
ROZPRÁVKA
Len sme vstúpili do hory
a hneď - priamo na lesnej ceste -
kozáčik ku mne hovorí,
prekrikujú ho štyria ešte:
Pomôžte nám ujsť z lesa von,
než prejde po nás traktor dáky,
čo zváža drevo lesníkom,
zapĺňajúc nim vozne, vlaky.
K ich prosbe pridali sa hneď
hnedasté hlávky suchohríbov:
Berte nás, ľudia, domov, veď
nechať nás tu, by bolo chybou.
Smaženica či omáčka,
ten osud je nám o moc milší,
než keď nás nohou rozmačká
vedúci ťažby a či pilčík.
Lebo nás dajte vykvasiť
/tak sme najľahšie stráviteľní/,
než v stálom strachu v lese žiť,
ako na sude s prachom strelným!
Nedalo sa nevyhovieť
prosbám, nárekom srdcervúcim...
Plné košíky máme, keď
opäť raz zvíťazil v nás súcit!
Reagovať na správu