Hubásne 2015
jardan 2.8.2015 13:40
1/2015
Hubárovo leto 2015
Molekuly prachu víria vzduchom,
ako žobrák pred chrámom zem prosí
o aspoň centové mince rosy.
Ako v ústach po narkóze - sucho!
Prázdne mraky navzájom sa vraždia
šípmi bleskov, mínometmi hromov,
no vietor ich súri kamsi domov
a zem stále trápi sa bez dažďa.
Zmĺkli vtáci, len ticho znie z lesa,
napriek tomu nemôžu spať ľudia
a ak, tak sa potom s potom budia.
Žhavý vzduch do vrások zeme klesá.
Tam nevdojak podhubie húb hubí...
Sezóna skôr než začala končí,
zostávajú nám len pre plač oči,
neporastú toto leto huby!
Už len malá nádej drieme v lese,
vyprahnutom ako piesok v púšti:
Snáď si ešte zalovíme v húští,
keď nás s pľúšťou navštívi zas jeseň...!
peten atlasár, mykológ 3.8.2015 15:21
Smutné, moudré a přesné. Tvá báseň to vystihla na 101%.
Marcel 3.8.2015 22:16
Pekná báseň.Ale dúfam,že po jeseni podobnú čítať nebudeme!!! 