Nahuby.sk - K písaniu slovenských názvov

Poslal som do jazykovej poradne mail s týmto znením:

"Dobrý deň,

prosím o odborné vyjadrenie k písaniu začiatočného písmena odborných názvov v slovenskom jazyku.

Na stránke http://www.nahuby.sk/ pracujeme na vytváraní atlasu húb ( ďalej aj rastlín a i. ) ( http://www.nahuby.sk/atlas-hub ). Názvy húb v slovenčine píšeme s veľkým začiatočným písmenom, v diskusii ale bolo niekoľkokrát upozornené na chybu, t.j., že začiatočné písmeno slovenského ekvivalentu vedeckého názvu by malo byť malé.

Príklad: Hríb dubový - Boletus reticulatus /nesprávne/?
hríb dubový - Boletus reticulatus /správne/?

V Pravidlách slovenského pravopisu odst. VI.1. o písaní veľkých písmen na začiatku vlastných mien sa odborné názvy nenachádzajú, nachádzajú sa tu však názvy odrôd, sort a kultivarov napr. Senga sengana. Mne z toho vyplýva, že (H)hríb dubový nie je vlastné meno.

Otázky:

1. Je to naozaj tak, že názvy druhov v slovenskom jazyku sa majú písať malým začiatočným písmenom?
2. Ak áno, prečo?
3. Ak áno, o čo je horší názov botanického druhu od názvu kultivaru?
4. Ak áno, nepripravuje sa zmena tejto nelogickosti?
5. Ako sa správne píšu názvy ďalších taxonomických úrovní (rod, čeľaď, trieda atď.)?

Za odpoveď vopred ďakujem.

S pozdravom Ing. Stanislav Husár , moderátor"

Dnes som dostal odpoveď. Síce neúplnú, ale mala by nám stačiť.

SLOVENSKÁ AKADÉMIA VIED
JAZYKOVEDNÝ ÚSTAV ĽUDOVÍTA ŠTÚRA
813 64 BRATISLAVA, PANSKÁ 26

Vážený pán
Ing. Stanislav Husár

Váš list číslo/zo dňa Naše číslo Bratislava
JP-52/11 13. 1. 2011

Odpovedáme na Váš e-mail z 9. 1. 2011.
Názvy húb tak ako ostatné botanické názvy sa v slovenčine ustálene píšu s malým začiatočným písmenom. V latinských názvoch sa rodové názvy píšu s veľkým začiatočným písmenom a názov druhu s malým začiatočným písmenom. Rovnako je to s pravopisom radov a čeľadí, ktoré sa v slovenčine píšu s malým začiatočným písmenom a v latinčine s veľkým začiatočným písmenom.

S pozdravom

Mgr. Silvia Duchková za jazykovú poradňu JÚĽŠ SAV.

Potvrdzujem aj ja som dostal podobnu odpoved vid dole . Dalsi krok by mal byt na Rolovi aby to jednorazovo opravil u vsetkych nazvov na stranke. Mohol by osetrit aj to aby sa nedalo ako prve pismeno pri slovenskom nazve pouzit velke pismeno - to len pre pripady ak to este nieje v atlase.
Este ma napadla jedna "hriesna" myslienka . Keby sa ako prve zobrazovalo latinske meno a az to v zatvorke slovenske. Vychadzam z toho ze pri mnohych zvlastnejsich druhoch este neexistuje slovenske meno a niekedy je u roznych autorov v atlasoch udavane rozne nazvoslovie.Latinsky nazov by mal byt vo vacsine pripadov to co je momentalne uznane ako spravne meno /vacsinou je to ok podla Index fungorum/

SLOVENSKÁ AKADÉMIA VIED
JAZYKOVEDNÝ ÚSTAV ĽUDOVÍTA ŠTÚRA
813 64 BRATISLAVA, PANSKÁ 26

Váš list číslo/zo dňa Naše číslo Bratislava
JP-54/11 13. 1. 2011

Odpovedáme na Váš e-mail z 9. 1. 2011.
Názvy húb sa v slovenčine píšu s malým začiatočným písmenom. V latinských názvoch sa rodové názvy píšu s veľkým začiatočným písmenom a názov druhu s malým začiatočným písmenom: chriapač pružný (Helvella elastica).

S pozdravom

Mgr. Silvia Duchková
za jazykovú poradňu JÚĽŠ SAV

To hádam neplatí pre nadpisy a na začiatku vety. Čo v drvivej väčšine je aj prípad atlasu.

Rodový a druhový názov, tak ako je v atlase uvedený nie je nadpisom.
Vo vete platí, že začína veľkým písmenom, takže tam je to jasné.

Potom ma mrzí, že vlastním kopu "šmejdov" z autorských dielní slovenských autorít, ktoré kašlú na pravidlá slovenského pravopisu. Neviem ako nazvať zvýraznený text na začiatku popisu huby (slovenský názov), ale vždy býva uvedený s veľkým prvým písmenom. V jednom atlase (L. Hagara: atlas húb, Osveta 1987) to vyriešil asi šalamúnsky - celý názov veľkými .

Nebol to úmysel. Pozri si český preklad toho istého atlasu. Český názov je celý veľkými písmenami a pod ním je slovenský názov s malým začiatočným písmenom.

Pro český jazyk platí totéž, co pro slovenský. Tedy česky malé písmeno, latinsky velké.

No neviem, ale názov nad fotkou tu na nahuby hádam nadpisom je, či ?

tá hriešna myš a lienka s latinou v popredí sa mi pozdáva , som za

pridávam sa...

V tom ústave sú už načisto padnutí na hlavu...

Preto sú v ústave

Možno by bolo zaujímavé, zistiť oddôvodnenie tejto jazykovej logiky.Asi aj tam musia vykazovať nejakú činnosť.

Asi si nie sú istí "v kramflecích", keď žiadne zdôvodnenie nenapísali. A ja sa ani nečudujem, nemá to logiku.

Presne tak, Peter. Už nevedia čo vymyslieť aby zdôvodnili svoj pobyt na vyhriatom miestečku, tak vymýšľajú kraviny. Keď môže byť Červená čiapočka, prečo nemôže byť Muchotrávka červenkastá? Pozrel som si narýchlo Abecedu rybára, tiež sa v nej uvádza napr. Amur biely, Karas striebristý a pod. V knihe Rastliny a živočíchy zase Hrab obyčajný, Jelša sivá, Sova dlhochvostá, Babôčka sieťkovaná atď. V kuchárskych knihách sa zase dočítame o Mäte piepornej, či Bazalke pravej. Žiaľ, názvy nie sú jediným prešľapom jazykovedcov, ale to už nie je pre túto stránku.

Mne to naopak príde úplne logické. Aj Valibuk je len jeden, nesúci svoje meno, dokonca aj Mahuliena čí ujo Mrázik. Červená čiapočka sa preto tiež musí písať veľkým začiatočným písmenom. Naopak, hríbov, muchotrávok, vší či vstavačov je viac druhov a nejedná sa o ich vlastné mená. Ak nazveme nejaký dubák v lese Ferom alebo psa Rexom, môže mať aj veľké začiatočné písmeno.

Ale druh, ktorý sa volá po latinsky Boletus edulis je len jeden a jeho slovenské meno je hríb dubový. Nie Janko, nemá to logiku.

Ja poznám niekoľkých Stanov Husárov, to by sme aj my mali byť s malým a nie sme...

mačka domáca je tiež len jedna a má meno Micka

Potom aj Okresný úrad by mal byť okresný úrad a keď chce byť veľkým musí sa volať napr. Dezider.

Názvy inštitúcií a názvy jedinečných inštitúcií sa píšu veľkým písmenom.

Janko, ale ja viem, že podľa súčasného znenia má byť malé písmeno. Ja len s tým nesúhlasím, názov druhu má byť.....ešte raz ....má byť vlastné meno. Je to meno pre jedinečnú inštitúciu....druh Hríb smrekový (Boletus edulis). Keď vyselektovaný kultivar môže mať meno, prečo nemôže mať meno mykologický, botanický alebo iný svojbytný druh?

Ja nesúhlasím s tým, že "ryť" má byť s ypsilonom.

Ale nemáš proti tomu žiadne argumenty...

Janko, prečo to nieje logické v latinčine?

To by chcelo otvoriť debatu so SAV, nech sa znovu zamyslia. Veď, už len to, čo spomínala Fivan, že meno huby, /čohokoľvek/sa stratí v článku, keď na seba neupozorní veľkým písmenom, je dosť veľký dôvod na debatu. Keď by to nešlo logicky, zdôvodnením, nech udelia výnimku.Nebude prvá v slovenčine. Mám brata, ktorý sa volá Ivan Ivanov. Len v Moskve má 100 000 menovcov. Všetci sa majú písať s malým písmenom?

Vlastné mená sa píšu veľkým písmenom. Názov huby nie je vlastné meno.

Nie je to názov huby, ale názov druhu.

Názov druhu. Nie vlastné meno druhu.

Opakujem....prečo vyselektovaný kultivar môže mať vlastné meno a botanicky, mykologicky alebo zoologicky čistý druh ho mať nemôže?

Že sa rod píše malým písmenom, je fakt. Rovnako je fakt, že sa kultivar píše veľkým písmenom, navyše správne medzi dva znaky "'" (akoby apostrof, ale nie je to apostrof), napr. golierovka slamomilná, odroda 'Vinnetou'. Kritérium, na základe ktorého sa rodový názov píše malým písmenom a kultivar veľkým, nepoznám. Treba sa obrátiť na SJÚ. Kebyže tam robím, vidím do ich práce viac. Jedno je však isté. Ak platia nejaké pravidlá pravopisu, nikto nemôže za to, že sa celá stránka nahuby.sk namotá na písanie veľkého začiatočného písmena u rodového názvu len preto, že Roland pri prepisovaní mien zo Zoznamu nižších a výšších rastlín Slovenska z neznámeho dôvodu použil pri všetkých slovenských menách húb veľké písmeno namiesto malého. V češtine sú rodové názvy veľkým písmenom, tam majú inú gramatiku. V Laose majú tiež inú gramatiku. Na FN sú české názvy písané malým písmenom, čo je nesprávne a náprava bude vykonaná, keď bude na to viac času.

Veď som sa obrátil a neodpovedali mi. Z Tvojich reakcií mám pocit, akoby SJÚ bol nekritizovateľný za svoje rozhodnutia jak "kráľovná". Alebo Ti tam niekto pracuje a Teba sa kritika dotýka? Ja ich stanovisko rešpektujem, napriek tomu, že sa mi takáto úprava nepáči a upozorním Rola na ich vyjadrenie. Čo s tým urobí, je na ňom.

Nie, nikto mi tam nepracuje. Ja tiež len rešpektujem ich vyjadrenie a ak by uznali písanie slova "ryť" s mäkkým "i", budem to tak písať, zohľadňujúc pravidlá slovenského pravopisu.

V češtině nepíšeme žádné rodové názvy v biologii velkým písmenem, píšeme "hřib dubový" a "kopřiva dvoudomá". Není žádný důvod psát "hřib" nebo "holubinka" s velkým "H". Pravidla českého pravopisu toto neřeší jako výjimku. Viz také Biolib.cz, tam se to také respektuje.
U kultivarů je to něco jiného, jméno kultivaru je něco jako obchodní značka.

Vážne? Tak potom mám o nejakú robotu menej. Ja len že som to tak videl v českom preklade od L. Hagaru. V prípade, že je to v ČR tiež tak ako u nás, je to pre mňa potešujúca informácia.

Velké písmeno v českém názvu rodu se objevuje, pokud vím, jen u nadpisů, protože si to u některých knih prosadil autor nebo grafik z estetických důvodů. Odborná učebnice botaniky z roku 2009, pokud české jméno používá, tak vždycky pouze s malým písmenem.

Lebo písanie latinských názvov neurčuje národný, v tomto prípade Slovenský jazykovedný ústav, ale je zakotvené v Medzinárodnom kóde botanickej nomenklatúry (tzv. Tokijský kód, resp. novelizovaný St. Louiský kód).

Už sme sa raz do toho obuli....

http://nahuby.sk/diskusia.php?parent_mes...

Ahojte,

skusil som. Cize slovenske nazvy su pisane malym zaciatocnym pismenom. Aktualizoval som nazvy v databaze fotografii aj v atlase hub a rastlin.

Je to ok?

Fajn. Super! Ešte som objavil jeden zádrhel, ale to sa možno ani nedá, resp. sa to môže opraviť ručne....Keď niekto k fotke zadá aj slovenský aj český názov, tak ten druhý (český) je s veľkým písmenom. Mal by byť s malým. Ale to je detail.
Napr. OBR 36817

Rostliny a houby jsou asi OK, ale v ostatních fotkách (bezobratlí, živočichové) je teď docela slušný chaos.

To hovoríš o veľkých písmenách, či o názvoch celkovo?

Názvy fotografií jsou teď, bohužel, často úplně jiné, než byly před tou nehodou. Kdyby šlo jen o velká písmenka, to by bylo ještě v pohodě.

Aj mne to zničilo skoro všetky názvy. To môžeme rovno písať bez názvu. tajovský vodopád je teraz spisovne ?

Vopred upozorňujem, že v tomto príspevku bude viacero zjednodušení, ale budú tam len preto, aby sa príspevok priveľmi nerozrástol.
.JÚĽŠ (ďalej oni) tvorí pravidlá pre všetkých, čo používajú slovenčinu, pri tejto činnosti však vznikajú i rôzne problémy.
Všetkých, čo hovoria po slovensky považujú za rovnako neschopných o jazyku uvažovať a prispievať k jeho obohacovaniu a zdokonaľovaniu. Tak to bolo už pred rozšírením internetu a internetová doba ich môže nanajvýš len utvrdiť v presvedčení, že robia dobre. Nerobia rozdiely v rôznej miere kvalifikovanosti jednotlivých užívateľov jazyka, preto si nehľadajú a tým pádom ani nenachádzajú v národe širší okruh spolupracovníkov z najrôznejších oblastí poznania a robia všetku prácu sami. Keďže sú však odborne úzko zameraní na jazyk, celkom zákonite nie sú doma v ostatných oblastiach ľudských vedomostí. Ak tu vznikne čas od času problém, ktorý sa bez spolupráce nedá uspokojivo vyriešiť, aj pri občasných konzultáciách im vedomie odborníckej nadradenosti velí spoľahnúť sa na vlastné konečné rozhodnutie a problém sa nezriedka nevyrieši. Výsledkom je, že všetko čomu sa nedostane úplného pochopenia, ocitne sa v jedinej oblasti, pre ktorú sa snažia sformulovať jednotné pravidlá. Tú jedinú oblasť by som nazval beletristickou, pretože sa často tvária akoby mimo beletrie iná slovenčina neexistovala, prípadne sa pravidlá pre beletriu naťahujú tak, aby platili všeobecne. Každy, kto chce svoje vyjadrenie vyčleniť z čisto beletristickej zóny, môže zistiť, že pravidlá jednotne stanovené pre všetky texty mu nie celkom vyhovujú. Tu aj začína zlyhávať naša komunikácia. Riešenie je pritom pomerne jednoduché. Odborné texty a im sa približujúce resp. im na roveň postavené iné texty a komunikácia v písanej podobe by mohli a mali zohľadňovať vlastné odborné potreby i keby sa odlišovali od zaužívaných zvyklostí a predpisovaných pravidiel. Našou povinnosťou by potom malo byť na túto našu potrebu odlišnosti priamo JÚĽŠ upozorňovať a v krajnom prípade ho i primäť rešpektovať zvyklosti, ktoré tu zavedieme.
Napriek všetkému totiž ani ústav nemá pravidlá len stanovovať, ale má zaznamenávať všetky nové trendy v jazyku, v prípade potreby ich usmerňovať a brzdiť ich len ak nie sú prínosom.
A keď už je reč o písaní názvov, znovu pripomínam, že TREBA uviesť na poriadok i písanie názvov pod (či nad)
obrázkami, tak ako na to upozornila svojím vláknom z vlaňajšieho mája Zuzka Kiso s nemalou podporou ďalších.

Ešte to zostručním: Treba
1. Dohodnúť sa (seriózne a definitívne) na tom, ako to chceme mať, resp. ako by
to nám vyhovovalo, prípadne sa páčilo.
2. Obrátiť sa na JÚĽŠ s požiadavkou, aby tento náš spôsob písania tolerovali,
nesnažili sa ho prispôsobiť pravidlám, ktoré s ním nepočítali a aby ho
uvádzali ako celkom legálny v ďalších vydaniach Pravidiel slovenského
pravopisu.
3. Vytrvať pri jeho obhajovaní a nenechať sa zviklať akýmikoľvek argumentmi

To by bolo pekné, keby sme to takto dokázali....
A keby náhodou......môj názor je takýto:
Existuje množstvo slov, ktoré sa píšu s malým aj veľkým písmenom. Záleží od postavenia toho slova vo vete, prípadne jeho funkcii v texte.
Príklad: Slnko(planéta) - slnko(Kaktus znesie aj priame slnko.)
Kysucké Nové Mesto (názov administratívnej jednotky) - mesto (typ sídla)

Presne v tomto duchu by to malo byť aj s názvami húb (živočíchov, rastlín...).
Hríb dubový - Boletus reticulatus (názov atlasovej položky, názov druhu! v odborných textoch a atlasoch)
hríb dubový - Našiel som v lese dva hríby dubové. (označenie plodníc v bežnej komunikácii)

"Existuje množstvo slov, ktoré sa píšu s malým aj veľkým písmenom. Záleží od postavenia toho slova vo vete, prípadne jeho funkcii v texte."

Príklad: Husi (osoba) je cieľavedomým moderátorom a atlasárom nahuby.sk. - husi (Tesne pred západom Slnka sa na juh vydali divé husi.)

Alebo napríklad aj toto.....

V podstate každé slovo môže plniť funkciu vlastného mena. Ja som kdesi kedysi čítal, že nejaký komsomolec chcel dať dcére krstné meno Traktoristka. O tom by možno niečo mohol vedieť Fredegar.