"Petícia"
serpico atlasár 22.6.2009 19:45
Pravdepodobne vďaka môjmu povolaniu sa mi jedného dňa v pošte objavila petícia, s ktorou -ako je z jej obsahu zrejmé -by nebolo na škodu oboznámiť širokú hubársku verejnosť. Preto mi dovoľte citovať ju v plnom znení:
„My, dolu podpísané, vznášame ostrý protest proti všetkým hubárom, ktorí neuznávajú naše vynikajúce vlastnosti a dokonca nás nazývajú prašivkami. Sme najrozšírenejšími hubami, ani jedna z nás nie je jedovatá a niekoľko našich sestier patrí k tomu najlepšiemu, čo les môže poskytnúť. Preto trváme na tom, aby vyššie uvedené živly boli verejne pranierované, v smole a v perí vyváľané a naveky vykázané zo slušného a váženého hubárskeho cechu“.
Plávky
Nič iné mi nezostáva (až na tú záverečnú vetu), ako s nimi plne súhlasiť. Plávok rastie skutočne všade habadej a určiť sa dajú naozaj veľmi dobre. Majú totiž menej zvyčajnú štruktúru hlúbika. Keď z neho kúsok vyštipneme, vylomí sa lastúrovito, zatiaľ čo pri ostatných lupenatých hubách sa vláknito trhá. Najsympatickejší je však spôsob, ako odlíšime jedlé plávky od nejedlých. Iba pri týchto hubách –a už pri nijakých iných- totiž platí ochutnávacie pravidlo. Druhy s miernou a príjemnou sú jedlé, zatiaľ čo druhy štipľavé alebo horké sú nejedlé. Musím však zdôrazniť, aby ste si pri ochutnávaní červených plávok nevkladali do úst veľké kusy dužiny, pretože práve medzi nimi sú tie najštipľavejšie, plávka škodlivá s klobúkom farby vlčieho maku, smotanovými lupeňmi a bielym hlúbikom rastúca vo vlhkých ihličnatých lesoch, plávka štipľavá, ktorá vonia ako ceruzka a klobúk má červenohnedý alebo fialovohnedý, v strede až čierny, s hlúbikom s čiastočne ružovým nádychom, a plávka zlomocná, s klobúkom v mladosti klenutým, potom rozloženým, červeným, fialovým alebo zelenkastým sírovožltými lupeňmi a hlúbikom, ktorý má čiastočne alebo celý nádych červenej či fialovej farby. S týmito druhmi sa najčastejšie stretneme v ihličnatých lesoch (borinách).
Kráľovnou všetkých plávok však je plávka zelenkastá, ktorá sa dokonca považuje za jednu z najchutnejších húb na svete- pochutnávali si na nej už starí Rimania. Rozozná ju aj hubár- začiatočník podľa medenkovozeleného, v dospelosti blednúceho klobúka so zamatovou, nestiahnuteľnou, suchou a takmer políčkovito rozpukanou pokožkou. Najskôr ju nájdeme v tráve vo svetlých lesoch a na ich okrajoch, najmä pod listnáčmi.
Plávka zelenkastá sa dá zameniť hlavne s chutnou plávkou trávovozelenou, ktorá rastie hlavne pod brezami. Tá má klobúk trávovozelený, na povrchu lepkavý, nerozpukaný, s pokožkou stiahnuteľnou skoro až do stredu. Dužina býva niekedy mierne štipľavá, táto chuť sa však pri tepelnej úprave stratí.
S vynikajúcou plávkou modrastou budeme mať spočiatku trochu problémy. Jej klobúk môže byť totiž fialovomodrastý, ale aj zelenkastý, okrovožlto sfarbený a zriedkavo aj kanárikovožltý. Významným poznávacím znakom sú však mäkko ohybné, pružné, nelámavé lupene, ktoré na dotyk pripomínajú slaninu, skúsení hubári ju dokážu podľa tohto „mastného“ dotyku určiť aj so zavretými očami- prejdite po nich niekoľkokrát prstom a sami sa presvedčíte. Lupene všetkých ostatných plávok sú krehké a pri tejto skúške sa vylamujú. Nájdeme ju od jari do jesene v lesoch rozličného typu, najčastejšie pod dubmi a bukmi, zvlášť po výdatnejších dažďoch. Ak objavíte hubu takmer rovnakého vzhľadu, ale lupene budú lámavé, pôjde najskôr o chutnú plávku bukovú.
Určite budete s nadšením z humusu smrečín vyšších polôh vyhrabávať drobné plodničky s lieskovo či gaštanovo sfarbenými klobúčikmi v očakávaní, že ide ó hríbiky. Ale pozrime, ono to má zospodu klobúčikov namiesto rúrok lupene. Nezahadzujte ich a presvedčite sa, či je to plávka. V kladnom prípade- ak má nenápadnú vôňu a lahodnú chuť -ide zrejme o prvotriednu plávku lasičiu, ktorá sa hríbikom plne vyrovná. O ďalších dobrých plávkach si povieme v nasledujúcej kapitole. Zatiaľ si odskočte do lesa a naučte sa rod plávka poznávať.
(HUBY veľká encyklopédia, READER´S DIGEST VÝBER- Zdeněk Kluzák, Hubárov rok , úryvok z júla)
milustek pokročilý, atlasár 22.6.2009 20:21
oo.. tato hubarska poezia je vazne prevzata z tej knihy?
serpico atlasár 23.6.2009 06:23
Milka, ano, este su tam 2 kapitoly, niektore dalsie plavky a spracovanie plavok, nemenej zaujimave kapitoly....ak mi vyda cas, chcel by som ich sem vsunut v co najkratsom case....
marktomark 28.6.2009 23:03
pekny clanok.
Ja by som bol rad keby tu na stranke boli nejake info napr. na urcovanie plavok...ako rozoznat jedle od nejedlych. Tak isto aj rydziky a ine. To co je v informaciach je dobre ale chcelo by to viac, napr. ako tento prispevok.
rudolf2 pokročilý 22.6.2009 22:04
Priznávam že zberám len plávku zelenkastú/viem ju spoľahlivo rozpoznať/,ale chuťovo sa jej snáď nič nevyrovná/udusená s vajíčkom/.Konkurenciu má v jesennej hube Pôvabnici dvojfarebnej a Rýdzikoch/s červeným mliekom/.A zabudol som na Muchotrávku červenkastú.
serpico atlasár 23.6.2009 07:33
...ako "udusenu" ?....Rudo, posun, prosim Ta, postup pripravy....vdaka...
rudolf2 pokročilý 23.6.2009 09:23
Ak správne rozumiem,mám priblížiť prípravu:huby očistiť,dobre umyť,nakrájať.
Na panvicu dať nakrájanú slaninku/bôčik/a cibuľku,mierne opražiť,pridať huby,prikriť,nechať 15 min.dusiť,dochutiť/sol,rasca paprika,nové korenie/,pridať vajíčka,premiešať,dať na tanier/ak je treba, ozdobiť pažitkou,petržlenovou vňatkou,paradajkou/,panvicu chlebom očistiť/škoda takej dobroty/ a dobrú chuť!
Takto si pripravujem vhodé huby,do ktorých ešte pre mňa patrí: Hodvábnica jarná,Smrčky,Kozáky,Masliaky....
serpico atlasár 23.6.2009 11:26
...vdaka, takto som to mal na ume,...a kedze som doniesol zo 10 kuskov, bukove a modraste, vecer idem na to,....ale cast necham odkryte, a este "dochrumkaťoviem" cca 10 minut, a necham i hlubiky, je to delikatesa, ....
korbačka 23.6.2009 05:03
Mladý človek,ale s toľkou radosťou pre nás,starých.Viete,ja som si musel Váš príspevok prečítávať niekoľo ráz,aby som sa presvedčil,že,to,čo čítam je pravda.Ja som plávkár.To je jedna z mojich nalobľúbenejších húb, a smelo si ju dávam do skupiny "polievočkovitých" húb spolu s tancuľkami-tanečnica poľná.A pretože moja spolubývajúca je členkou Reader grup,pokúsim sa ju zmanipulovať,och bože,zasa,to som krotiteľ?,aby mi tu knižku kúpila.Budem veľmo pozorne sledovať Vaše info.Sokolík.
adalim pokročilý 23.6.2009 05:52
Velmi poucny a s velkym citom napisany uryvok.Musim sa poobzerat po tej knihe.
Vdaka Ti Vladko za typ a prispevok. 
siral 23.6.2009 07:41
Súhlasím a tiež sa podpísujem.
Už ako chlapca ma otec učil zbierať a poznávať huby a plávky s kozákmi (po našom kozarami)boli medzi prvými ktoré som začal zberať.
serpico atlasár 23.6.2009 15:37
...a musim sa zdoverit i s takouto ss, je od milovnika plavok,lesov a hajov, hubara uz od utleho detstva, spravneho chlapa...
"Vladko, mne aj hlúbiky chutia ako škvarečky, normálne to nakrájaj na cemtimetrové kolieska a spraž do skorosucha, najlepšie na cholesterolovej masti, v podstate nech to vypustí čím viac šťavy, nech je to skorochrumkavé. Tá troška slaninky len kôli švidlovaniu chuti, ako keď dávajú do čipsov slaninkovú príchuť. Pekný deň !
A na masielku, no šak dá sa, ale skôr len klobúčiky, to je taká pasia. A celá perepuťa okolo teba, lebo na tanier sa veľmi nedostanú, každý loví hneď také horúce.... joooj. No a brucho jak z toho bolí, ale keď na studeno to už nie je také super . Pivko za holubienkou sa smie ! "
...a este jedna...
" Môj ocko pred rokmi zavaril na sladkokyslo ( viac cukru, ale neprehnať ) malé hlavičky holubienok s kôprom. To bola taká dobrota, že až. A babka nám zase ako deťom dovolila piecť klobúčiky holubienok na platni šporáka na drevo. V kuchyni to voňalo ako po čerstvom požiari, ale pre nás to bola lahôdka, len sme tie klobúčiky posolili a čakali, kedy sa odparí šťavička, čo sa urobila v tých holubienkových miskách. Alebo sme v lese pri ohníku len tak nastokli holubienku na paličku, osolili a upiekli. Akosi viac sme boli v prírode niekedy. Toto by mali všetky deti zažiť, najmä tú prírodu, nechcem byť premúdry, ale príroda je učiteľkou dobra, tak si myslím, že v správach by nebolo toľko tých horších... pekný deň ! "
Palio 24.6.2009 12:30
Ja som asi pred 10 - 12 rokmi - bola taká čudná sezóna, nič nerástlo, len plno plávok - pozaváral plávky, neviem či lasičie, či mandľové to boli, skrátka tie druhy, čo vravíš, že sa mýlia s dubáčikmi - s hnedým klobúkom. Klasický sladkokyslý nálev, plus dávam zelenú al. červenú čerstvú papriku. Super, sú tvrdšie, ale keby nebolo v pohári trochu "smetí" z lupeňov, čo pri dubákoch nie je, tak to človek v tých pohárikoch ani nerozozná. A zjedli sa všetky.
Andy (&y) atlasár 24.6.2009 21:57
Vlado. Tá tvoja hlúbiková fotka ma donútila podpísať 
len neviem či to nie je nezákonné ovplyvňovanie zmyslov
rudolf2 pokročilý 24.6.2009 23:34
Podpisujem sa hlavne za druhú polovicu posledného odseku.
matej.sl 6.8.2009 17:56
U nás sa plávky ľudovo nazývali "holubnici" , takisto sme ich pripravovali na platni sporáka na drevo, je to lahôdka.Zbierali sa plávky sfarbené do hneda (plávka mandľová, lasičia, olivová). Z nazbieraných plávok sa vylomili hlúbiky, klobúky sa naukladali na väčší kapustný list lupeňmi hore, nasolili a upiekli.Keď nebol kapustný list položili sa priamo na rozpálený plech. Alebo pri opekačke v lese sa napichli na palicu, posolili a upiekli. Teraz sa z nich pripravuje najmä chutný guláš, alebo sa pridajú do guláša a varia spolu z mäsom ako normálny guláš.
px pokročilý 27.6.2009 13:20
I keď som kuriatkár,nikdy neobídem plávky a hodvábnice jarné....atď..Podpisujem.
katko 29.6.2009 13:57
OK, súhlasím... Plávka zelenkastá je pochúťka. Zbieram ju len druhý rok, lebo som nevedel predtým, čo to je... Klasicky udusená a popražená s vajíčkami je fajn. A držková z muchotrávky červenkastej alebo paprikáš to tiež nemá chybu.
Pekný článok,pripájam sa.
muchomurka pokročilý, atlasár 29.6.2009 15:17
Vlado, to se Ti velmi povedlo a s touto peticí souhlasím a zároveň obdivuji Tvůj talent.
Fredegar8 29.6.2009 15:44
A co teprv pavučinovci, co ty by mohli povídat! To jsou přímo dějiny diskriminace a přehlížení.
miro71 4.7.2009 21:16
super článok a všetko v ňom je absolutna pravda - PLÁVKY sú nedocenené huby a nie každý ich zbiera / ako dobre viac ostane pre mňa ! /
podľa mňa je ťažké si ich zameniť z nejakými jedovatými hubami ale ak si niekto nieje istý čo i len v jednom percente nech ich radšej nechá na mieste a neporušené lebo nič ma nevie tak dokúriť ako rozkopané plávky po celom lese ...
a skúsili ste už omeletu z plávok ???? - je to bomba .....
serpico atlasár 29.7.2009 21:35
Nastal sladký čas, keď môžeme uniknúť z mantinelov sivého stereotypu všednosti a užiť si podľa svojich predstáv. Prebudili sme sa do nádherného rána, nemáme nijaké zvláštne povinnosti a dokonca rastú huby. Takže plním svoj sľub z predchádzajúcej kapitoly. Zoberte si košíky a spoločne sa vydáme za ďalšími výbornými druhmi plávok.
Z pestrých plávok sa podľa zlatožltých lupeňov dobre určuje plávka zlatožltá. Rastie ojedinele najmä v listnatých lesoch, má červený alebo oranžový klobúk a zlatožlté lupene a hlúbik.
Našu pozornosť si zaslúži chutná plávka odfarbená, rastúca hojne v ihličnatých lesoch, v borinách a v smrečinách. Klobúk má sfarbený pekne marhuľovožlto, ale pri určovaní nám pomôže najmä to, že lupene, povrch hlúbika aj dužina po poranení a vekom postupne sivejú. Toto sivenie sa vyskytuje ešte pri jedlej plávke chrómovožltej, rastúcej roztrúsene na vlhkých lesných pôdach pod brezami a jelšami, ale jej klobúk zostáva trvalo sýto citrónovožltý až chrómovožltý. Určite stojí za to poznať ďalšiu, taktiež sivejúcu, plávku bodkovanú, ktorá rastie pomerne hojne v ihličnatých lesoch. Klobúk má vínovočervený, hnedočervený alebo ružovočervený, uprostred tmavší a bodkovaný sivobielymi zrnkami, v mladosti však vždy sivobielo inovaťový.
Chameleónom medzi plávkami je plávka vínovočervená. Klobúk môže mať svetločervený aj tmavočervený, ale aj modrastý, hnedý, zelený alebo sfarbený kombináciou všetkých týchto farieb. Medzi dôležité určovacie znaky patrí aj to, že povrch hlúbika, lupeňov a dužiny má sklon nadobúdať hrdzavohnedú farbu. Ďalším znakom je zápach po haringoch, ktorý sa však varením stráca. Napriek tomu si často nie sme istí, či je to naozaj ona. Ale my ju predsa len dobehneme. Pomôže nám chémia. Zadovážte si roztok zelenej skalice a kvapnite jednu kvapku na dužinu. Je to jediná plávka, ktorej dužina po styku s touto chemikáliou zelenie. Pri ostatných farebných plávkach sa sfarbuje do ružova alebo do vínovočervena, pri modrastej sa nemení.
Keď už sme sa pustili do chémie, zožeňme si aj fenol (karbolovú vodu). Pomocou neho určíme výbornú plávku olivovú, jednu z našich najväčších plávok. Jej dužina po styku s fenolom okamžite sýto vínovočervenie, neskôr čučoriedkovo sfialovie. Táto plávka rastie dosť hojne najmä na vyhriatych okrajoch rozličných lesov.
Asi by sme si mali na huby radšej vziať nošu, inak budeme čeliť rovnakému problému, aký mal svojho času český spisovateľ Jan Neruda so starým slamníkom, keď nevedel „kam s ním“. Podelili sme už všetkých známych, sami sme sa húb takmer prejedli a stále tu zostáva hromada tých najlepších, ktoré by bolo barbarstvom vyhodiť. Tak sa teda rozhodneme, že ich zakonzervujeme.
milustek pokročilý, atlasár 29.7.2009 21:57
teda Vlado, ty si rodeny spisovatel.. dalsi perfektny prispevok, normalne sa mi zacali slinky zbiehat
serpico atlasár 30.7.2009 06:18
..zial, nie je moj, takto pekne ja nedokazem, mozno zanedlho, ked sa vycibrim,...
...toto je "majster" -(HUBY veľká encyklopédia, READER´S DIGEST VÝBER- Zdeněk Kluzák, Hubárov rok, úryvok z júla)
...v prvej casti som uviedol autora, tu som pozabudol na zaver,...ale dobre sa to pocuva, dufam, ze i pri tych "mojich" budu taketo odozvy....
serpico atlasár 30.7.2009 11:21
Vierka vdaka, ja som uvedene casti prepisal a dal na stranku, pretoze je to putave podanie ocami Zdenka Kluzaka, mna mimoriadne zaujalo, a veril som, ze i dalsich, a tusim sa i tak stalo, hlavne milovnikov plavok,....a kluc je super!, casto do neho nahliadam..
Amandi pokročilý 30.7.2009 11:48
Mne sa tro tiež páči, tým viac, že aj mňa plávky veľmi "oslovili". Link na ten kľúč som dala, lebo niekto "hore" mal oň záujem.
Inak fajn a pokračuj!
salamander 30.7.2009 17:22
Plávky zbieram a konzumujem.Aj keď sú farebne variabilné, stredne skúsený hubár by nemal mať problémy s určením.Ja používam spôsob p.Majerníka,citujem:osobne sa snimi netrápim štípe-nejedlá,neštípe-jedlá.Musím si však byť istý,že ide o plávku.
johny pokročilý, atlasár, botanik, správca galérií 30.7.2009 20:41
V mojom okolí len moja svokra a ja zbierame plávky na konzumáciu. Z plávok je výborná polievka, ale málokto ich rozoznáva a ľudia sa ich boja zbierať.
platan 2.8.2009 20:54
Veru, veľakrát sa mi stalo, že sa ma pýtali , to čo je. Reku plávky, že oni to nezbierajú. Ja zbieram pekné mladé a veru niekedy som nevedel, ako sa ani volajú. Kedˇ sú nepálivé , tak čo? Ale dobre rozoznám modrastú, zelenkastú, bukovú a vynikajúca je olivová, ktorú mám rád pre jej mäsitosť.
Aneri pokročilý 6.8.2009 18:14
Plávky konzumujem od malička a to na ohni pečené alebo na platni sporaka. Netušila som, že môžu byť plávky aj nejedlé. Teraz, keď chodim na tieto stránky mám zo zbierania plavok nedobrý pocit, lebo neviem, či zobrala tú správnu-jedlú.
pepe69 6.8.2009 19:48
Plavky zbieram aj ja,susim ich...a tiez sa pripajam k tomuto prispevku,stary otec ma to tak naucil pred 30 rokmi...neriesim to ani ja,nestipe,ok! stipe,ta het! samozrejme musi byt plavka! vypustam akurat cervene
serpico atlasár 2.8.2009 16:09
Svoje chuťové vlastnosti a vzhľad si najlepšie zachovajú mrazené huby. Nikdy však do mrazničky nevkladáme čerstvé huby. Očistené a nakrájané huby povaríme päť minút, scedíme, naporciujeme do téglikov alebo mikroténových vreciek a po vychladnutí uložíme. Pri použití s nimi narábame ako s mrazenou zeleninou. Aj keď huby vydržia v mrazničke mnoho mesiacov, predsa len by sa mali spotrebovať do pol roka.
Keďže objem mrazničky nie je neobmedzený a potrebujeme ju aj na iné potraviny, huby určené na neskoršiu konzumáciu spracujeme rovnako kvalitne sterilizáciou. Úvodný postup je rovnaký ako pri zamrazovaní. Huby však potom vložíme do pohárov na zaváranie, dolejeme prevarenú vodu, aby boli huby ponorené, poháre uzavrieme a sterilizujeme miernym varom jednu hodinu. Sterilizáciu pre istotu po 48 hodinách zopakujeme.
Dovolím si vám ponúknuť ešte jedno malé vylepšenie. Najnižšia teplota, pri ktorej môžeme hovoriť o skutočnej sterilizácii (zničenie všetkých mikroorganizmov), je 120 stupňov. Normálnym spôsobom ju nedosiahneme, ale potrebné zariadenie na to určite doma máme. Je to obyčajný tlakový hrniec. Vložíme do neho dierovanú podložku, na ňu poukladáme uzavreté poháre, dolejeme vodu, aby siahala do troch štvrtín pohárov, hrniec uzavrieme, postupne zahrievame, a keď začne pískať, stiahneme zdroj tepla, aby hrniec len tíško „šepotal“. Po 40 minútach ho odstavíme a necháme ho pomaly vychladnúť. Neskúšajme si prácu urýchliť ochladením hrnca studenou vodou- to by sa hubám vôbec nepáčilo a „opustili“ by poháre.
(HUBY veľká encyklopédia, READER´S DIGEST VÝBER- Zdeněk Kluzák, Hubárov rok , úryvok z júla)
fofoja moderátor, mykológ, atlasár 2.8.2009 20:45
ten tlakáč je super určite vyskúšam
Ťapka 10.8.2009 12:52
Podpisujem!
Plávky ma učila zbierať ešte moja stará mama, síce len niektoré, ale teraz sa ich učím rozoznávať, i keď je to podľa mňa dosť náročné, hlavne tá ich farebná premenlivosť.Pravidlo páli-nepáli funguje a červeným sa zatiaľ vyhýbam /na konzum/.