Článok + diskusia o hrádzkach
Igor atlasár 30.8.2011 22:58
http://www.sme.sk/c/6035145/obce-si-poch...
Na Sme visí článok o hrádzkach, ktoré ako sa zdá môžu pomôcť našim lesom. O to prekvapivejšia je diskusia k článku, kde sa väčšina čitateľov vyjadruje o hrádzkach negatívne. Negatívne vyjadrenia súvisia hlavne s nepochopením celej veci. Ak má niekto chuť bojovať, prosím nech sa zapojí 
rudolf2 pokročilý 30.8.2011 23:20
Igor, necítim sa starým, ale dosť si pamätám/aj chotáre pred zlučovaním družstiev/, pamätám si tie medze a stromoradia, aj tie ladom ležiace podmočené pôdy.
Pozemky sa prispôsobili strojom/Kyrovce/, podmočené pôdy sa odvodnili/ a narušil sa vodný režim v stovkách hektárov/.
A pritom je to také jednoduché, voda tečie dole kopcom....
Čím rýchlejšie tečie, tým viac škody narobí...tým menej jej zostane v území, mení sa vodný režim i mikroklíma....
Nechápem len jedno: aké veľké musia byť provízie, aby sa "zodpovední" mohli tváriť že nechápu....
Igor atlasár 30.8.2011 23:46
Presne tak - len sa asi bude treba zapojiť do diskusie o hrádzkach na sme.sk Lebo sa to tam zle vyvíja. Mňa to už zablokovalo lebo neplatím piano...
Andy (&y) atlasár 31.8.2011 00:26
Hrádzky sami o sebe nie sú spasením. Pomôžu, určite mierne v prvej vlne spomalia tok, akonáhle sa naplnia voda pôjde cez okraj ich účinok výrazne klesne. Po takej vode ako bola vlani na východe, či t.r. na Píle by ich spláchlo . Voda padá na celú plochu a tú nemožno prehradiť. Schopnosť absorbcie vody v lesných porastoch je tiež obmedzená a má na to vplyv aj podložie, zalesnenosť, tlejúce ležiace kmene, ...až po mach. Najhoršie na tom sú odlesnené plochy a tých žiaľ pribúda. Voda nejde len po povrchu, ale aj pod ním .
Z toho celého mi vychádza že bez komplexnejšej tvorby terénnych deformácií, úpravy existujúcich hlbokých zvážnic, budovania poldrov, záchrany prirodzených mokradí a najmä korektného správania sa k lesným ekosystémom to samo o sebe bude slabá ochrana pred prívalmi.
Pre lesníkov, ktorí by to mali vedieť najlepšie = žiadne holoruby, minimum podrastového spôsobu a prejsť na výberkový spôsob v maximálnej možnej miere. Aj viacetážovosť lesa by veľmi pomohla.
Počasie a jeho výkyvy sú čím ďalej nevyspytateľnejšie a treba niečo na ochranu robiť. Súhlas. Jedno čo ma však trápi je to, že najprv sa začne budovať a následne sa ide skúšať či to funguje ???
Niečo ako keď vám lekár nasadí antibiotikum a keď moc nezaberá urobí ster, aby zistil čo vám je a napchal do vás to druhé, ktoré potrebujete...
Toto si vyžaduje hlavy dokopy a nie dokazovať si kto ďalej dočurá. Nedovolím si kritizovať vedcov a odborníkov. Čosi už preskákali, mnohí majú za sebou úspešné projekty, vodné diela , melioračné riešenia. Teraz podľa mňa prišiel ich čas zúročiť to do funkčného komplexného riešenia.
Andy (&y) atlasár 31.8.2011 00:37
Len detail. Pán Kravčík rád používa pojem "suchý polder". Mal by používať len "polder".
Odborne:
"U nás sa pod pojmom polder rozumie suchá nádrž, ktorá zadržuje povodňovú vlnu, ktorá potom pôsobí menšie či dokonca žiadne škody. V poldri tiež sedimentujú erodované častice a vodná nádrž nižšie na toku sa tak chráni pred zanášaním. Plocha poldra je poľnohospodársky obrábaná, spravidla ako trvalý trávnatý porast." zdroj Wikipedia a konzultácie s odborníkmi z oboru vodného hospodárstva.
Igor atlasár 31.8.2011 01:06
Andy si z Pezinka a vieš ako to vyzerá po ceste smerom na Rybníček. Po strojoch sú na niekoľkých miestach kaňony. Tie kaňony majú pre odtok obrovský - negatívny význam. Voda, ktorá by zostala v pôde kaňonmi odteká. Samozrejme s Tebou súhlasím, že je toho treba viac ale hrádzky v tých kaňonoch tiež pomôžu. Podobne je to na Smrekovici - stade aj teraz píšem. Poznám to tu za 43 rokov, čo žijem a sem chodím veľmi dobre. Škoda, že som tú spúšť po ťažbe na prístupových cestách nefotil. V tomto extrémnom teréne sa z lesného humusu po prejazde LKT-čiek stáva kaňon v priebehu mesiacov a nie rokov. Aspoň keby tam boli hrádzky hneď vybudované, zabránilo by to tomu, čo sa stalo...
Andy (&y) atlasár 31.8.2011 01:47
Tie brázdy utlačeného pôdneho krytu sú rizňami pre vodu. A tam treba začať... Ale ak sa neurobí náprava, aby nevznikali ďalšie, respektíve aby vzniknuté šrámy na prírode sanovali tí, ktorí ich vytvorili. Budeme ako spoločnosť po každom silnom daždi upravovať zanesené hrádzky a to znova a znova.
Žiaľ paradoxne tieto fakty poukazujú na nie jediný, ale veľmi dôležitý vplyv. Negatívny vplyv nášho hlavne štátneho lesohospodárstva na riziká povodní. Tam treba začať !
"V tomto extrémnom teréne sa z lesného humusu po prejazde LKT-čiek stáva kaňon v priebehu mesiacov a nie rokov. Aspoň keby tam boli hrádzky hneď vybudované, zabránilo by to tomu, čo sa stalo... "
...Igor, tu chytáme kravu za chvost. ŠL poškodili, sú povinní upraviť. Pokiaľ toto nebude, budeme sypať a sypať prachy do záchrany niečoho, čo si samotný štát cez svoj š.p. devastuje a to je podľa mňa choré.
Igor atlasár 31.8.2011 11:04
No to sa myslím nerozumieme. Štátni lesníci podľa toho čo robia mi riadne lezú na nervy. Viackrát som tu o tom písal, čoho všetkého sú schopní. Aj fotodokumentáciu som pridával. Národný park je pre nich nič! Samozrejme oni by si to mali za sebou upratovať. Myslím ale na to, že teraz treba pre záchranu rýchlo niečo urobiť a na to aj tá miliarda na tento projekt príde vhod. Hrádzky v ryhách (vytvorených kaňonoch) v lese sa už robiť začali. Videl som to na viacerých miestach a funguje to! To je podstatné. Až druhá vec je, že by to mali robiť lesníci po sebe okamžite. Ale tam, kde to už je zdevastované, treba niečo rýchlo robiť. Ani nie hlavy dávať dokopy ale robiť.
Andy (&y) atlasár 31.8.2011 15:28
Ja viem, ccel som len podtrhnúť prečo by to nemali realizovať devestátori ? Peniaze za drevo sú dobré a po nás potopa ? V tomto prípade to platí doslovne.
Ešli atlasár, mykológ 31.8.2011 16:04
Igaor pamätám si diskusiu okolo vodného diela Tichý Potok, ktorý sa nakoniec z politických dôvodov nekonal. Malo slúžiť okrem iného aj ako rezervoár pitnej vody pre východ. Proti argumentom pána Bindera a iných odborníkov vtedy vystupovalo akési združenie, ktoré nakoniec presadilo prehrádzky. Tieto potom boli pri najbližšom väčšom daždi spláchnuté aj s ich materiálom, ktorý následne v Renčišove, Uzovských Pekľanoch a Jarovniciach upchal čo sa dalo a výsledok si poniektorí ešte pamätajú. Ono to funguje, len nesmie prísť prietrž mračien
Aneri pokročilý 31.8.2011 19:52
K povodniam nemalou mierou prispievajú i nespásané a nekosené lúky. Na nepokosených lúkach vysoká tráva poľahne a dážďová voda po nej stečie do dolín ako po streche, namiesto toho aby vsiakala do pôdy. Tam, kde nie sú spásané a kosené lúky sa aj hrádzky rýchlejšie preplnia. Okolo ciest sú rigoly na odvádzanie povrchových vôd zanesené trávou, krovinami, blatom a pod., cestné vtoky taktiež. Potom nie len lesohospodári, ale aj poľnohospodári a cestári prispievajú k zvýšeným povodniam.
Andy (&y) atlasár 31.8.2011 21:08
Celkovo keď sa na to pozrieme zoširoka zistíme, že starostlivosť o prírodu sa scvrkla na aktivity nutné k dosiahnutiu zisku. Aktivity s nepriamym a nemerateľným prospechom ? na tie nie sú peniaze.
Hrádzky spĺňajú viac + bodov. Hlavne zvýšenie zamestnanosti či zviditeľnenie že sa bojuje proti povodniam. Čas ukáže či to bola správna investícia.
L.Ď. pokročilý 2.9.2011 07:51
Voľakedy takéto hrádzky stavali lesáci automaticky na potokoch, ktoré mali v správe. Pamätám sa, že pred pár desiatkami rokov (to som bol malý) boli na potokoch. Ale je pravda, že už vtedy mali hrádzky svoje roky.
gaspi pokročilý 31.8.2011 10:26
hradzky sa teraz vybudovali, len co bude o rok - dva ked ich bude treba prečistit?? to už podla mna nebude robit nikto všetci povedia ze nato niesu peniaze! ked sa zanesú tak sa zase vratime tam kde sme boli...
ale to ja len tak pomimo 
spišak 1.9.2011 02:09
Ktovie, či bude treba čakať celý rok. Podľa toho, čo sa dalo vidieť v jedných televíznych správach, kde k prehrádzkam (izolovaným brvnám) v ceste viedlo priamo koryto s vyhladenými brehmi, bude zázrak ak sa tam zadrží, či z cesty odvedie čo i len liter vody.
Ešli atlasár, mykológ 4.9.2011 16:47
Veľký vplyv na povodne má aj poľnohospodárska činnosť, keď brázdy, a orba sa nerobí po vrstevniciach, ale rovno po svahu dole. Malo by to byť trestné. Takto vznikajú stovky jarčekov a výsledok si pri veľkosti takýchto plôch každý domyslí. V minulosti sa to robilo presne naopak. Polia boli terasovité a ohraničené medzami. Ten roľník si vtedy chcel takto udržať čo najviac vlahy a živín na svojom poli. Dnes sa to robí podľa hesla "Po nás potopa". To isté platí aj o lesných cestách a zvážniciach. Aj tie boli v minulosti robené viac po vrstevnici, aj keď z iných dôvodov. Kone vtedy nemali toľko koní, ako majú teraz lesné traktore
Aneri pokročilý 4.9.2011 17:26
Pali, máš 100% pravdu. Nie len že voda rýchlajšie oteká, ale berie so sebou i ornicu alebo hlinu, ktorou sa vyplňajú jarky, prehrádzky ale i dna potokov, ktoré by bolo treba aspoň dva razy do roka čistiť. Škodam sa má predchádzať a nie dodatočne riešiť to, čo našim predkom bolo dostatočne známe
° pokročilý, atlasár, mykológ 6.9.2011 10:37
http://www.sme.sk/diskusie/user_reaction...
toto doporucujem citat
GabrielSO pokročilý 13.9.2011 16:49
v sobotu t.j 10.9.2011 som bol na huby nad obcou Choňkovce v lokalite ,,Macikov les " dajaký múdri .ujovia inak si nezaslúžia pomenovanie začali stávať po lesných cestách protipovodňové hrádzky,takzvaným prekopávaním lesných ciest a zátarasy prírodných lesných korýt cez ktoré neviem či voľakedy išla voda.Na jednej strane les je totálne zničený po ťažbe dreva, ťažba pokračuje a drevo sa sťahuje po týchto cestách ťažkými mechanizmami takže čo včera bolo spravené na druhy deň už neni. Každý kto pozná tento les len nechápavo krúti hlavou nad umeleckým dielom a zrejme aj dobre zaplateným európskou úniou, ak na takéto hovädiny idú peniaze ktoré bude treba vrátiť, tak zbohom zdravý rozum.Vrelo odporúčam tým, ktorí chcú dedinu ochrániť pred veľkou vodou, aby vyčistili koryta oboch potokov smer Podhoroď a Beňatina, sú plne nánosov drevín, odpadu a zarastené.