Príbeh-Nikdy nie je neskoro

duduš 4.9.2010 00:00

V piatok 3.9. doobeda som bol zaskočený telefonátom od kamaráta či nejdem na hríby. Nebolo by to nič prekvapujúce, keby nebol odchod naplánovaný na 11,00 hod. Za Lakšársku Novú Ves sme dorazili o 12,15 hod. Hovorím si ak nič nenájdem tak sa aspoň poprechádzam. Keďže sme sa neskôr s kamošom rozdelili a ja som sa mu o 14,45 nevedel dovolať, lebo bol bez signálu, rozhodol som sa pomaly vrátiť k autu. Keď som bol už neďaleko od auta stretol som pani, ktorá sa túlala po lese sama a bez košíka. Slušne sme sa pozdravili a ona sa mi krásnou záhoráčtinou prihovorila. Vraj sa s manželom a dvoma synmi vybrali na hríby a keďže sa im utrhla a nechcela zablúdiť tak im zavolala, že ich počká pri aute. Po príchode k autu si položila košík na jeho kapotu a musela si odskočiť do kríčkov. Po návrate už len videla odchádzajúce červené auto, ktoré sa privlastnilo jej košík aj s úlovkom. Slovne som ju poľutoval a pobral sa k autu. Vtom sa zjavil aj môj kamarát, ktorému som cestou k autu porozprával tento zážitok.
A teraz k tomu hlavnému. Našiel som cca 30 ks hríbov, 3 dubáčiky a zbytok suchohríby.


PONAUĆENIE:

Nikdy nie je neskoro vybrať sa na hríby. Niekto sa nachodí a iný si ukradne.

Reagovať na správu

Amandi pokročilý 5.9.2010 01:44

Ja by som si nikdy nepoložila na cudze auto žiadnu vec , tobôž nie košík, bárs aj bez hríbov. Akokoľvek mohla byť tá pani milá, riadne by ma naštvala, keby si položila košík s hríbami (alebo čokoľvek iné) na kapotu môjho auta.

Reagovať na správu