Zaujímajú Vás pavučinovce?
Ešli atlasár, mykológ 12.11.2012 13:02
Ak Vás zaujímajú pavučinovce, je dobre si všímať pri opise plodníc tieto veci:
ZNAKY KLOBÚKA: veľkosť, farba, štruktúra, vzhľad okraja, ostatky vela, tvar. Opísaná farba je farba u mladých jedincov, pretože to je obyčajne významné pri rozlišovaní medzi susednými druhmi. (mnoho autorov miesto toho začne s tvarom, napriek skutočnosti, že toto je málokedy kritériom správneho určenia.) )Pojem "guľatý" tvar znamená polguľovitý. Hygrofánnosť (nasiakavosť), lepkavosť a tvar sú opísané len v prípadoch, keď sa odkláňajú od toho čo je pre podrod normálne . Veľkosť klobúka značí priemer klobúka u dospelých jedincov; keďže to vlastne poskytuje aj náznaky veľkosti plodnice ako takej.
FARBA LUPEŇOV, a farba ich okraja, v prípade ak je rozdielna. Farba lupeňov sa vždy týka nezrelých jednotlivcov. Hustota lupeňov a šírka je opísaná iba ak sa líši od normálu. Prirastenie lupeňov ku hlúbiku je spravidla vynechané, pretože to má len malú určovaciu hodnotu: Väčšina pavučinovcov má za mlada prirastené až úzko voľné lupene, ktoré sa neskôr počas rozvoja postupne menia na zúbkom zbiehavé až odsadené/odstávajúce. Poukazovanie na zúbkované alebo vrúbkované ostrie lupeňov je tiež vo väčšine prípadov vynechané, pretože tieto znaky významne kolíšu v súvislosti s vekom a vlhkosťou, a to aj medzi rovnakými jedincami v konkrétnom zbere.
ZNAKY HLÚBIKA: tvar, farba, ostatky závoja, prítomnosť a vzhľad hľuzy. Tvar je tu dôležitý znak a týka sa dospelých jednotlivcov, pokiaľ nie je napísané inak. Termín vretenovitý znamená , že hlúbik je najhrubší vo svojej strednej časti. Termín zužujúci sa hlúbik vždy naznačuje stenčovanie sa smerom k základni (báze), teda dole. Rozmery hlúbika sú vynechané, pretože priveľmi závisia na spôsobe rastu; opisy, ako napríklad "statný", "štíhly", a "chudý" sú používané ako označenia výchylky z normálneho modelu v podrode alebo skupine. Apex či vrchol znamená najvrchnejšiu časť hlúbika.
FARBA VELA a jeho hojnosť, farba kortíny . Je to zvyčajne otázka ostatkov závoja na hlúbiku. Hojnosť vela bola v popisoch vynechaná, pretože hojnosť vela je len zriedka kedy konštantná.
DUŽINA (kontext) farba, chuť a aróma. Mramorovitosť znamená , že dužina vo vrchnej časti hlúbika vykazuje žilkovanie z nejakého inak nasýteného odtieňa farby (ako v mramore). Kde je to žiaduce , tam je opísaná aj konzistencia dužiny
(kompaktná, mäkká, drobivá, húževnatá, a tak ďalej.).
CHUŤ A ARÓMA sú opísané iba v prípadoch, keď nie sú zanedbateľné. Väčšina Phlegmacia má obzvlášť pri dospelých alebo starších plodniciach typický zápach "horúcich arašidov" alebo "varenej červenej repy", mnohými autormi nazývanými "terreous" alebo "zemitý", prirovnania ktoré mám problém akceptovať. Vôňa u Phlegmacium sa môže značne meniť dokoncaaj pomedzi jednotlivcami v jedinom náleze, a jej sila má teda ťažko spoľahlivý určovací charakter. Napriek tomu je vôňa vytrvalo užívaná niektorými mykológmi na odlíšenie druhov (napríklad C. variecolor alebo C. meinhardii) z príbuznej vetvy. Druhy, ktorých vôňa je opísaná ako "múčna" (múčnatá) niekedy úplne postrádajú vôňu, avšak múčnatá príchuť je aj vtedy vždy zjavná pri ochutnaní. Telamonice často vyparuje slabú vôňu jódu ("jodoformu", "nemocnice", "náplasti") alebo rafanoidnú ("po reďkovkách", "repe"), alebo zmes oboch.
EKOLÓGIA: Biotop, hostiteľská rastlina, hojnosť.
Ako je dobre známe, rod Cortinarius vytvára formy ecto- mykorízy so špecifickými rastlinnými partnermi a najčastejšie sa vyskytujúce druhy partnerov (alebo rodov partnerov) sú určené. V niektorých prípadoch môže huba rásť taktiež s inými, ešte nezaznamenanými partnermi. Pod "listnatými stromom" znamená dub, buk, lieska a lipa, avšak nie brezy a vŕby. Taktiež je dvúležité, či huba uprednostňuje vápenaté alebo kyslé podložie . Výskyt druhov je odstupňovaný na šesť častí ( veľmi vzácny, vzácny, zriedkavý, pomerne bežný, bežný a veľmi bežný). V prípadoch, kde je pre rast druhov príznačný aj nejaký geologický charakter krajiny, je toto taktiež dobré uviesť v opise.
Pavučinovce sú huby vyrastajúce zo zeme a väčšinou rastú samostatne alebo v malých skupinách (gregarious).
Spôsob rastu je opísaný iba ak je typicky rozdielny (napríklad fasciculate = skupinovo rastúci). Väčšina druhov fruktifikuje (vytvára plodnice) v jeseni, takže obdobie fruktifikácie je opísané iba u druhov, ktoré fruktifikujú v iných obdobiach.
Chemické reakcie
Farebná zmena následkom reakcie s určitými chemickými látkami je v popisoch taktiež opísaná. Ak takýto opis niekde chýba,
to ešte neznamená , že reakcia je bezvýznamná, ale len to, že som to sám netestoval . Popis "bezvýznamný, či banálny" znamená buď žiadnu alebo bezvýznamnú reakciu. Pokiaľ nie je stanovené inak, je to otázka reakcie v pletive, obyčajne vo vrchnej časti hlúbika, alebo v klobúku, ak sú mäsité.
Užitie NaOH poukazuje na celkovú alkalickú reakciu (približne 20% roztok). Môžeme miesto toho rovnako dobre používať KOH. Amoniak nie je zahrnutý, pretože jeho reakcia je obvykle identická alebo slabšia. Alkalická reakcia je dôležitá hlavne v Phlegmacium na odlíšenie sekcie Variecolores a susedných skupín, ktorých druhy reagujú na dužine a závoji hlúbika do pol minúty žlto až žlto - hnedo. Väčšina druhov v podrode Dermocybe a Cortinarius, sekcia Leprocybe, a sekcia Fulvi v Phlegmacium reaguje na pokožke klobúka a lupeňoch červenkasto (anthraquinone a flavomannine príbuzné pigmenty, v tomto poradí). Bezvýznamná reakcia je reakcia šedá, špinavo hnedá alebo čierna; to platí pre najviac druhov v podrode Myxacium a Telamonia. Výnimka je reakcia na vele u určitých druhov v sekcii Armillati a príbuzní (antra - chinónové pigmenty). V tomto prípade sa červenkasté ostatky závoja na hlúbiku menia na fialové. Absencia reakcie môže byť taktiež zaujímavá a je opísaná u niektorých ďalších druhoch s červeno - tónovaným závojom.
• Kyselina FeCl3 ("Hoilandovo činidlo") je použiteľná pre druhy v podrode Orellani na označenie prítomnosti toxínu orellaninu. Pridáva sa malé množstvo kyseliny soľnej do roztoku chloridu železného. Ak huba obsahuje toxín, dužina získa okamžite černasto- modrý odtieň. Bezvýznamná reakcia je farba samotného činidla , t.j . hrdzavo žltá; toto je popisované len pri hŕstke obdobných druhov (napríklad v sekcii Hinnulei).
• Lugol je roztok jódu a KI v rozriedenom alkohole. (niekto môže používať jódny roztok z lekárne po nariedení s vodou na 2 - 3 násobné množstvo, dôležité je len to, že tam nesmie byť priveľa jódu.) Reakcia druhov v sekcii Scauri a Purpurascentes Phlegmacium je taká, že pletivo sa u nich okamžite sfarbuje tmavo lilavo. Bezvýznamná reakcia prináša len farbu činidla, t.j . hrdzavo hnedú; toto je opísané u niekoľkých ľahko zameniteľných druhov. - Tiež pár druhov mimo týchto sekcií reaguje s lugolom, pričom v týchto prípadoch môže byť farebná reakcia odlišná .
• Formalín má pomalú reakciu; spravidla sa musí na výsledok reakcie čakať najmenej päť, niekedy až do 20 minút. Činidlo je užitočné hlavne v prípadoch keď konkretizujeme určité druhy v rámci sekcie Anomali, pri ktorých sa pletivo sfarbuje silno lilavo až červenkasto lilavo. Bezvýznamná reakcia značí žiadnu alebo mdlú ružovú reakciu. – Pár ďalších druhov taktiež reaguje s formalínom, vtedy je farebná reakcia opäť iná.
• Guaiac je druh živice, rozpustený v alkohole. Väčšina pavučinovcov má pri ňom modravo- zelenú až žlto- zelenú reakciu, na ktorú je niekedy nutné čakať niekoľko minút . Bezvýznamná reakcia je žiadna farebná zmena.
• AgNO3 (dusičnan strieborný) prináša u určitých druhov tiež farebnú reakciu. Pretože je roztok nestály, soľ by mala byť rozpustená vo vode až pred každým testom. Bezvýznamná reakcia skladá vo väčšine v redukcii striebra, spôsobí bridlicovo šedé zafarbenie pletiva.
• FeSO4 (síran železnatý) môže byť taktiež použitý pre niektoré druhy. Pretože je roztok nestabilný, soľ by mala byť taktiež rozpustená vo vode až pred každým testom. Bezvýznamná reakcia prináša farbu činidla , t.j . bledo modrozelenú.
• Fenol je poväčšine používaný ako 3%-ný vodný roztok. To po pár minútach obyčajne umožní vznik červeno - hnedej až červenkasto lilavej reakcie u mnohých druhoch pavučinovcov. Bezvýznamná reakcia je žiadna farebná zmena.
• Fluorescencia je opísaná u reakcií u druhov v rámci sekcie Leprocybe a pre pár obdobných druhov. Test pozostáva z ožarovania pletiva UV svetlom v tmavom priestore; pozitívna reakcia je žlto až žlto- zelená fluorescencia. Táto reakcia často funguje aj na sušenom materiáli, a môže byť potom dokonca aj silnejšia. (metódu je možné vylepšiť chvíľkovým marinovaním materiálu v zriedenom metanole [pozri ARN]. Potom môžeme dokonca pozorovať modravú fluorescenciu v roztoku - nie je to ale zahrnuté v popisoch.)
Mikroskopia
Veľkosti, tvar, ornamentika výtrusov. V určitých prípadoch niektorý mikroskopický popis chýba, čo ale neznamená, že je bezvýznamný. Časť pavučinovcov má dobre rozlíšiteľné cheilocystidiá, ktoré sú vtedy opísané (tvar a veľkosť). Niekoľko druhov (napríklad v sekcii Obtusi) má na okrajoch lupeňov sterilné elementy ktoré sú podľa veľkosti ťažko rozlíšiteľné, ale majú typický tvar. Čo sa týka zvyšných mikroskopických charakteristík, pozri odkazy na príslušnú literatúru.
preložené z knihy Pavučinovce vo Švedsku, autorom je Karl Soop
dedabobr pokročilý 12.11.2012 15:46
Ešli ,výborná práce.Ovšem já mám v pavučincích takový chaos,že považuji i pavučinu za pavučince. 
Ešli atlasár, mykológ 12.11.2012 16:26
Nevadí Vojto, ja som pred časom ani nevedel, že existujú
Mijam pokročilý, mykológ 15.11.2012 17:26
Pekne si to spracoval, budem sa snažiť skúmať podľa toho, bo mám v nich riadny chaos 
Ešli atlasár, mykológ 12.11.2012 16:24
Pozor to nieje kľúč, to je len návod na to či si máš všímať, keď nájdeš pavučinovca.
virtue205 atlasár, moderátor 12.11.2012 16:48
Ešli ty si poklad, velka pomoc, dakujeme
Eldžej pokročilý 12.11.2012 18:58
super klobúk dole síce som sa s pavučinovcami ešte nestretol ale pomôže to určite...
milustek pokročilý, atlasár 13.11.2012 06:34
Výborná pomôcka Pali.. a keď už sme pri švédoch, pridávam link na krásne galérie Stridvallovcov: http://www.stridvall.se/fungi/gallery/Co...
Tatanka - Yotanka pokročilý 4.6.2014 18:29
Perfektné Pavel.
Tak toto si prefotím,
aby som na nič nezabudol.
Pmlčoch mykológ 4.6.2014 19:39
No téda, to je skvělá práce, pavučince jsou krásnou, zajímavou a problematickou skupinou hub, i když je jich u nás tolik druhů, tak trochu mi nejde do hlavy, že široko daleko v okolí a všude možně kde jsem byl jsem zatím spatřil jen jediný druh, jako by v mém okolí úplně chyběli.. 
Musím uznat, že tohle je fakt dobrá práce a ani přeložit tolik textu nemohlo zabrat chvilku
Ešli atlasár, mykológ 4.6.2014 20:14
Zabudol som dodať, že to preložil Jozef Rak.
Za čo mu touto cestou ešte raz ďakujem.
Tori pokročilý, mykológ 5.6.2014 10:05
Jak přesně je myšlená tahle věta: Pod "listnatými stromom" znamená dub, buk, lieska a lipa, avšak nie brezy a vŕby. ? Znamená to, že pavučince netvoří mykorrhizu s břízou a vrbou? Anebo že švédština používá odlišné výrazy pro různé skupiny listnatých stromů (jako se v němčině odlišuje stavební dřevo, dub+buk, od Buntlaubholz - dřeva používaného jen na nábytek, hruška, třešeň, ořech...)?
Zdenka atlasár, mykológ 5.6.2014 16:15
Pod břízami roste např. Cortinarius hemitrichus, pod vrbami C. gossypinus.
Ešli atlasár, mykológ 13.10.2014 09:20
Ahoj Tori, zaregistroval som to až teraz, pridávam originál text:
"Descriptions
The evaluation and significance of fungal characters in the genus, as well as how to apply them, are
assumed known to the reader. The following data are included in the descriptive part:
• Name and author: Changes and re-interpretations of scientific names that have been proposed in the
last few years by other authors have often been accepted; if not, the reason is normally given within
square brackets in the text. There is no attempt to provide colloquial English names for the taxa.
• Cap characters: size, colour, structure, aspect of the margin, veil remnants, shape. The colour is
reported near the beginning, as it is usually significant when differentiating between neighbouring
species. (Many authors begin with the shape instead, despite the fact that this is seldom of diagnostic
interest.) By a "rounded" shape is meant hemispherical. Hygrophanity, viscidity, and shape are
included only when deviating from what is normal for the subgenus. Cap size refers to the diameter
of mature specimens; it moreover provides an indication of the size of the fruit-body as such.
• Gill colour, and edge colour, if different. The colour always pertains to immature individuals. Gill
density and width have been reported only if differing from the normal: crowded/narrow in
Phlegmacium, and more or less distant/broad in other subgenera. As a rule, fixation at the stipe is
omitted, it being of little diagnostic value: most Cortinarii have adnate to narrowly free gills when
young, that later gradually turn notched to emarginate during development. Reporting on serrated or
crenulated gills is also omitted in most cases, as these characters vary significantly with age and
moisture, as well as among different individuals of a collection.
• Stipe characters: shape, colour, veil remnants, aspect of bulb. The shape, which is here an important
character, pertains to mature individuals, unless stated otherwise. The term fusoid means that the
stipe is thickest in the middle. Tapering always implies attenuated toward the base. Stipe
measurements have been omitted, as they depend too much on the manner of growth; adjectives, such
as "robust", "slender", and "lean" are used instead to denote deviations from the normal pattern of the
subgenus or group. By apex is meant the uppermost part of the stipe.
• Veil colour and abundance. Cortina colour. It is usually a question of veil remnants on the stipe.
The abundance of cortina has been omitted, as this character is seldom constant.
• Flesh (context) colour, taste and odour. Marbling means that the flesh in the upper part of the stipe
displays veins of a more saturated hue (like in marble). Where relevant, the consistency of the flesh is
reported (compact, soft, brittle, tenacious, etc.).
Taste and odour are reported only if not trivial. Most Phlegmacia possess, especially when mature
or older, a characteristic smell of "hot peanuts" or "boiled beets", by many authors called "terreous"
or "earthy", a parallel I have difficulty accepting. The Phlegmacium odour may vary considerably,
even among individuals in a single collection, and its strength is hardly a reliable character, even
though it is assiduously used by certain mycologists to differentiate species (e.g. C. variecolor or
C. meinhardii) from related taxa. Species that are supposed to smell like "flour" (farinaceous)
sometimes lack the odour, but the mealy flavour is then always apparent in the taste. — Telamonice
often exhale a faint odour of iodine ("iodoform", "hospital", "adhesive plaster") or raphanoid
("radish", "turnip"), or a mixture of both.
• Ecology: Biotope, host plant, frequency, and (for rare or critical taxa) a few localities where the
taxon has been collected in Sweden, expressed by code-words. See the Localities List at the end to
resolve the coded references, and please note that the list merely gives my own examples and does not
constitute a formal repertory of known locations.
As is well known, Cortinarius forms ecto-mycorrhiza with specific partners in the plant regnum, and
the most frequently occurring partner genus (or genera) is stated. Observe that on isolated occasions
the fungus may grow also with other, unreported partners. By "broad-leaf' tree is meant Quercus,
Fagus, Corylus and Tilia, but not Betulacece and Salicacece. If the fungus seems to prefer calcareous
or acidic soil, this is also reported. The frequency spans a six-graded scale (very rare, rare,
uncommon, fairly common, common, very common), and whenever a clear geographical gradient can
be discerned, it is reported as well.
Cortinarii are terrestrial and most grow solitary or in small groups (gregarious). The manner of
growth is reported only if it is typically different (e.g. fasciculate = clustered). Most species fruit in
the autumn, and the fruition period is included only when different.
• Reactions. Colour change with certain chemical substances is reported. If a report is missing, this
does not mean that the reaction is unimportant, only that I have not tested it myself. By "trivial" is
meant either none or a meaningless reaction. Unless stated otherwise, it is a question of the reaction
in the context, usually in the upper part of the stipe, or in the cap, if fleshy.
• NaOH refers to a general alkaline reaction (c. 20% solution), and one may equally well use KOH
instead. Ammonia is not included, as its reaction is usually identical or weaker. The alkaline
reaction is significant mainly in Phlegmacium to distinguish the section Variecolores and
neighbouring groups, whose species react yellow to yellow-brown on flesh and stipital veil within
half a minute. Most species in subgenera Dermocybe and Cortinarius, sect. Leprocybe, and sect.
Fulvi in Phlegmacium react reddish on cap cuticle and gills (anthraquinone and flavomannine
related pigments, respectively). The trivial reaction is grey to dirty brown or black; it holds for
most species in subgenera Myxacium and Telamonia. The exception is the reaction on the veil of
certain species in sect. Armillati and relatives (anthraquinone pigments). In this case the reddish
veil remnants on the stipe turn violaceous. Absence of a reaction may then also be of interest, and
is reported for certain other species with a red-toned veil.
• Acid FeCh ("Hoiland's reagent") is of interest for species in subgenus Orellani to indicate the
presence of the toxin orellanine. One adds a small amount of hydrochloric acid to a solution of
iron chloride. If the fungus contains the toxin, the context immediately acquires a blackish-blue
tint. The trivial reaction yields the colour of the reagent itself, i.e. rusty yellow; this is reported
only for a handful of similar species (e.g. in sect. Hinnulei).
• Lugol is a solution of iodine and KI in diluted alcohol. (One may use the iodine solution from the
pharmacy after diluting it 2-3 times with water, it is important that there is not too much iodine.)
The reaction is of interest for species in sect. Scauri and Purpurascentes of Phlegmacium, where
the context immediately stains dark lilac. The trivial reaction yields the colour of the reagent
itself, i.e. rusty brown; this is reported for a couple of easily confused species. — Also a couple of
species outside these sections react with lugol, and then other colours may occur.
• Formalin has a slow reaction; as a rule one must wait at least five, sometimes up to 20 minutes.
The reagent is useful primarily when distinguishing certain species within sect. Anomali, for which
the context stains strongly lilac to reddish lilac. The trivial reaction is none or faintly rosy. — A
handful of other species also react with formalin, and then other colours may occur.
• Guayac is a kind of resin, dissolved in alcohol. Most Cortinarii exhibit a bluish-green to yellowgreen
reaction, which sometimes needs a few minutes to emerge. The trivial reaction is no colour
change.
• AgNQ3 (silver nitrate) yields a colour change for certain species. As the solution is unstable, the
salt should be dissolved into water before each test. The trivial reaction consists at most of a
reduction of the silver, rendering the context slate-grey.
• FeS04 (iron sulphate) may be used for certain species. As the solution is unstable, the salt should
be dissolved into water before each test. The trivial reaction yields the colour of the reagent itself,
i.e. pale blue-green.
• Phenol is typically used in a 3% water solution. It commonly gives rise to a red-brown to reddishlilac
reaction after a couple of minutes for many Cortinarii. The trivial reaction is no colour
change.
• Fluorescence is reported under Reactions for species within sect. Leprocybe and for a couple of
similar species. The test consists of irradiating the context with UV light in an otherwise dark
room; a positive reaction is a yellow to yellow-green fluorescence. The reaction often works also
on dried material, and may then be stronger. (One may refine the method by first leaving the
material to marinate for a while in diluted methanol [see ARN]. Then one may even observe a
bluish fluorescence in the solution — not included in descriptions.)
• Microscopy: Measurements, shape, ornamentation of spores. In certain cases some character may
be missing, which does not mean it is insignificant. A handful of Cortinarii possess well
differentiated cheilocystidia, which are then described (shape and size). Several species (e.g. in sect.
Obtusi) have sterile marginal elements on the gill edge that are hardly differentiated by size, but do
have a characteristic shape. Concerning remaining microscopic characters, see the referenced
literature.
• References: See the Reference section. Frequent species have many references, in which case only a
selection is included, preferably of publications showing a representative colour picture of the fungus."
Ak by ho vedel niekto z Vás preložiť lepšie Budem rád
Laci 13.10.2014 19:04
Daj do Google prekladača,celkom slušný preklad 80%.Text vyznač ,CTRL+C,google prekladač ,CTRL+V.
J. Č. mykológ, atlasár, moderátor 13.10.2014 09:50
Podľa toho, čo tu čítam, to znamená to, že v kľúči sa ako "listnaté stromy" zrejme berú len vymenované, keďže breza a vŕba sú špeciálna skupina stromov (vrátane trpasličích a plazivých foriem), ktoré sú v kľúči vymenované zvlášť. Je to len taká pomôcka, umelé delenie listnatých stromov týmto autorom. Neznamená to, že by pod brezami a vŕbami pavučinovce nerástli, ale práve preto, že rastú naozaj hojne, bolo pre lepšiu orientáciu v kľúči výhodné aj listnaté dreviny rozdeliť na dve skupiny, podobne ako listnaté a ihličnaté dreviny.