Bedlica ružovolupeňová-jedlá nebo jedovatá?
dedabobr pokročilý 3.10.2012 23:11
Bedlica ružovolupeňová-bedla zardělá (Leucoagaricus leucothites (Vittad.) Wasser) je v atlase stránek uváděna jako jedovatá houba,ale další zdroje, jako VELKÝ ATLAS HUB-L Hagara-V.Antonín-J.Baier.(Ottovo nakladatelství 2005) - ENCYKLOPEDIE HUB A LIŠEJNÍKŮ-Vladimír Antonín (Academia 2006) tuto houbu řadí mezi jedlé.
bleky pokročilý 3.10.2012 23:56
Bedlica ružovolupeňová je správne uvádzaná ako jedovatá huba.
Ja osobne ju neodporúčam konzumovať, vyzerá nevinne, (tí čo ju nepoznajú, zamieňajú si ju s pečiarkou poľnou) a aj keď možno niektorí ju konzumujú, dodžubú si tráviaci systém.
Radí sa medzi pravé primárne otravy vyvolané termostabilnými toxínmi a zaraďuje sa do skupiny Gastrointestinálnych otráv. Spôsobuje gastroenteritický syndróm.
Otravy touto hubou sú síce mierne, ale väčším množstvom naberajú na obrátkach.
Spôsobuje bolesť brucha v mezogastriu, často kŕčovitého a kolikovitého charakteru, silný meteorizmus, flatulenciu, borborygmus, nauzeu, vomitus, ale hlavne silné hnačky, ktoré oslabujú organizmus najmä ak ide o deti.
Palo70+ 4.10.2012 09:21
spôsobuje toho dosť, bez slovníka cudzích slov iba tuším, že čo všetko
Vladislav 48 21.10.2019 18:36
Som rád, že som vyprovokoval túto debatu.
Súhlasím s tým, že by vydavatelia kníh o hubách mali pri nových vydaniach zohľadňovať nové zistenia o hubách. Je zrejmé, že v niektorých hubách existujú toxíny, ktoré účinkujú na organizmus človeka až po veľmi dlhej dobe. Preto súhlasím s tým, čo uviedol „bleky“ ale v súvislosti s tým by som odporúčal aby sa pri popise konkrétnej huby na našej stránke uviedli aspoň v poznámke aj takéto nové informácie.
Informáciu o jedovatosti, resp. nejedlosti pridať k popisu len preto, že si bedlicu ružovolupeňovú niektorí hubári mýlia s pečiarkou nepovažujem za dostatočne dôveryhodnú. Ja som sa na ňu pýtal preto, že aj keď má v názve ružovolupeňová tak lupene má väčšinou biele a ružovejú až pri starších plodniciach, čo sa tiež v každom popise nedočítam. Rastú pri tom na rovnakej lokalite – na tom istom pasienku. S mikroskopom na huby nechodím aby som kontroloval výtrusy aj keď tu sa pri nej píše, že „Huba je identifikovateľná podľa makroskopických znakov (nie je nutné mikroskopovanie)“ ale samotný popis chýba. Čo je horšie, ak by tie lupene mala naozaj ružové tak všetky ostatné znaky boli s pečiarkou poľnou zhodné.
Pravda je taká, že hubár by mal zbierať len to čo dostatočne rozozná.
Aj keď, zažil som „hubára - kaskadéra“, ktorého som stretol v lese s plným košíkom muchotrávky zelenej, v rukách mal ešte jeden vydarený exemplár s bacuľatým hlúbikom a ktorý sa na mňa obrátil s otázkou : „Sú toto dubáky ?“ Skoro som padol na riť.
fofoja moderátor, mykológ, atlasár 21.10.2019 19:58
bedlica môže mať naružovelé lupene keď je stará ale pečiarka keď je stará má lupene čokoládovohnedé
hrbik 22.10.2019 13:03
Túto diskusiu z r. 2012 si síce nevyprovokoval, ale to nevadí, lebo si vyprovokoval inú: https://www.nahuby.sk/diskusia.php?paren... , čo je takmer to isté
bleky pokročilý 4.10.2012 20:13
ahoj Vojtech,
toto je téma na veľmi dlhé diskusie aj medzi odborníkmi.
zdrojov je veľmi veľa, ja čerpám dosť zo zahraničnej literatúry, avšak
mojim veľkým vzorom je p. doc. MUDr. Peter Gavorník, PhD. Je to známy slovenský odborník z oblasti lekárskej mykológie a internej medicíny. Vydal už viacero literatúr ohladne intoxikácií hubami. Niečo vyšlo aj v češtine. Od neho je dosť dobrá literatúra s názvom: Otravy jedovatými hubami. Bratislava 2002 ; tam nájdeš aj bedlicu ružovolupeňovú zaradenú.
Inak aby som bol úplne presný. Táto huba je v Európskych krajinách stále v štádiu výskumu. Len nedávno v nej boli objavené nejaké látky a toxíny termostabilného typu. To znamená, že varom nezanikajú.
Máš pravdu, že veľa ľudí túto hubu konzumuje, dokonca i ja poznám zopár takých. Ono to je tak, že gastrointestinálne otravy majú rôzny priebeh. Nemusíš mať hneď hnačky, zvracať..., môžeš pociťovať ťažobu, nafukovanie, pocit škvŕkania v bruchu, črevách, zápchu, únavu, pocit návalu tepla ..., mnohé toxíny fungujú tak, že fungujú a pôsobia v organizme skryte, tak že o tom ani nemusíš vedieť, roky napr. ničia tkanivo obličiek, odbúravajú farbivo z pečene, farbivo z červ. krviniek, spôsobujú bujnenie monocytov, vnútorné skryté zápaly, odbúravajú minerály z čriev, poškodzujú tráviace šťavy...
ale u každého človeka je to iné - záleží napr. aj od rýchlosti metobolizmu.
Pr. človek ktorý má viac reaktívne žalúdočné šťavy, sa môže so vznikom miernej toxicity v organizme rýchlejšie vysporiadať, a niekedy o tom ani nemusí vedieť. Tebe napr. zle po bedlici nemusí byť, ale keby ju zjedlo povedzme 6 ročné dieťa, mohlo by sa otráviť.
Ak huba pre dieťa predstavuje isté riziko a možnosť toxicity organizmu, hoci dospelý nemusí mať problém, na druhú stranu však nesmieme vynechať ľudí s poruchou trávenia... radí sa všeobecne medzi mierne jedovatú - tak, ako je aj zapísaná tu v atlase.(niektoré toxo-látky z húb sa dajú pekne určiť špeciálnym rozborom moču.) ale to už je iná kapitola. Ja osobne ju takisto neodporúčam konzumovať.