Ihličnaté stromy

fofoja moderátor, mykológ, atlasár 18.12.2012 06:56

treba lepšie čítať http://ihlicnatestromy.webnode.sk/botani...

Reagovať na správu

Aneri pokročilý 18.12.2012 14:19

Nie som botanik. Nerozumiem, prečo medzi ihličnatými stromami -jedľami, smrekmi, kosodrevinou a pod. je i Ginko biloba.V skutočnosti som ten strom nevidela, iba na fotke. Možno, kebyže pijem čaj z Ginko biloba by mi lepšie myslelo.

Reagovať na správu

fofoja moderátor, mykológ, atlasár 18.12.2012 18:09

sú tam aj tuje aj cyprušteky a tie tiež nemajú ihličie

Reagovať na správu

fofoja moderátor, mykológ, atlasár 18.12.2012 18:22

ešte ma napadol jeden príklad, aj toto patrí medzi hríbovité a nemá to rúrky http://www.nahuby.sk/atlas-hub/Phyllopor ...

Reagovať na správu

Aneri pokročilý 18.12.2012 20:42

Prikladám výpis z odbornej prednášky:
Spermatophyta – semenné rastliny
1. Pododdelenie – Gymnospermatophytina (Gymnospermae) – nahosemenné R
1. trieda: Cycadopsida- cykasy
2. trieda: Ginkopsida – ginká
3. trieda: Ephedrophyta – chvojníky
4. trieda: Taxopsida – tisy
5. trieda: Pinopsida – ihličnany
2. Pododdelenie – Angiospermatophytina (Angiospermae) – krytosemenné R
1. trieda: Magnoliopsida – magnóliokveté
Dycotiledonae – dvojklíčnolistové
2. trieda: Liliopsida – ľaliokveté
Monocotiledonae – jednoklíčnolistové
Teraz už rozumiem, že sa stromy zatrieďujú podľa toho či sú krytosemenné alebo nahosemenné a nie podľa zelených časti - listov resp. ihličín.

Reagovať na správu

Buki 21.12.2012 12:20

Ja si z gymnaziálnej prírodovedy pamätám taxonomické zoskupenia v rámci nahosemenných rastlín: „paprade, prasličky, plavúne“ a „cykasy, ginká, ihličiny“. Nie som si istý, či pojem „ihličnan“ je vôbec slovenský (niečo také je v českom jazyku).
Ale, ako vidno nižšie, taxonómia nahosemenných prešla svojim vývojom - zrejme došlo ku prerozdeleniu na základe fylogenetických vzťahov vyplývajúcich z analýz a korelácií sekvencií DNK (zvanej aj DNA)

Mňa zaujal taxonomický schematizmus, ako ho predstavujú sylaby Lesníckej fakulty Technickej Univerzity vo Zvolene:
http://www.tuzvo.sk/files/LF-KF/Sylaby.p ...

citujem:
Vzhľadom na svoj rozdielny vývoj sa nahosemenné rastliny rozdeľujú na dve pododdelenia:
1. pododdelenie: Cycadophytina
2. pododdelenie: Coniferophytina [pozn.Buki: toto by som ja preložil ako „ihlicolisté“]
....
Pododdelenie [Cycadophytina] rozdeľujeme na päť tried:
1. trieda: Lyginopteridopsida (semenné paprade)
2. trieda: Cycadopsida (cykasy)
3. trieda: Cycadeoideopsida (cykadoidey – benetity)
4. trieda: Gnetopsida (lianovce)
5. trieda: Welwitschiopsida (velví…čie)
....
Pododdelenie [Coniferophytina] rozdeľujeme na štyri triedy:
1. trieda: Cordaitopsida
2. trieda: Ginkgopsida
3. trieda: Pinopsida
4. trieda: Ephedropsida
....
Trieda : Pinopsida (ihličiny – Coniferopsida)
Ihličiny sú prevažne stromy, zriedkavejšie kry, ktorých os sa takmer výlučne monopodálne, zriedka sympodiálne (tisovec) rozkonáruje. Pri monopodiálnom rozkonárovaní bočné konáre často vyrastajú takmer v jednej výške a tým sa vytvárajú význačné prasleny, usporiadané v poschodiach nad sebou.
V osi sú vždy otvorené kolaterálne cievne zväzky, kambiálnym kruhom os druhotne hrubne.
V druhotnom dreve (nie v metaxyléme) sa nachádzajú len tracheidy. Živicové kanáliky sú v kôre, lyku a listoch, v dreve môžu chýbať. Tisotvaré živicové kanáliky vôbec nemajú.
Listy sú malé , čiarkovité, ihlicovité alebo šupinovité s jednou žilou. Ich postavenie na osi je striedavé alebo protistojné, zriedkavejšie praslenovité (Junniperus communis).
Ihličiny majú jednopohlavné kvety, a to jednodomé alebo dvojdomé. Mikrosporangiofory (tyčinky) sú usporiadané do samčích šištíc – mikrostrobilov. Samičia šištica je v tomto prípade súkvetím redukovaných megastrobilov, tvorených jedinou semennou šupinou vyrastajúcou z pazuchy podporného listeňa (braktey). Opelenie sa aj v tomto prípade uskutočňuje pomocou vetra.
Niekedy medzi opelením a oplodnením nastáva značný časový rozdiel, napr. pri borovici. Oplodnenie a dozrievanie semien sa v tomto prípade uskutočňuje až v druhom roku po opelení.
Po oplodnení sa väčšinou vytvorí šiška (má zdrevnatené semenné šupiny), a len niekedy aj šišková bobuľa (semenné šupiny zrastú a zdužnatejú), semenná kôstkovica (zdužnatie vonkajšia vrstva osemenia – sarkotesta) alebo semenná bobuľa (zdužnatie prstencový val pod vajíčkom). Semená ihličín majú často blanité krídlo vzniknuté z vrchnej strany semennej šupiny.
Ihličiny sa zrejme vytvorili už v karbóne. Vo vrchnom karbóne nastalo rozštiepenie pratypov na Cordatiopsida, Ginkgopsida a Pinopsida.
Rozšírené sú najmä na severnej pologuli, kde tvoria rozsiahle lesné komplexy.

Triedu Pinopsida (ihličnany) rozdeľujeme na tri rady:
1. rad : Voltziales – praihličňany
2. rad : Pinales (Abietales) – borovicotvaré (jedľotvaré)
3. rad : Taxales – tisotvaré

Reagovať na správu

J. Č. mykológ, atlasár, moderátor 21.12.2012 16:16

Tak nejako, s malými obmenami na úrovni taxonomických kategórií, sme sa to učili aj na VŠ. Ono v podstate žiadny strom nemá ihličie, všetko sú to listy. Aj u tzv. "ihličnanov" sú to listy.

Reagovať na správu

Tokaj 21.12.2012 20:38

To sa stále uvádzalo ako ihličnan ,aj keď netypický.

Reagovať na správu