Nahuby.sk - NEDEĽNÁ CHVÍĽKA POÉZIE 1/2018

VAJCE

Na hubárskej stránke našej prišlo časom do módy
utajovať lokality dubákovej úrody.
Čudovať sa ťažko možno, konkurencia číha všade,
ktosi by si skoršie privstal a bolo by po paráde.

Lenže načo utajovať buriništia hadovkové,
jeden flek by zasmradili, narástli by inde nové.
V Michalovciach, Rohožníku, Bytči, Rabči, ba i v Brezne,
v každom kraji niekto robí z vajcového štádia rezne.

Nesmrdí len vtedy, keď je očividne celkom mladá,
bez možnosti zavetriť ju, zvyčajne sa ťažko hľadá.
Očné buľvy nanič sú nám, ak vyrastie v hustom lístí,
Nepozorný hubár preto prítomnosť jej ťažko zistí.

Radšej skúste kolenačky objaviť ju po hmate,
Podľa gélu, čo je vnútri, istotne ju spoznáte.
Istý človek rozlomil ju, svinstvo dáke zočil vnútri,
daj na jeho dobrú radu, prsty si o seba utri.

Pristihol sa tento človek zhruba o polhodinu,
jak si špára prstom ďasno, priznal to na rovinu.
„Môžem čakať voľačo, aj voľaké otravy?“,
opýtal sa v diskusii, zrejme už mal obavy.

Myslel si že je to vajce jedovatej muchotrávky,
po tom, čo sa chytil ďasna, dostal ihneď zimomriavky.
Chytal obal kožovitý, potom tú vec zahodil.
A divokú úvahu v diskusii nadhodil:

„Modelová situácia – les, a vajce spoza buku,
on pochytá, popozerá, neumyje si však ruku.
Les je krásne miesto, kľud, romantika, no a v skratke:
Nastane tam láska, avšak nepadnú len bozky sladké.“

Do frajerky cez sliznice kontaminant preniesť môže,
už jej ani „acylpyrín medzi stehná“ nepomôže.
Otrávi sa hadovkou, čo vajce sliepky pripomína,
on si môže trieskať hlavu, všetko bude jeho vina.

Radšej mohol počkať až sa huba celkom rozvinie,
začala by pripomínať všakovaké náčinie.
Frajerke by inšpiráciu predstavil v tej krovine,
Nemusel by chytať vajce, nebol by už na vine.