Úvodná stránka » Diskusné fóra » Diskusie o hubách »

Ako rýchlo a kedy rastú hríby.

Diskusia je uzamknutá. Ďalšie pridávanie diskusných príspevkov do tejto diskusie nie je možné.

Na túto skutočnosť už mám definitívnu odpoveď.
Splň hrá jednu z hlavných úloh v tomto procese, ale pozor huby rastú najviac po splni tak týždeň, naopak nerastú takmer vôbec po nove asi tak týždeň.
ďalším faktorom je vlhko a teplo. Keď je vlhko a sparno, konkrétne hríby vyrastú do plnej veľkosti aj za - hodiny! Mám nato jasné dôkazy!
Išiel som na Podbánskom na moje miesto a bolo sparno, pred dažďom a na mojom mieste cca 3x3 metre som našiel hmatom iba 3 ks Hríba smrekového vo veľkosti do 3cm. Keď som išiel nazad za 1-2 hod boli tam Hríby veľké 20 cm!!! Samozrejme
lepšie rastli tesne pred dažďom, keď bolo sparno, ako počas neho. Vyzeralo to v lese ako keby rástli pred očami! Keď už moc prší, tak sa aj ochladí, čo Hríby
zrovna nepotrebujú. Ďalší dôležitý faktor je ten, že každá huba má svoj čas a svoju rastlinu, či strom, ich zvyšky, to viem úplne nabetón! Niektoré potrebujú sparu, iné mrazík, iné hmly atď. S Hríbmi ale októbrovými mám tiež
definitívne jasno. Na Podbanskom mám vo vresoviskách flek, kde ráno bola koncom októbra úplne zmrznutá zem a nič som tam nenašiel. Spali sme na chate a codili s otcom do roboty na stavbu ČOV v Pribyline. Cez deň však bolo až okolo 17 stupňov. Tri dni po sebe sme na tomto mieste našli Hríby, ktoré boli hrubé a veľké až okolo 30 cm!!! Mám na to jasné vysvetlenie. Zem sa cez deň zaparila teplom a vyrástli podľa mńa za 1-2 hodiny nádherné Hríby. Ďalšia skúsenosť po 40 rokoch hovorí, že nie každý druh rastie rovnako rýchlo a je to závyslé od živín v zemi, splnu mesiaca, spary, vlhka, teploty a hostitelskej rastliny, tiež jej veku, záleží na tom v akom štádiu druhu zmiešanosti a veku sa les nachádza a podľa toho tam rastú určité druhy húb ( napr. Suchohríby rastú v starších smrečinách). Tiež je dôležité podložie, či je zásadité, neutrálné, alebo kyslé - príklad: bukový les ma inú výdatnosť a rôznorodosť druhov húb
na kyslom ako na zásaditom podklade! Druhová zmiešanosť porastov má na to veľký vplyv, tak ako aj rôznorodosť zamokrenia prostredia.
Ďalší príklad na Hríby: Na Martinky chodilo vlani plno hubárov a mali prd, lebo bolo sucho. Ja som sa opaľoval na deke a išiel som do smrečiny blízko močiara! Za tri dni som našiel cca 150 hríbov! Je ta skúsenosťou! Vedel som kde a kedy mám ísť, tak ako si trúfam s presnosťou na deň odhadnúť rast podpňoviek na jeseň, či pônabníc! Nechcem sa tu naparovať, ale je to všetko závislé od všímavosti prostredia. Ľudia nechcú načúvať prírode, odcudzili sa jej. Stratili sme prirodzené inštinkty! Ja nepotrebujem Ilka na to aby som vedel ako bude zajtra, či o hodinu! Moji predkovia to vedeli bez družíc!
V piatok sa zasa pomýlil, lebo už malo pršať ale nevšimol si, že keď je vo štvrtok tmavožlté, alebo oranžové slnko, tak sa tak nestane!

To hlavné som zabudol zdôrazniť a síce ak huba má ideálne podmienky a splnené všetky horeuvedené faktory, tak vyrastie rýchlo a veĺká plodnica, ak sú niektoré faktory obmedzené tak zostane malá!

Takže to vyzerá tak, že už máme všetci definitívne jasno.

... že už máme všetci definitívne spln.

a ja mám teda nov !

Ešte jeden mýtus som zabudol spomenúť!
Huby v žiadnom prípade nerastú v noci!
A najviac rastú poobede do cca 17,00 hod, keď sa zem parí.
Ten kto nájde huby ráno, tak nachádza tie z predošlého poobedia!

Huby rastú najlepšie, keď majú najvhodnejšie podmienky pre rast, bez ohľadu na to, či je deň alebo noc a je treba podotknúť, že hodinky tiež nemajú. Keď je v lete cez deň 37 stupňov Celzia a v noci sa ochladí na 22, budú zákonite rásť práve v noci, samozrejme ak sú všetky ostatné podmienky splnené. Takže by som to až také jasné a vyriešené nevidel.

Nie som si istý, či zrovna Ty si ten najpovolanejší narúšať definitívne teórie.

, na poučenie je dobré prečítať si Tajomné huby od P.Škublu.

Vlado s tým rastom-nerastom v noci nemáš pravdu! Ja mám odsledované....hríby dubové ktoré som si večer pri chate zakryl lístím tak do rána krásne podrástli.

Veru mas pravdu,co sa tyka Skublovych Tajomnych hub.Pre mna tato kniha ked vysla,bola bescelerom c.1 a vlastne je mojou hubarskou bibliou dodnes-vzdy v nej mam co opakovane citat
Paci sa mi,ze tu konecne nik nikoho neuraza, aj ked si robite srandicky
Je to fakt,ze kazdy ma ine skusenosti, myty su o inom. Janko C.je najmladsi a aj ked mykologiu studuje a co to precital,ci preskumal, urcite este nespal pri dubaciku prikrytom klobucikom do rana a nemeral kolko podrastol 8). Ale je samozrejme,ze podrastol,pokial nebol prevrtany larvami hmyzu ...
Po rokoch hubaciek s kamoskou tiez najradsej ideme po splne cca po tyzdni, ale isto sa daju najst ked rastu aj po nove,cize cely mesiac, ale menej. To nenapisal iba Vlado, ale kvantum ludi po dlhorocnych skusenostiach, myslene su vsak najma hribovite huby. No v prvom rade musia byt splnene podmienky pre ich rast,t.j nielen vlhkost,ale i teplota.Napr.uhorky ked je pod 15°C ostanu stat a iba zltnu,mozu byt polievane rano i vecer.
Co sa tyka extremnosti v raste hub, 30 cm za den sa mi zda ozaj premrstene.
Keby som vedela,ze daky moj prave najdeny dubak narastie za 3hodiny o 20-30cm, urcite si k nemu sadnem a pozorujem ho. Aj kameru som ochotna koli nemu kupit
Kto vsak odola,ked najde 5cm dubacika, nechat ho na mieste a nebehat s nim uz v kosi dalej ci nema kamaratov ? Inak tie rekordne rasty ma tiez P.Skubla popisane,len si nepamatam,kolko uvadza ako max.

Hm, len by začali rásť, hoci aj z rána, a určite nebudem na spln čakať.

Zaujímavý príspevok od Tatanku. Mňa na ňom trochu zrazila úvodná veta: "Na túto skutočnosť už mám definitívnu odpoveď."
Tiež som vyrástol v horách (kremnických), počúval som rady starších, ale za cca 50 rokov, čo chodím na huby som si ešte netrúfol na definitívnu odpoveď. Aj keď kedysi v minulosti to už vyzeralo, že aj čosi viem, huby ma vždy prekvapujú, raz milo, inokedy (častejšie) nemilo. Ale to je na tom to krásne ! Veď keby som už doma vedel ako to dnes dopadne, tak radšej nejdem nikde.
Už aby sa to aj na strednom Slovensku rozbehlo!!

Dnes: http://www.topky.sk/cl/13/707913/Huby-le...

Takze priroda a huby v nej zasa niecim prekvapili, len si neviem predstavit to samotne vystavenie napatiu. Davaju ho prejst samotnym myceliom alebo iba v prostredi?

ktovie, ake podmienky mal tento kus (plná veľkosť cca po štyroch dňoch):
http://yfrog.com/20newp1350637j
Strelníky, 27.7.2002, nálezca Ing. Kupec Miroslav,
Hmotnosť-2,3 kg
Klobúk-priemer-35 cm
Hlúbik 17 cm, priemer 12 cm

Vladko,keď nechceš,aby na tvojich linkoch fotiek nežiarili tie logá a reklama,tak ešte raz klikni na fotku a skopíruj adresu obrázka.

vdaka, uz dlho nad tym dumam, aj som chcel oslovit niekoho (Juraj mi onehdy pomohol a poradil), ako by si mi myslienky cital !!!
http://img33.imageshack.us/img33/3535/ne...

...podarilo, Janci, srdecna vdaka este raz !!!

...najlepšie rastú v suchu, keď sa blýska a neprší

zázrak, závidím

Konečne je v tom jasno,dlhé roky som tápal v tmách...

Je to možné, ale to sa konkrétne u Hríboch stáva, keď sú teplé noci a vo výške
1500 m hlásia cez 15 stupňov na deň. Ja mám zasa na 100 % odsledované, že jesenné hríby ráno neboli na betón otec mi je svedkom, spolu sme chodili, veď zem bola zmrznutá a na tom istom mieste poobede okolo 5 hodiny tam boli Hríby
20 cm vysoké s priemerom klobuka asi tiež tak. Vysvetli mi to? Ja sa nehadám, ja len tvrdím, že niektorý Hríb, či huba narastie pri dobrých podmienkach za hodinu, alebo pár hodín a iný nepodrastie riadne ani za 2 týždne. Za týmto si stojím, lebo aj teraz Peniazočky smrekové tie čo mali najviac asi živín a najlepšie podmienky boli veľké a ostatné maličké (je to tzv. prirodzený výber -Darvinova teória), prišiel som o týždeň a tie malé boli rovnaké, ale na inom mieste ich prerástli íné, ktoré mali dobré podmienky.

Moja skúsenosť s ,, rýchlorastom,, je asi taká, že mne rastú hríby rovno za chrbtom. Vážne!!! Prejdem určité miesto, a nič. A keď sa vraciam po tom istom, zrazu vidím huby. Narástli? Prdlajz, len som ich skoro ráno nevidel!

Tiež zbieram huby už pár desiatok rokov a o tom raste pred očami by som si dovolil pochybovať. Skôr by som to priradil uhlu pohľadu, ako už tu bolo povedané a nedokonalosti ľudského oka. Oko je najskôr oklamateľný ľudský organ. Keď zberám huby a idem jedným smerom, myslím si že som pozberal všetky. No keď sa vraciam opačným smerom, nachádzam ďalšie, ktoré som predtým prehliadol.

Mne sa raz stalo, že som v machu uvidel fliačik priemer cca.1€, Pozrel som sa bližšie odhrnul mach a obrovský hríb smrekový. Noha asi 20 cm, prieme cca. 10cm. Krásne som ho z hĺbky vylúpol. Ak by som prišiel o 5 hodín, možno by už nad ten mach kúsok povyrástol a mohol by som si myslieť že za 5 h narástol. Tak isto je to aj v hrubom ihličí. Ja som si už veľa krát prikrýval rôzne druhy hríbovitých. Nechávam si ich podrásť väčšinou 2-3 dni a idem po ne.

Robo súhlasím.....mám overené!!!

Čaute všetci hubari nie som nejaký odborník na pranostikyJa rastú vtedy a vtedy.Ja som v lese za 15 minút a nerobí mi problem ist každý den na moje hríbiky.Pochádzam z mesta a chodí tam vela ludí.Ja tam chodím každý druhý den a som spokojný s mojímy ulovkami.Nemám problém či rastú alebo nerastú jednoducho vyražam do lesa.Tak ešte raz pozdravujem všetkých nadšencov tohto športu.

Nazdárek!
Máš v podstate pravdu vo všetkom.
Len nechápem prečo na túto tému je toľko ohlasov, keď ju nikto nemá rád!
Pri tomto tempe tu za týžden vytvoríme svetový rekord v počte ohlasov.

hríby rastú asi tak 1 cm za deň, sú o tom aj odborné články. Ušiaky 10 cm za tri týždňe.
Veľa hubárov tvrdí to isté čo aj ty, že ráno tam hríb nebol a po obede už áno. Je to nemožné.
Chodiť skoro ráno je z hľadiska úspešnosti zberu nevhodné, hlavne ak svieti slnko, pretože sú dlhé tiene a nevidno dobre. Jediný zmysel skorého hubárenia je v tom, že ste "možno" prvý v lese

Ja chodim na hriby vzdy podvecer, aby som vyzbieral vsetko tym raňajším hubarom

Vladimír nevzdávaj to, držím Ti palce. Nefandím Tvojej teórii, ale Tebe a Tvojej odolnosti. Vieš koľko ľudí sa tu už urazilo a odišlo zo stránok pre úplné banality? Ty stále odolávaš a to sa mi páči Nedaj sa!!

Pali si zlaty, ked takto podporujes cloveka s ktoreho nazorom vacsina nesuhlasi. Kazdy ma pravo na svoj nazor a nie je hanbou ani svoj nazor zmenit na zaklade hodnovernych dokazov.
Vladimir, nevzdavaj sa a skus zdokumentovat co si odsledoval.
Jeden hygienik nemenovaneho okresu ked boli problemy a niekto niecomu neveril s usmevom tvrdil:..." priroda, mikroby a zeny v nej su nevyspytatelne "

Ja keď som našiel hríby a nechal ich ešte narásť, tak málokedy niečo podrástli.A keď zberám hríby a niekto ide okolo mňa ,tak stále utekajú predo mňou lebo vedia že nájdem... pozberajú síce zopár veľkých kúskou ale ostatné si pomaly nájdem aj tak ...

Ďakujem za pekné, poučné a zaujímavé čítanie.

Ešli to trafil. Ten spln je teda riadna hovadina

ten spln by som Igor ako hovadinu nebral, pretoze sa meni gravitacne pole.

...a este jedna nezanedbatelna skutocnost, Stanko, aspon pre serpica je ta "ranna nezamenitelna atmosfera, briezdenie, prebudzanie sa lesa, prve luce pomedzi stromy, koncert lesnych obyvatelov, rosa na cizmach, a niekedy az skoro po....(kolko krat az tam)"....

cesty žien a mikróbov sú nevyspytateľné

Presne o tom to je! Ako sa spieva v jednej pesničke,, Za rana je najlepšejší, za rana je rosa,,

Nevidieť 30 cm hríb v 2 cm machu, čo je to za nezmysel!

Fakt smiešne! Ha ha ha...
Ale ešte je reálna jedna teória, ktorej sa nebránim, že Hríby rastú aj trebárs
20 dní, ale trebárs v deň "D" rastú najrýchlejšie. Poznám dosť ľudí, čo túto
teóriu zastávajú.

Dám Ti otázku!
Prečo je menšia príťažlivosť zeme počas splnu?
Odpoveď: lebo Slnko aj mesiac sú na jednej strane a priamke, nie kôli svetlu! Mesiac spolu so slnkom znižuje zemskú gravitáciu, pri nove opačne, lebo Slnko je na opačnej strane ako mesiac, takže je zvýšená zemská gravitácia. Počul si už niekedy o hlavnom a vedľajšom prílive na moriach?

Prečo, keď zasadíš po splni o dva týždne zeleninu neskôr vyrastie rýchlejšie, ako ta prvá. Opýtaj sa záhradkárov.

Tak takúto sprostosť som už dávno nepočul. Treba si naštudovať slapové sily - tie fungujú - príliv, odliv. Ale toto už ani nekomentujem.

Vladimíre, máš naprostou pravdu.
Houby rostou nejlépe tak týden po splnu.
Když sme byli loni na dovolené na chate u Ružomberoku, taky jsem našel třiceti centimetrového hřiba ktery nám vyrostl přes noc u chaty. Bylo po splnu.
Nenech se znechutit a vytrvej ve svém výskumu.
Zjevně Ti tady někdo závidí tvé mykologické úspěchy.

pane Teofile, ze vy jste pribuzny pana Fredegara ?

nevím kdo to je.
tak asi ne.

uzasna a hlavne poucna diskusna tema...po hodine citania sa moje vedomosti zvysili trojnasobne...pan TATANKA obdivujem Vase vedomosti, hlavne ako s presnostou na den viete urcit rast podpnoviek alebo povabnic...budem velmi rada ked mi na jesen date den vopred avizo, ze zacinaju rast

Ahoj "Frede",už tu bolo bez Teba smutno.

Tak toto nie je problém vôbec.
Aj s inými ľudmi na týchto stránkach sme sa o tom bavili, ale nejdem radšej uvádzať mená, aj tak by vám boli len na posmech. Keď bude treba, tak to ale urobím. Napríklad: Pôvabnica potrebuje jesenné padajúce hmly, jemné mrholenie a chladnejšie noci. Keď prídem do lesa tak cca po 2 takých dňoch, (to proste už viem kedy) zväčša ešte nie sú, ale lístie v bukovej mladine, keď zodvihneš budeš vidieť, že sa vytvára taká biela pavučinová plieseň medzi zemou lístím a konárikmi. Ak počasie je rovnaké tak cca 5 dni na to idem naisto. Ak by moc pršalo a oteplilo sa , tak je to v háji a treba čakať na zmenu počasia. Tieto veci dokáže každý človek vnímať, nie je to nič výnimočné ak trávievaš v prírode tisícky hodín. Inak jasné, že nie. Náš farár hovorí vždy tento príbeh a ten je fakt poučný:
Indián príde z belochom do mesta a započúva sa v tom ruchu a vraví: Počujem cvrčka! Beloch mu hovorí: Tu prd počuť! Indián ako tak idú po meste pustí na zem
kovovú mincu. A v tom beloch hovorí: Počul som cvengot mince! Ach fakt aha tu je! Indián hovorí: Vidíš, každý počuje to s čím sa narodil a čo chce počuť!!!
To že my ľudia sme hlupší, ako zvieratá a rastliny, na to som už prišiel dávno. Oni nekupujú mlieko v krabiciach a nehľadajú napr. huby v konzervách. Milióny rokov sa prispôsobovali prostrediu. Ak niekto prvý poletí z tejto planéty menom Zem, tak to budeme mi ľudia. Život na Zemi nevymrie to som si istý, aj keď sa to ľuďom bude tak javiť, lebo ich panovačnosť a hlúposť nepozná hraníc.

Ako funguje príliv a odliv to viem, ale ja som písal o tzv. hlavnom prílive.
Nie všade na Zemi je vôbec rovnaký, je rôzny. Ale pozri sa pri splni mesiaca.
Opakujem nesúvisí to zo sveteľnosťou, ale vzájomnými gravitačnými silami na
osi Zem, Mesiac, Slnko. Veď toto vedeli Egypťania aj starí Májovia.

Ďakujem Ti za Tvoju skúsenosť a poviem Ti, že mne sa podarilo prikrývaním 2 cm
Hríba tak po týždni zhniť, alebo sa úplne zastavil.

Sorry, tu som sa preklepol. Ospravedlňujem sa.
Malo byť Hríby, nie huby, lebo to je fakt rozdiel.
Dík za pochopenie.

Ja sa nesmejem. Práve naopak, preto ja chodím na Hríby zväčša po 14 hodine, niekedy aj po 17 hodine. Ja sa práve smejem tým, čo chodia zavčasu. Lebo tieto
ranné chodenia, to už mám overené, že nájdeš to, čo Tí druhí tam nechali predošlé poobedie, alebo ak bola teplejšia noc.

Ďík za názor seriózny prístup!
Vážim si každí nazor, okrem posmeškov.
Nech sa Ti darí a ak Ti môžem poradiť, choď na hríby, keď bude vlhko a sparno, ale po 15 až 17 hod. a povieš mi potom, aké hríby si našiel.

Ďakujem za informácie.
Veľmi ma zaujal Tvoj príspevok.
Neviem ani ja koľko za deň môžu Hríby podrásť, ale viem čo som videl fakt!
Nebolo to raz. A nikdy to nebolo z rána, ale naopak.

Dík za info!

Ďakujem Ti.
Neviem, prečo by som sa mal vzdávať. Len som sa chcel podeliť s ľudmi, čo sa mi postupne po 30 rokoch podarilo odsledovať v prírode. Každí, nech si zoberie to svoje. Aj ja som bol nepoučiteľný, ale z našej rodiny sa to už stalo viacerím členom a tý sa smejú naopak. Ja sa nesmejem, lebo tiež mi to trvalo dlhšie, kým
som pochopil, kedy ísť na Hríby. Nie som urážlivý a mám rád srandu, inak by ma vylúčili Moraváci z osady. len tiež viem rozoznať chat od vecnej diskusie.
Nech sa Ti darí! Hodne úlovkov!

Jasne Májovia vedeli

Pre IgoraK!
Máš pravdu s tým gravitačným poľom.
Hurá!!! Mal by si dostať aspoň 100 EUR!
Za správnu odpoveď. Inak si jeden zmála k veci.
Ďakujem Ti, že si zachránil česť národa.

Májovia neboli truľovia.

Ďakujem Ti za pozbudenie. Nechcem si nič dokazovať, ale komu neni rady, tomu neni pomoci. Som rád, že viacerým sa to stalo a za triezva. Serú ma len preto, lebo na Podbánskom som strávil viac života ako v Žiline. Máme tam chatu po starých rodičoch a chodili sme ku Belej ešte aj stanovať, keď tam bol stanový tábor. Niektoré roky, keď som bol na výške, tak som bol na Podbánskom aj okolo 200 dní v roku. A potom, že nepoznám miesta, keď tu poznám každý strom.

A čo tak Júnovia?Alebo Aprílovia?

Vlado, máš veľa vedomostí o hubách, ale v dvoch prípadoch ťa musím opraviť:
po 1) hríby sa píšu s malým začiatočným písmenom, lebo to nie je vlastné meno...
po 2) mýliš si pojmy hríby a huby ( v jednom príspevku si sa ospravedlnil, že si namiesto hríby použil výraz huby ), všetko sú huby...hríby sú huby hríbovité...

No asi 2X účet.

Tiež som mal tento pocit kedysi že vyrastú za pár sekund ale v nejakej literatúre som čítal a bolo tam nafotené aj skúmanie rastu hríba (myslim že to bol hríb osikový) a fotili ho 4 dni kým bol v priemernej velkosti.. takže neviem ale samozrejme každý hríb môže rásť inak... len môj postreh..

Ďakujem za info.
Každí sa tu môže slobodne vyjadriť.

Toto je fakt "nonsens". Ty si naozaj nepoučiteľný!!!

Přátelé, omlouvám se, že píšu cizím jazykem. Otec byl z Detvy, já jsem Pražák na Kladně bydlící, hovoriť po slovensky viem, ale v textu bych mohl udělat chyby. Na letním táboře v r. 2008 jsme měli možnost sledovat a fotografovat růst hřibů smrkových v průběhu šesti dnů od okamžiku, kdy se přímo za stany objevily první kousky, až do našeho odjezdu. Za tuto dobu (konec července, teplo, 2x zapršelo) vyrostly z velikosti několika centimetrů na až dvaceticentimetrové kusy. Sadu fotografií mám v počítači, zveřejněny nikde nejsou. Rostly celkem vyrovnaně, ne skokově. Nicméně si netroufám tvrdit, že během několika hodin houba vyrůst nemůže. Všem přeju kromě pěkných úlovků hlavně hodně potěšení při toulkách přírodou.

pred tromi rokmi v lete som na jednom mieste asi päť dní každé ráno pozbierala 15-17 hríbov smrekových, jedno poobedie pricestoval manžel, išla som mu miesto ukázať, nič sme nenašli (cez deň ešte chodili hubári), ale ráno som opäť nazbierala asi 10-12 cm veľké plodnice hríbov.
Jazykové okienko: krát nie je samostatné slovo, píše sa bez medzery alebo s pomlčkou" päťkrát,9-krát....
v splne, o splne, nie v splni

Čeština je síce jazyk "zahraničný", ale cudzí určite nie.

Ivetka tie Tvoje hriby rastli 12 - 24 hod. a nie za 2 hodiny 20 cm

BEZ AKEHO KOLVEK KOMENTARA--NO-NOU-NIE.

presne o tom som písala, 2 hodiny sú šialenstvo, môj muž nechce veriť ani 12-im hodinám, ale tak som to zažila. Bol to horúci vlhký letný týždeň s letnými búrkami.

čo je to hlupší, azda hlúpejší? inak máš pravdu s tým poznaním prírody a pocitmi, ale myslím si, že to majú len tie ozaj prírodné národy, akokoľvek sa snažím, vždy ma niečo zaskočí a vidím, že sme už veľa z týchto signálov nenávratne stratili,ak máš tento zvláštny zmysel tak ako Indiáni, tak si ozaj prírodný muž

...

klobuk dole :D mate moju poklonu toto najst si poviem ze som hubar

Ja som zase každý deň - a to by som rád zdôraznil-podvečer 3 dni posebe chodil na kozáky topoľové .Boli také teplé dažde a sparno, každý deň pol tašky, krásne mladé a to som chodil len na jedno miesto.Podľa mňa môže aj pomerne rýchlo narásť hríb, len za určitých okolností.

Já se také vložím do diskuze i když můj názor tu už byl zmíněný jinými. Měsíční fáze nemá na růst hub žádný vliv a pokud ano, je to makroskopicky neznatelné. Vzhledem k tomu, že se díky měsíci mění gravitace, by se dalo říct, že by eventuálně mohl mít vliv na růst hub, ale jsou to opravdu neznatelné změny. Má vliv na pokojovou rostlinu to, když jí zalejete jednou za 14 dnů nebo jednou za 15 dnů? Asi tak to je. Při svých vycházkách do lesa za houbami jsem se snažil být maximálně objektivní co se týká vlivu měsíce, ale jediný závěr je ten, že je měsíční fáze houbám uplně ukradená. Nesrovnatelně důležitější je tu počasí. Pokud bude "dobré počasí", houby porostou líp při novu než při úplňku. Podle mě je to spíš otázka předsudků. Obecně se traduje, že při úplňku rostou houby víc a tudíž víc lidí půjde do lesa v době, kdy je úplněk a málo když bude nov. A závěry si jistě už uděláte sami

Neviem, či je to naozaj splnom mesiaca, ale podľa mojich skúseností sa im v tomto čase darí oveľa viac, resp. tesne po splne. Samozrejme, bez dostatku vlahy z predošlých dní a tepla ich samotný spln k rastu nedonúti.

Prečítal som si vedecké odôvodnenia intenzity rastu húb a pridávam svoje pozorovanie. Skelet huby tvoria zlúčeniny s relatívne vysokým obsahom fosforu a síry. Preto si hubka priam poskočí a povyrastie, keď si v lese nahlas uľavím. Hubka cíti v mojom sírovodíku, merkaptánoch a fosforovodíku prísľub výdatných živín. Teórie o splnoch, dennej a nočnej dobe, ba dokonca i gravitačných vlnách sú nič v porovnaní s mojou fazuľovou polievkou, ktorej sa poriadne napchám pred hubačkou. Odporúčam všetkým kolegom hubárom! Vykašlite sa na gravitácie, prílivy odlivy a splny. Moja fazuľovica je účinnejšia!

miki a nevadi ked varim fazulovu polievku z kapustou? bude to mat podobny ucinok?teoria pana autora je tiez zaujimava ja nemam tolko skusenosti akurat len to viem ze v lete ked je teplo a este prsi tak rastu a ked je sucho tak rastu len okolo potokov

Kapusta fortifikuje účinok fazule a také exhaláty budú mať pozitívny vplyv na rast húb. Asi taký, ako vedecké odôvodnenia prílivu, gravitácie a splnu mesiaca. Zvuky, ktoré vyludzuješ pri exhalovaní budú plašiť i tvoje vretenice, čo je ďalšie pozitívum.

Tiež treba poznať fortifikovanie fazule podľa druhu: jednoprdovej, dvojprdovej, trojprdovej.....Najväčší účinok má samozrejme strakatá záhorácka bobovica, ktorá niekedy až nadnáša a podľa najnovších výskumov Macka z Malacek svojim demolačným účinkom spôsobuje ozónovú dieru. Ak uvidíte hubára-samotára preto pozor - mal na večeru bobovicu.

nesuhlasim, na liptove poznaju len griby

Tento článok som našiel v Mykologických listoch:

K vlivu Měsíce na růst hub
Jan S i t a r
Podlé staré lidové zkuáenosti se nejen u nás,ale praktic¬ky v celé Evropé už od stŕedovéku traduje,že plodnice hub vyrčistají v$ce za dor&stajícího Mésíce,tedy v období mezi novem a úplnkem a že je j ich r ¿s t po úplnku ustává.Týká s e to hlavné nejvíce sbíraných hub hi£ibovitých,ale zčásti ta-ké r&žovek,holubinek,snad i žampionú a jiných hub/ilelzer 1954,Hanuš 1963 a,b,Kuthan 1987/.
Tato zkušenost však neni všemi mykology akceptována a byla svého času dokonce označovóna za povéru,zavánéjící ast- rologií/Melzer 1954fKanuš 1963 b/.Ale i nezaujatí a velmi zkušení mykalogové pochybovali o opróvnénosti této pranos¬tiky a požadovali sebrání delších pozorovacích ŕad/Smarda 1967/.
Vlivy fáze Mésíce se už od stŕedovéku spojovaly s vlá- hou.Z toho dútvodu se už tehdy doporučovalo doslova:"Váecky rostliny*mající své plody v zemi, jako brambory^epujiarkev, cibuli a česnek,zasévej a sázej v dobé ubývajícího Mésíce; v této dobé pŕevládá vlhkost,která prospívá jejich klíčení"• /Melzer 1954/.Dnes je všeobecné akceptováno,že základní podmínkou pro rňst podhoubí a nasazení zárodkú j>lodnic je vláha a teglo v púdé stanovišté i v atmosfáre/Smarda 1962, 1963/.Vždyt dospélé plodnice. obsahuňí asi 87 *> vody/Zeman 1954/.D&ležltý je ovšem také momentálni vývojový stav pod¬houbí. který však s periodickými zménami výše uvedených Či- nitela také souvisí«
Fruktifikační perióda hŕibovitých hub a také žampionú se odhaduje na 4 týdny/Zeman 1954/,což nápadné pŕipomíná dobu obéhu, Mésíce kolem Zemé.Tyto dvé periódy/tedy frukti- fikace hub a fáze Mésíce/ by byly souvislostí zcela náhod¬nou,kdyby je j ich zarazení na časové ose tylo v jednom roce 1 v rázných letech rčtzné. Podlé mnohasetleté zkuáenosti je však je j ich zarazení vzá jemné závislé - jak o tom hovorí naše pranostika-a nebude tedy náhodné»
Kdyby se podarilo s konečnou platností prokázat,že po¬loha Mésíce ovlivnuje množství srážek,pŕispélo by to k vy¬svetlení, proč za určité fáze dochází k vótáímu rás tu hub*
Autor sledoval pfres dva a p&l roku/celkem po dobu 33 li^nací v letech 1980-1982/podle "Denního pfrehledu počasí11 /CHMu 1980-1982/ každodenní srážky,naméíeaé v Praze-Ruzyni. Získal tak celkem 974 hodnot9které sestavil podlé jednotli¬vých dnú lunace.Pro každý den lunace pak by la vypočtena za 33 hodnot prámérná hodnota srážek v milimetrech vody.Ze zís¬kaných prúmérných hodnot by la vynesená krivka pr&môrné sráž¬kové činnosti v prábéhu lunace/viz graf na str.l3AZ grafu je zŕejmé,že k maximu srážkové činnosti dochází v týdnu m$- zi úplnkem a poslední čtvrtí,s vrcholení 3* až 4. de n po úpln- ku/=17.-18.den lunace/ a k minimu dochází 2 dny po novu,te¬dy 2«den lunace.Ke štatistickému srovnání byly vzatý hodno¬ty za 8 dná kolem maxima/14»-21 «den lunace/ a za 8 dná ko-lem minima/25»-4.den lunace/.V téchto dvou souborech zby - lo z puvodního materiálu pouze 520 hodnot*
Prômérné denní srážky v období maxima byly 1,112 mm, v období minima 0,763 mm. Sloupcový graf vpravo od krivky zob¬razuje významnost rozdílčt téchto dvou prámérá.Smérodatné od- chylky jsou si= ± 0,256 mm a s2= * 0,115 mm*Štatistická vý¬znamnost hodnocena podlé Študentova testu,t= 3,515>2,977 na 1* hladiné významnosti,p<0,01.Rozdíl prámérá je tedy šta¬tisticky vysoce významný.
Abychom štatistickou významnost výsledku jeátô více pod¬porili, nahradili jsme ve dnech,kdy bylo srážek více než 10 mm,tuto "lijákovou" hodnotu prúmérnou hodnotou ze všech srá- žek/často i nulových/ toho dne lunace.Tím jsme zabránili tomu, a by nám náhodný stav atmosféry se sklonem k lijáku ne- zkreslil mimozemský vliv,který jsme chtéli odkrýt.Že se to vpodststé zdarilo,ukazuje statistický výpočet,kde již bylo kalkulovánc s témito korigovanými hodnotami.
Doaatečné jsme pak znázornili počet lijákových dnú/den s e srážkc-ini vétšími než 10 mo/ na dolní části ¿rafu/viz/pl- nýzA sloupci.Výoke sloupce odpovídá součtu všech srážek téch¬to lijákových cnä.Uéŕítko pro né je vpravo dole.Číslice nad sloupcem udává,kolik se takových lijákových dni v tom kterém poŕadovám dnu lunace celkem vyskytlo.I tento výsledek je po-. zoruhodný.V období maxima srážek/14.-21.den lunace/ se vy - skytlo celkem 16 lijákových dná s celkovým součtem všech srážek za téchto 16 dni 289,3 mm.V období minima srážek/25.- 4.den lunace/ se vyskytlo jen 7 lijákových dnú a úhrn jejich srážek byl jen 121,8 mm.Pomér počtu lijákových dná v maximu a v minimu je tedy 1:2,28 a pomér celkových srážek je 1:2,38. X tomto ohledu je srovnání srážkové činnosti téméí shodné. Cili:doŠlo-li k lijáku,byl približné v prúméru stejné výdat¬ný za maxima ja*o za minima srážkové činnosti,jenže sklon ke vzniku lijáká,tedy jejich častost,byla v období maxima 2,28krát vétší než v období minima.I tento ukazatel.podpo¬ruje naše výsledky.
Predložená práce prokazuje souvislost fází Mésíce se„ srážkovou činností .Tento vliv by se mél teoreticky uplatno- vat v atmosfére celé zemékoule.To také dokazuje velká 3tatis- tiká americká a aus trals ká/Sv oboda 1986,HaguS 1963 c/. Ty t o statistiky prokázaly zvýšení sróžek po uplnku; navic však .také dokazuj! druhé maximum po novu* Toto druhé maximum jsme V naši sestavé nepotvrdili.Náznak vyšší lijákové činnosti po novu- je zcela nepŕesvédčivý/viz dolní část grafu/.
Pozorovaný jev nenl možné v žádném pfípadé vysvétllt pouze gravltací Mésíce.Slapy/pŕíliv a odliv/ mají v prúbéhu každého dne/24 hodin/ dvé maxima a dvé minima a každý bod na semékouli je jim takto vystaven v každé poloze Mésíce, bez ohledu na dny lunace.Otázkou daláí úvahy j.e.zda nedochá- zi k zesilení slapového „účinku sčítáním vlivu Slunce a Mé - síce v poloze kolem úplnku a novu.Není to vyloučeno.My ¿sme vdak zjistili zvýšení srážek po úplnku,nikoli po novu, Q po— tvrdí-11 daláí autori naše pozorování,budeme moci slapový výklad odmitnout.
Geomagnetická aktivita na povrchu Zemé se periodicky ménl i pri klidném Slunci/tzn.b^z erupcí/.Tyto zmény souvi- seji také s fázemi Mésíce/ovlivnuje tom korpuskulárneho slu- nečniho záfenl svou gravltací/.Dokázala to dlouhodobá pozo- rování naši Geomagnetické laboratofre v Hurbanové/Svoboda 1986/.První maximum geomagnetické aktivity je mezi novem a prvnl čtvrtí.Druhé jč mezi úpliikem a poslední čtvrtl.Výraz¬né minimum je mezi poslední čtvrtí a novem.Dvoufázovost téchto zmén by v pŕípadé dvoufánovosti krivky prCimérných srážek mohla vést k zamySieni i nad témito souvislostmi.Jen- že naše krivka srážkové činnosti je jednofázová,pouze s jed- ním maximeml Souvislost s geomagnetickou aktivitou je tedy také pochybná.
Zbývá už jen možnost vlivu polarizovaného mésíčního svétla na atmosféru s možnosti ovlivnéní kondenzačních ja- der ve vysokých vrstvách ovzduší.Tohoto svétla je samozrej¬mé nejvíce kolem úplnku a nejméné kolem novu.To by podpg - rovala jednofázovost krivky srážek.Nakonec se ješté zminme o teórii Bowenové/Hanuš 1963 c/,který pčipouští,že by zvý¬šení srážkové Činnost^ bylo možné na p^dkladé vnikání meteo- rického prachu do deštových mrakú,nebot podlé radarových pozorování se v okolí první čtvrti Mésíce vyskytuje asi o 12% meteorických stop více a vvobdobí poslední čtvrti je jich rovnšž více než kolem úplnku a novu.Tak totiž Bowen vysvétluje svoje vlastni pozorování dvoufázové krivky srá¬žek s maximy po úplnku i po novu.
Je zŕejméjže se pred námi otvírají další mocnosti výzku- mu.Musíme totiž pripustiť,že se zde mohou uplatnovat i ji- né,dosud neznámé vlivy, je jichž poznání by obohatilo naše védomosti i praktickou činnost.
Za hlavní stimulující činit^le r&stu hŕibú považujeme
vláhu a teplotu.Jestliže po úplnku dojde ke zvýšení srážkové činnosti,zvýši se dostatečné vláha pády i ovzduší.Minimum srážkové činnosti po novu s sebou nese minimim» oblačnosti a' tedy maximum slunečního svitu,což ve vegetačním období let- ním znamená zároveň oteplení.Teprve pyní jsou tedy splnény životní požadavky f^uktifikace poahoubí,které začne rfcst a záhy, ješté pŕeá úplnkem, vyrazí. plodnice.Takový je nejjedno- duáši a asi ne jpravdépodobnéjáí výklad lidové zkušenosti o maximu rástu hub.
Tuto pŕirozenou periodicitu mohou narušit jediné 1/ studené severní vétry,vháné;íící chladný vzduch do le- sa,ochlazující tím substrát a zas tav u jí c í rást plodnic,
2/ dlouhotrvající lijáky,které ničí podhoubí a tím rov«- néž zastaví rást plodnic a
3/ vliv Mésíce musí nutné selhat,je-li déletrvající su¬cho ,zemé je proschlá a v atmosfére nejsou podmínky pro sráž- kovou činnost vábec/Hanuä 1963 b/.
Zdá se,že naše pozorování houbaŕskou pranostiku vysvét- luje.Na druhé strané pranostika podporuje naše pozorování, že v prubéhu lunace dochází pouze k jednomu maximu srážkové činnosti a nikoli ke dvšma,jak uvádéjí zahraniční práce. I stará pranostika,kterou jsme citovali v úvodu/"Všechoy rostliny,mající sve plody v zemi,zasévej a sázej v dobé ubý- vajícího Mésíce;v této dobé pŕevládá vlhkost,kteró prospívá jejich klíčení"/ také podporuje spíše naše výsledky.Presto je žádoucí,abychom se témito otázkami nadále zabývali.
Jsou skupiny hub,které jsou vyslovené podeštné,jiné plo¬dí ^až po jistém intervalu.Tento článek má být výzvou k se- rloznímu vedeckému prázkumu výšeuvedeoých závislostí.K to¬muto prázkumu mohou prispét jak onkologické kroužkyftak i nadšení jednotlivci.
Literatúra
Hanuš L./1963 a/: Ovlivňuje mésíc rást hub?-Čas.čs.HoubaM, Praha,40:50-57*
Hanuš L./1963 b/: 0 vliv u mésíce na rást hub.-Cas.čs.Houbeŕá,
Praha,40:91-94. Hanuš L./1963 c/: PočasÍ-Mésíc-Houby.-Cas.čs.Houbaŕá,Praha,
40:155-157. Kuthan J./1987/: osobní sdélení
Melzer V./1954/: Vliv Mésíce na rást hub.-Ces»Mykol.,Prahe, 8:183-184.
Svoboda K./1986/:Vllv Mésíce na ^emi,počasí a živé organis- my.-Sborn.ref♦ ze semináre "Clovék ve svém pozemském a kosmickém prostredí",23.-25.4.198§ v Úpiei,s.17-25* Šmarda F./1962/: Prábéh houbaŕské sezóny v roce 1961.-Ces.
Mykol.,Praha,16:209 - 213. Smarda F./1963/:PííspéYek o vzájemném vztahu hub a makrokli-
matu v roce 1962.-Ces.i<ykol.,Praha,17:141-148. Šmarda F./1967/:úroda hub ve vztazích k fáz im. késíce.-Ces.
MJykol., Pr aha,21:92-97. Zeman J./1954/:Poznatky o rástu smrkového plemene hŕibu obec-ného .-Ces.14ykol. ,Praha,8:107-114.
Jan S_i_t_a_r:_Zum Einfluss der Mondphasea auf die^HSufig-
Der Autor beweis t, das s die durchschnittliche, s ta tis tisch signifikant hbhere Niederschlagsmenge in der Periode zwischen

OBR 309281

Graf prňmérné srážkové činnosti v prčtbShu lunace.- I^a ose x jsou vyneseny jednotlivé dny lunace,na ose y prijmérná hod¬nota srážek v milimetrech vody/den; krivka znázornuje prú- mérnou srážkovou činnost v prúbéhu lunace.Nad grafem jed - notlivé fáze Mésíce.Sloupcový graf vpravo od krivky zobra-zuje významnost rozdílň prúmérčt srážek mezi obdobím maxi¬ma a minima« - Kreslil J.Sitar.

Veľmi zaujímavé informácie!

Text som neupravoval, ale snáď sa to dá prečítať

No ja som (nechcem tvrdit jediny, ale vela takych ako ja asi nebude) adrenalínový zberac Som nocny vtak a rad chodievam na huby v noci Hory su tak fajne hororove, je tam strasny klud Ale hlavne co sa tyka samotneho zberu, aspon u mna to tak funguje... Pouzivam zvacsa čelovku, iba ked chcem/potrebujem viac svetla zapnem baterku...Huby výborne vidno, v tom lúči svetla uvidite aj to co by ste cez den prehliadli. Zaujímavé sú aj pohlady hubárov, kt. skoro skoro ráno trielia do hory a z lesa vyjde hubár s plným kosíkom ktorý sa prezmenu ponáhla domov spravit si nejake chutne huboranajky A nie, medveda som este nestretol... (klop klop)

Zaujímavé informácie.
Ale hríby rastú rýchlo! Pozrite sa na dnešné a včerajšie naše rodinné nálezy.
Včera sme na ploche cca 10 m2 našli 22 ks hríba smrekového. Dnes ráno tam boli 2 ks
malé, tie som isto prehliadol, ale o 17,00 tam bolo 7 unikátnych kúskov!!!
Keby hríby rástli cez 20 dní, čo je absolútna somarina, tak tieto by museli začať rás
5 dní pred dažďami, čo je zasa absolútna hlúposť, keďže v Bytči a okolí bolo meter
do zeme sucho ako na púšti. Opak je pravdou. Dva dni po dažďoch som našiel s rodinkou
unikátne kúsky, čo znamená, že nie len plodnice, ale aj podhubie sa zregenerovalo
maximálne za 5 dní, čo je prírodný unikát a len nasvedčuje tomu, aká je príroda silná a
my ľudia úbohé bezvýznamné figúrky. Inak všetky boli zdravé a na druhý deň už
boli málinko červivé, to znamená, že keby hríby rásti cez 20 dní, tak by boli na sračku,
vlastne by ani neboli. Buď by boli ako sušienky, alebo ako privát párty pre chrobač.

No, ak môžem, tak pridám aj moje pozorovanie: za príklad si vezmem prelom júla a augusta 2002, čo považujem za najideálnejšie obdobie pre rast húb odkedy hubárčim :
podmienky: na huby (konkrétne sa jednalo o hríb smrekový) som chodieval v spomenutom období (cca 1 týždeň - 27.7 až 2.8.) každý druhý deň, približne s takou istou frekvenciou sa vyskytovali aj zrážky - výdatné letné búrky, avšak nie celodenné, bolo vcelku slnečné, dusné počasie, najmä noci boli veľmi teplé a vlhké;
rast hríbov: hríby smrekové na miestach, ktoré som s istotou "navštívil" v každý deň hubárčenia, boli tak 5-10 cm veľké (či už do výšky alebo priemeru....), čo by zodpovedalo rastu tak o cca do 5 cm/deň, pričom by som povedal, že mali tie najoptimálnejšie podmienky;
čo by som ešte chcel poznamenať k podmienkam pre rast: júl 2002 začal pre huby nepriaznivo - sucho a teplo, až od 13.7. začalo obdobie mimoriadne intenzívnych búrok, celodenné dažde, pokiaľ si pamätám, neboli a bolo vcelku dostatočne teplo, dusno a slabý vietor. Hríby (dubové, smrekové) sa začali objavovať (aspoň ja som tak nachádzal) od okolo 27.7. - vtedy som nachádzal prvé kúsky cca 5-10 cm veľké a to všeobecne (nikde som nevidel staršie plodnice) - vcelku teda cca 2 týždne po prvých zrážkach, pričom optimum rastu, ako spomínam vyššie, teda nastúpilo tak 2-3 týždne po prvom daždi (búrke).
Vcelku môžem povedať, že moje pozorovania (aj z ostatných rokov), ako aj toto pozorovanie, sa celkom zhodujú s informáciami z Atlasu húb od Dr. Hagaru, kde sa autor k rastu hríbov vyjadruje nasledovne:
- po dlhšietrvajúcom suchu sa prvé hríby objavujú 8-12 dní po rozhodujúcom daždi (teda výdatnejšie zrážky po suchom období), ak majú optimálne podmienky (teplo, opakované zrážky, slabý vietor); hlavná vlna rastu nastupuje 2-3 týždne po rozhodujúcom daždi, ak sú menej priaznivé podmienky, doba sa môže zdvojnásobiť.

Ešte dodám - tento rok by som si to opäť rád potvrdil, keďže tento rok - jar, začiatok leta - boli veľmi suché a teplé a prvé výdatné, opakované zrážky začali 10.7. (aspoň u nás), predtým to bolo slabé, hríby by sa mohli objaviť čo nevidieť A ako sledujem túto stránku, tak ozaj prichádzajú prvé zaujímavé správy o výskyte húb, konkrétne bielych hríbov - najmä okolie ZV, BB, DT, RV, ale už aj VK, kde prvé výdatnejšie zrážky, podobne ako u nás, prišli v prvej júlovej dekáde, čiže "moja" (je prevzatá) teória celkom fajn sedí. Bohaté huboúlovky prajem, Hajos M.

Vlado, chcel si diskutovať, alebo odprezentovať vlastné definitívne stanovisko?
Ako chlapec som našiel 5 ks hríba príveskatého. 4 plodnice som odrezal a toho najmenšieho nechal nech dorastie. Rástol 5 dní ! Raz, koncom októbra som prikryl vetvičkou malého dubáka 1cm rastúceho v machu. O 3 dni mal 5cm. Po povodni v júni 2010 sme takmer 2 týždne čakali, kedy hríby vyrastú? Masovo, ale naozaj masovo začali rásť,až začiatkom júla. A to tak, že ráno o 7 sme zbierali raz a o 1 poobede, keď sme sa vracali na tých istých miestach sme zbierali druhý krát.
A teraz záver :
Raz za 1 deň som našiel na 2 rôznych miestach v jednej lokalite 2 ks hríba smrekového. Jeden mal 80 dkg a úplne svetlé smotanové rúrky. Druhý mal 83 dkg a rúrky žltozelené. Myslíš, že rástli približne rovnako dlho?

Nemám dǒvod s Tebou nesúhlasiť. To čo píšeš je absolútna pravda.
Vlhko, teplo, spara. Jasnačka! Len jedno je vytvorenie podhubia a druhé
samotné plodnice. Ja tvrdím, že plodnice hríbov narastú aj 10 cm za deň,
Ak sú ideálne podmienky. Mne sa zasa stalo, že hríb zastal v raste, lebo
na deň sa asi zhoršili podmienky rastu a o dva dni ho prerástli vedľa ďalšie.
Hríby pokiaľ majú ideálne podmienky rastú rovnomerne a rýchlo, ale ak sa podmienky
zmenia, tak hríb zastane v raste úplne! Ak sa zlepšia, tak vyrastú vedľa nové a ten pǒvodný
ani náhodou. Ak raz zastane, tak koniec.

To je zaujímavé.
Ale prečo mi fakt vačšina ľudí tvrdí, že keď hríb raz uvideli,
tak už nikdy nevyrástol. Buď zhnil malý, alebo schrobatel.
To čo tvrdíš Ty sme robili x krát s rovnakým výsledkom.
Zato sa nám x krát stalo priamo aj pri lavičke na chate, že ráno tam
nebolo nič vidieť a večer tam bol hríb ale unikátnej veľkosti, nad 20 cm.
Ako mi to vysvetlíš? Mohlo to byť optimálnym počasím ja si myslím.
Inak som rád, že toľkým ľuďom sa tu podarilo odsledovať rást hríbov,
keď medzi hubármi už desiatky rokov vačšina tvrdí, že ak hríb raz zakryli,
tak nič z neho nebolo. Možno to je aj tým, že sa zmenili podmienky pre rast,
to je fakt možné, že sme mali smolu, ale vždy? To sa mi nechce veriť.

Prosím Ťa vysvetli mi následovné:
Bolo sucho dva týždne a spŕchlo v Tatrách na chate.
Na druhý deň bol na mieste, kde kvapkala voda zo šikmej strechy
Hríb smrekový, ktorý mal cez 5 cm. Ako je to možné podľa Vašich
teórii? Podľa mňa tam bolo možno už predtým vlhkejšie a bolo tam
vytvorené podhubie a plodnica narásta rýchlo.
Inak hodne tu niektorí motajú podhubie a plodnice. Podhubie potrebuje vlhko,
Ale tiež je pravda, že si nájde cestu aj za sucha, trebárs bližšie k močiarom.
A to je dǒvod, že huby rastú aj za extremného sucha, ale na vhodnejších
miestach.

Tak toto je úplná pravda.
Palec hore!

Sledujem tvoje príspevky Vlado už počas pár mesiacov! A uplne sa stotožnujem s tvojimy názormi a skúsenosťami! Hríb dokáže narásť behom pár hodín! Taktiež aj kozák osikový! Ja osobne mám vyskúšané že v Žiline pri byvalom motely Šibenice som našiel dva kozáky o velkosti c.c.a 2cm. Vrátil som sa tam o 6 hod a už mali 14cm! a okolo nich som našiel dalších 17 kúskov o velkosti 6 až 9cm!

Plne súhlasím s Tebou.
Píšu mi hodne ľudia, že mám
pravdu, ale sú znechutený
tzv. odborníkmi.
Vyslovene aj hubári mi potvrdzujú našu teóriu,
ale vǒbec nechodia na net.
Nikto neverí odborníkom, úplne sa z toho smejú.
Aj na dovolenke sa strašne bratia Češi viacerí bavili na tom,
keď som im povedal, čo tvrdia naši mikológovia.
Strašne sa na tom zabávali, že niečo také, ešte v živote nepočuli.

Vlado, ja nemám teórie, uprednostňujem skúsenosti.
Niekedy hríby rastú rýchlo, niekedy pomalšie, niekedy vôbec.. Niekedy sú doslovne napité vodou, niekedy zasa suchšie, ale hlavne, že teraz rastú.

No a dnes to vidíš!
Včera skoro nič a dnes na stovky!
Je spara, popršalo, teplé noci, málo vetra a už
to ide ako besné. Musím sa smiať,
že dneska hlavne odporcovia mojej teórie našli
hríbov na stovky. Ale nech sa im darí, však oni
raz sa poučia.
Inak spln sa blíži, nechcem strašiť mojích neprajníkov.

citacia:

"Išiel som na Podbánskom na moje miesto a bolo sparno, pred dažďom a na mojom mieste cca 3x3 metre som našiel hmatom iba 3 ks Hríba smrekového vo veľkosti do 3cm. Keď som išiel nazad za 1-2 hod boli tam Hríby veľké 20 cm!!!"

tvoje teorie sú raz a navždy vyvrátené!

pozri si toto casozberne video, je tam jasne vidiet striedanie dna a noci a o kolko huba narastie.
takze tu nezavadzaj ludi!
ziadna huba nenarastie za 1-2 hodiny 20 cm!

http://www.youtube.com/watch?v=8s_fpRUqp...

Keď je sparno, ako dnes bolo tak je to možné.
Dnes išli ako divé. A to ma na najlepších miestach
predbehli dvaja hubári a tiež vraveli, že poobede
to už bude lepšie.

Je to pravda,ale nie celkom 100%.Huby rastú aj v noci,len pomalšie.Keď je v noci teplo a vlhko,rastú veľmi rýchlo.

Priroda je najvacsi carodejnik, nepasujem sa za mykologa, ale u hriba duboveho ziadne pravidla neplatia a x-krat som zazil to, ze pri navrate po tom istom chodniku som pozbieral to, co narastlo za tie 2-3 hodiny. A x-krat som si overil, ze dnes je tu drobec velky 1 cm, ktory mi za 4 dni narastol na velkost (vysku ) 8 cm a ked poobede na treti den som bol pri nom a na dalsi den rano - 10 cm od neho "dubak" velky 15 cm. Takze, asi ta pravde bude aj u tych, co tvrdia, ze rast je zalezitost niekolkych dni, ale urcite z vlastneho pozorovania viem, ze aj par hodin. Vsetko zalezi naozaj na vlhkosti a teploty. Inak ja osobne chodim najradsej na hriby az k veceru...potom mi staci len nachadzat odrezky po rannajsich hubaroch, lebo zarucene pri tych odrezkoch nachadzam krasne dubaciky.

Presne tak.
Jeden hríb aj zastane v raste, ak sa mu zmenia podmienky
a vedľa ho prerastie iný aj za deň.
Ale dnes sa mi konečne podarilo, že kde som pozbieral hríby a
na obed sme to riadne zliali, tak keď sme odchádzali o piatej,
tak tam bol presne na tom mieste hríb centimetrový.
Syn polieval iné miesto iba okolo,kde bol centimetrový hríb a
po hodine mal 2 cm.
To znanená, že za 24 h mǒže vyrásť 24 cm.
Ľahká matematika.

to si polieval anabolikami čo

chodim na rovnake miesta kazdy den. jeden den tam nic nie je a na dalsi den kuriatko velke ako dlan. takze rastu pomerne rychlo ale nikdy som to neriesl..a na hriby chodim najma podvecer po praci..a vzdy najdem dost toho..takze hriby rastu aj cez den.. a pomenre rychlo inavc by som ich asi potych najazdoch hubarov tolko nenasiel.

na to existuje úplne jednoduché vysvetlenie, proste sú prehliadané!!! často sa mi stáva že si kľaknem k nejakej hube či už pri zbere alebo pri fotení a neďaleko zbadám inú, kým dofotím alebo očistím tú prvú tak tú druhú nemôžem nájsť a dá mi to dosť námahy kým sa mi ju zas podarí objaviť. to isté sa stáva pri chôdzi, napr hore kopcom ju nezbadám a pri návrate dole kopcom ju objavím ale nebudem si to predsa spájať s tým že mi tam za hodinku narástla

presne o tom to je !!!
hubu z určitého uhla nevidíš .
lepšie sú na tom deti lebo sa pozerajú z nižšej perspektívy a často nájdu plodnicu ktorú si ty nevidel!

Presne tak!
Palec hore!

http://www.youtube.com/watch?v=8s_fpRUqp... tu vidite 3 dni rastu much. červenej...

Zdravím.
Po prečítaní príspevkov musím skonštatovať že každý z Vás má kúsok pravdy okrem Mikuláša, jeho prd môže byť užitočný akurát pri udržaní medveďov a diviakov v bezpečnej vzdialenosti. Hlavny problém v diskusii vidím v tom že sa tu nepíše o určitom druhu nejakého hríba, ale všeobecne o hubách. Píšete zo všetkých kútov Slovenska možno aj z Čiech. Práve tu je pes zakopaný, nemôžeme porovnávať horské smrekové lesy z lužnými dubinami. To je veľmi veľký rozdiel! Obrovský rozdiel je aj medzi dubákom a smrekáčom hoci sú veľmi podobné. Dubáky sledujem od detstva v našich dubinách, na smrekáče som mal 2 roky v Čechách. Moje skúsenosti sú trošku odlišné. Celý proces rastu hríbov sa odohráva hlboko v zemi medzi koreňmi stromov. Ako napísal Vlado čo vidíme na povrchu zeme to sú len plody určitej rastliny, preto tam treba hľadať kľúčovú otázku (kedy rastú?) Hubové vlákna vytvárajú pod zemou sieťové štruktúry, keď je dostatok vlahy rastlina rastie a keď sú podmienky dobré, vytvorí plody, čim väčšia rastlina tým viac plodov, preto nájdeme na malej ploche viac hríbov. Podhubie dokonca môže prežiť miernu zimu. Stalo sa mi že namiesto čírovnice májovej som začiatkom mája kosil v lese dubáky! . Keď je podhubie živé a zdravé, vtedy môžu vyrásť pomerne rýchlo, po daždi asi po dvoch týždňoch, plodnice do 24 hodín, možno rýchlejšie. Keď sú vhodné podmienky, stav sa môže udržať aj dva mesiace, rastú stále. Zabijak podhubia je letná horúčava, kapiláry odvádzajú zo zeme všetku vodu, k tomu sa pridajú korene materskej rastlina a podhubie umiera. Preto niekedy tam kde sme viac rokov po sebe zbierali hríby zrazu nenájdeme nič. Preto si myslime, že nerastu a oni rastu len niekde inde. Možno toto je aj prirodzená ochrana hríbov. Smrekové lesy sú o inom, obrovské smreky a 10 cm viacročné napadané ihličie, pod nimi nevysychajú tak skoro a aj klíma je iná, preto správy zo severu Slovenska prichádzajú celí rok a my na nížinách len závidíme. Dobrý príklad je tohtoročná sezóna, severnejšie sa zbieralo už začiatkom júla a na juhu nič. Hovorím o dubákoch! Zostane nám len čakať kedy to v dubinách vybuchne. Ale keď to príde, ten pocit stoji nado všetko, kam človek stúpi, hríb, vtedy ma zachváti niečo neopísateľné, nejaká eufória či čo, chcel by som pobrať všetky naraz, hoci času mám ako more v lese s tisíckami hríbov a sám. Rastú všade naokolo, už veľké ani netreba, už len maličké, všetko plné, nemám kam dávať ešte, ešte, ešte...... Ach, ten zážitok! Večer, keď zatvorim oči stále hríby predo mnou. :D sorry, nejak som sa do toho vžil. Toto je len môj názor, hlavne, aby sme to robili z láskou k prírode!!!

Nazdárek!
Ja som písal pôvodne o hríboch, len tak sa tu do seba púšťame, že niekto nadáva všeobecne, že huby, alebo pletú plodnice s podhubím. Jasne píšem, že hlavne hríby a jasnačka že plodnice. Podhubie musí mať základ, aj keď sa môže vyvíjať aj v suchom období, blísko bažín, jarkov a močiarov.

Vyzerá, že v Pondelok budú rásť. V nedeľu má napršať a v podnelok ma byť veľmi teplo: http://imeteo.sk/pekelne_pocasie.html

...myslím,že je to jednoznačný dôkaz, no ešte rýchlosť rastu môže byť ovplyvnená ideálnymi podmienkami, jednoznačne súhlasím!

a co tak kruhove korene ?

???

Na pána "tatanku"" nedám dopustiť. Jeho pozorovania môžem potvrdiť, až na niektoré drobnosti, ktoré nemám odpozorované. Huby - to je oblasť málo preskúmaná, preto by bolo dobré v prospech našej záľuby nesprávať sa ironicky a posmešne ale pridať svoju skúsenosť.

Príznačné je, že jedno z najdlhších diskusných vláken je o jednej z najmenej podstatných tém.

súhlasím

niet čo dodať...

Niektoré tvoje tatankoidné teórie majú takú hĺbku, že bežný pozemšťan nie je schopný ich prijať v plnej podobe.

A za 100hod vyrastie 100cm?

Je to podstatnejšie na stránkach nahuby.sk, ako kto kedy ma meniny a iné ptákoviny.
Kto nevie aké sú mená v kalendári, tak mu ho venujem.

A keď si ich našiel v tom zmätku všetky, tak si vytriezvel...
To poznám. Stáva sa po opici.

pán inžinier sám píšeš že máš osobnú skúsenosť, tak teraz už len šup pod tú strechu a nechať si kvapkať vodu na hlavu možno niečo narastie

To zasa je o čom?
A Ty si prečo nevyrástol 5m?
Teraz nerastú, lebo NOV dnes o 17h + nejakej minúte!!!!
Tak mi to vysvetlíš?
Pritom niekde pršalo a inde nie a je to narovnako!
V splne u nás nepršalo na Žilinsku a Bytčiansku hodne dlho poriadne a predsa rástli!
Vysvetlíš mi to prosím, keď si taký odborník?

Dík!
Bol by som tiež rád, keby sa tu viedla slobodná
a vecná diskusia. Nechcel som nikoho pobúrit´,
Chcel som sa podeliť o moje dlhoročné pozorovania.
Ono aj teória o raste hríbov cez 20 dní hovorí,
že uprostred tohoto obdobia rastú za deň aj 7 cm.
Aj toto mǒže byť pravda ak sú k tomu ešte aj priaznivé
podmienky.

- přesně!

V podstate máš pravdu, ale mǒže sa Ti stať na 5 m2 , že chodíš štvornožky a vyzbieraš
aj malé kúsky a ideš o tri hodiny nazad a sútam nádherné kúsky.
Inak vždy sa to stalo za sparného počasia.
Za posledný mesiac mi to potvrdilo desiatky ľudí, že hrib narastie max.za 24 hodín.
Problém je len v tom, že ono tvrdia, že nechodia na internet, že tu píšu ľudia ptákoviny.
Asi majú pravdu, škoda sa s niekým naťahovať, jednoduchšie je držať hubu a krok.

Nie som na práškoch, ani nepijem počas hubačky.
Aj keď sa to mǒže stať to prehliadnutie, ale nie v takom
veľkom množstve a nie na miestečkach čo poznám cez
30 rokov. Inak aj miesta sa časom menia a podhubie
prispǒsobuje. Na miestach kde pred 30 rokmi rástli lúčne
hríby v tráve pomedzi malé smrečky, dnes rastú v smrekovej hore
v ihličí, ale stále zhruba na tých istých miestach. Máte to niekto
odsledované? Ak áno napíšte prosím svoje poznatky. Dík

"Syn polieval iné miesto iba okolo,kde bol centimetrový hríb a
po hodine mal 2 cm.
To znanená, že za 24 h mǒže vyrásť 24 cm.
Ľahká matematika."
nie som odborník iba som reagoval na toto.