desítky dalších popsaných v této práci:
http://www.mycofrance.fr/wp-content/uplo... (mnoho z nich ale bylo později synonimyzovaných)

J. Č. mykológ, atlasár, moderátor 17.4.2016 07:49
Ja som zatiaľ čítal, že pod jaseňmi, brestami, v starých jabloňových sadoch a občas pod ihličnanmi.

vlado(ZV) mykológ, moderátor, atlasár 17.4.2016 08:18
Hm, sám tu mám nejakú historickú zásadu, s ktorou neviem pohnúť: OBR 5950 .
Dobre, že si to tu aspoň takto zosumarizoval.