Pátrajú po hrabe, ktorý sa tvári, že je dub
drass 17.5.2010 21:37
Osobne si myslím, že je to príliš nepravdepodobné, že by sa práve v bežnom pestovanom lese práve u nás zrodil nový druh osvedčujúci prírodnú variabilitu a nestalo by sa niečo také kdesi v "pralese".
Rád si spomínam na marhuľu, ktorej plody ma sprevádzali celé detstvo a ktorej tajomstvo prežitia v drsných prírodných podmienkach celkom nevyhovujúcich pre pestovanie marhúľ(Bratislava Koliba) spočívalo v tom, že marhuľa bola veľmi včasne zaštepená na kmienok pôvodnej slivky.
Celkom dobre si viem predstaviť, že šikovný zahradník(určite nie ja, aj keď ich zručnosť určite viem oceniť) zaštepí pár halúzok duba na hrab či naopak a čudujsasvete o niekoľko rokov si niekto túto zvláštnosť všimne cestou okolo a zaznamená ako významný jav, hodný nášho zreteľa.
Dôvody môžu byť prirodzene všemožné, od pokusu o overenie, či to vôbec ide cez výuku seba samého či niekoho iného v tajomstvách štepenia, od naivity, cez nedostatok profesionalizmu a kubistický zmysel pre humor až k úmyselnému zavádzaniu verejnosti neodbornej ba i odbornej.
Možno jeto celkom obyčajný tlačiarenský škriatok, možno recesistická relikvia a možno fakt nový druh hernajz!
L.Ď. pokročilý 18.5.2010 07:51
Marhuľa sa bežne štepí do sliviek a aj iných príbuzných druhov. Hrab, buk a dub sa štepiť nedajú. Štepenie marhule na slivky nezmení vlastnosti naštepeného vrúbľa - aspoň nie veľmi.
L.Ď. pokročilý 18.5.2010 07:59
Pred dvoma rokmi sme našli pri obci Trebejov na zemi suché dubové listy dvojito sperené. Z jednej stopky vyrastali tri dubové listy. Strom sme zatiaľ nenašli.
drass 18.5.2010 09:15
To znie rozumne Akokoľvek, myslím že sa nevyčerpali všetky možnosti prirodzeného vysvetlenia nanajvýš nepravdepodobného úkazu.
Nemôže to byť spôsobené genetickou aberáciou alebo chorobou stromu?
Ak aj taký strom niekde rastie, je zaručené, že je životaschopný a môže sa namnožiť prirodzene zo semena? Ak áno, malo by ho byť za tie desaťročia, čo uplynuli podstatne viac a teda ľahšie by mal byť nájditeľný. Mám pocit že lesy sú pod veľmi veľkým drobnohľadom, u nás je skôr problém nájsť kút, kde ľudská noha nepríde.
Andy (&y) atlasár 18.5.2010 09:23
Nie som nedôverčivý ale... Vedecký pracovník, ktorý už nežije a pred niekoľkými rokmi vydal publikáciu bez doloženia dôkazmi či foto,lokalizáciou v archíve alebo herbárovou položkou. Páni, takto sa u nás pracuje? Silno nepredpokladám, veď my amatéri to mapujeme detailnejšie. Celé sa mi to zdá zakryté tajomnom...
Ale bodaj by sa našiel, osobne by som sa išiel naň pozrieť.
ivo atlasár 20.5.2010 22:31
Presne to isté ma napadlo, zaštepenie alebo obrastenie a niekto z toho urobí senzáciu.
spišak 21.5.2010 02:05
Na každém šprochu bývá pravdy trochu. Počuli ste napríklad o "kokošovskom dube"? V najodbornejšej literatúre o ňom zmienku nenájdete, napriek tomu existuje. Je to ustálená rastová odroda duba zimného rastúca (pokiaľ viem) na jedinom mieste - v kokošovskej dubine pri obci Kokošovce cca 10 km od Prešova.
Husi moderátor, atlasár 21.5.2010 06:36
Z času na čas sa objaví náhodná mutácia (napr. previslé formy, panašované a pod.), je to síce zaujímavé (hlavne pre obchodníkov) ale myslím, že nie je to zas až taká mimoriadna vec. V každom prípade nejde o nový druh, ale o genetickú odchýlku. Medzi kaktusármi sú špecialisti, zbierajúci takéto odchýlky, je ich známych už veľmi veľa. Možno aj vy ste vlastníkom navrúbľovaných červených gymnocalýcií, masovo predávaných v sieťach hypermarketov.... 
L.Ď. pokročilý 21.5.2010 07:30
Špeciálny tvar dubov V kokošovskej dubine vznikal geneticky ale čiastočne aj s prispením človeka. Od mal dubom orezávali bočne konáre a tým ich prinútili rásť rovno hore. Druhým faktorom bolo to, že v tejto lokalite boli v 3 drevinné poschodia - kroviny, hraby a až tretie poschodie boli duby. Túto informáciu mám od už nebohého Dr. Dostála - botanika profesionála. V súčasnosti už tie duby nie sú také vysoké a rovné.
spišak 21.5.2010 23:36
Ďakujem, zas som o čosi múdrejší. Reagoval som však hlavne na veľmi pochybovačný tón drassa 17.05.2010 21:37. K mutáciám dochádza všade, kde je príroda, nie iba v trópoch, či v pôsobisku škriatkov. Štvorlístky (ale aj päťlístky a dvojlístky) sú azda najznámejším príkladom.
maroš atlasár 23.5.2010 11:24
Keď ho nájdem,dám vedieť!Cez týždeň tam pôjdem opáčiť boletusy...
L.Ď. pokročilý 24.5.2010 13:10
Našiel som zaujímavú databázu
databaze.dendrologie.cz/index.php?menu=7&podmenu=9&s ort=count
Je tam vyše 36000 taxónov.
Sú tam uvedené aj
Fagus silvatica 'Quercina'
Fagus silvatica 'Quercifolia'
Obidva majú "dubové" listy. Možno v tom lese sa jedná o zbytok nejakej pokusnej výsadby.
drass 24.5.2010 14:00
Ku genetickým mutáciám dochádza pochopiteľne všade. Tiež je však pravda, a to bola pointa toho, na čo som myslel, že u nás sú de facto samé pestované lesy, dokonca aj pralesy sú pôvodne pestované lesy. Ako napríklad Dobročský prales, ktorý bol za rezerváciu vyhlásený v r.1913, kedy si lesníci uvedomili, že sa jedná o fragment pôvodných lesov. V pestovanom lese je spravidla systematicky odstraňované všetko to, čo sa vymyká "štandardu", takže aj keď k mutáciám dochádza, ich schopnosť prežitia je limitovaná nielen prírodou, ale i systematickými zásahmi človeka.
Smiem vedieť, kde si prišiel na škriatkov?
drass 25.5.2010 08:23
Aha tak, myslel si možného tlačiarenského škriatka, tak to hej. Už som sa zľakol, že sme snáď prešli voľne do rozprávky.
Mňo, médiá pustia čokoľvek bez overenia. Ale až tú správu pustí Reuters, začnem ju brať naozaj vážne, oni totiž zvyknú mať veci overené aspoň z dvoch dôveryhodných zdrojov.
Ale súhlasím, treba mať oči otvorené a hľadať čo sa v prírode deje, veď preto sme zrejme všetci tu.
L.Ď. pokročilý 25.5.2010 09:16
Existujú (okrem iných) aj Carpinus betulus "Aspenifolia", Carpinus betulus "Incisa" a Carpinus betulus "Quercifolia". Všetky majú laločnaté listy.