Úvodná stránka » Diskusné fóra » Diskusie o hubách »

Mapovanie výskytu korticioidných húb


portret

ladislav hagara 17.4.2017 22:57

Slovenská mykologická spoločnosť si vzala do dlhodobého plánu terénny výskum v tých horopisných celkoch, z ktorých je veľmi málo herbárových dokladov. Ja (Ladislav Hagara) som si vzal na starosť korticioidné huby, ktoré spravidla tvoria rozliate plodnice - povlaky na odumretom dreve. Ich povrch býva hladký, hrboľatý, zvrásnený, bradavičkatý, ostnitý, výnimočne aj pórovitý. Zvyčajne rastú na spodnej strane spadnutých konárov a kmeňov. Kto by také huby zbieral, usušil a poslal mne, tak mu ich zmikroskopujem, určím a uložím do herbárovej obálky opatrenej etiketou, na ktorej je latinské meno huby, obec (kataster náleziska), lokalita (napríklad názov doliny či vrchu, poloha nepomenovaného náleziska napr. 2,5 km východne od kostola v danej obci), hostiteľská drevina, substrát (hnilé drevo či kôra kmeňa alebo konára), nadmorská výška, dátum zberu, meno zberateľa a určovateľa. Takto spracované herbárové položky sa dostanú do zbierok Slovenského národného múzea. Mená určených položiek oznámim zberateľom na ich webovú adresu, aby fotografie určených druhov mohli publikovať v portáli Nahuby. Spracujem len tie položky, ku ktorým budú pripojené vyššie uvedené údaje potrebné na herbárovú etiketu. Fotografie zaslaných húb nie sú nevyhnuté, ale uvítal by som ich, lebo zobrazujú živú podobu húb a uľahčujú ich druhové určenie. Fotografie, textové správy a prípadné otázky môžete posielať na moju e-mailovú adresu: [email protected]
Pri spracovaní doručených korticioidných húb budú mať prednosť kolekcie z tzv. bielych miest na mykofloristickej mape Slovenska = z oblastí, z ktorých máme najmenej herbárových dokladov. Uvítam, ak položky jednotlivých druhov budú obsahovať väčšie množstvo materiálu (drobné úlomky nie sú vhodné na mikroskopovanie a herbarizovanie). Výzva sa týka korticioidných húb nazbieraných v minulosti aj v tomto a budúcom roku. Z praktických dôvodov neodporúčam posielať jednotlivé položky, ale radšej väčšie kolekcie, a to na adresu:
Ladislav Hagara, PhD., Mišíkova 20/A, 811 06 Bratislava.

Autor výzvy: Ladislav Hagara, predseda Slovenskej mykologickej spoločnosti pri SAV

Reagovať na správu

portret

Husi moderátor, atlasár 18.4.2017 10:25

Presunul som do diskusií o hubách, aby to nezapadlo.
H.

Reagovať na správu

portret

marianzosabinova pokročilý 18.4.2017 18:43

Patria tam iba tieto huby?
http://www.nahuby.sk/atlas-hub-zoznam-ve...
Alebo aj iné ?

Reagovať na správu

portret

miki49 pokročilý, atlasár 18.4.2017 18:57

možno by bolo dobré nejakým spôsobom ozrejmiť tie biele miesta

Reagovať na správu

portret

ladislav hagara 18.4.2017 20:54

Medzi tzv. biele miesta (= horopisné celky s malým počtom herbarizovaných korticioidých húb) n a v ý c h o d n o m S l o v e n s k u patria Východoslovenská rovina, Košická kotlina, Ondavská vrchovina, Čergov, Levočské vrchy, na severe ešte Spišská Magura, Pieniny Ľubovnianska vrchovina, Spišsko-šarišské medzihorie, Busov, južnejšie zasa Kozie chrbty, Hornádska kotlina, Bachureň, Šarišská vrchovina, Slanské vrchy, Beskydské predhorie, Východoslovenská pahorkatina, Vihorlatské vrchy, Zemplínske vrchy, rozľahlé Volovské vrchy, Spišsko-gemerský kras a Čierna hora čiže v š e t k o o k r e m Bukovských vrchov, Slovenského krasu a severného okraja Laboreckej vrchoviny, ktoré z hľadiska korticioidných húb dokonca patria medzi najlepšie zmapované časti Slovenska. N a s t r e d n o m S l o v e n s k u je v herbároch najviac korticioidných húb zo Západných Tatier, Veporských vrchov, Kremnických vrchov a Strážovských vrchov, z á p a d n e j š i e je najlepšie (nie však dosť dobre) preskúmaná Podunajská rovina, Borská nížina, z pohorí zasa Malé Karpaty a Biele Karpaty. Aj v tých najlepšie preskúmaných horopisných celkoch však rastie podstatne viac druhov, než máme zhromaždených v herbároch SR a ČR. Takže je čo doháňať a dopĺňať... (L. Hagara)

Reagovať na správu

portret

ladislav hagara 18.4.2017 22:58

Korticioidné huby nepredstavujú nejakú systematickú jednotku. Sú to bazídiové huby z triedy Agaricomycetes, ktoré nemajú lupeňovitý a spravidla ani rúrkovitý hymenofor. Ich plodnice sú zvyčajne rozliate, pevne až slabo prirastené k drevu či kôre rozličných drevín alebo k lístiu, ihličiu, zvyškom bylín či k odumretým trúdnikovitým hubám, len zriedka hrubšie než 0,5 mm, na povrchu hladké, nepravidelne hrboľaté (kopírujúce nerovnosti substrátu), bradavičkaté až ostnité, kôrovité, voskovité, plsťovité až pavučinovité, väčšinou biele či belavé, dosť často sfarbené v sivých, krémových, žltých, okrových či hnedastých odtieňoch. V najširšom zmysle medzi ne patria tieto rody (v zátvorke čeľaď alebo rad): ACANTHOBASIDIUM (Stereaceae), ADUSTOMYCES (Pterulaceae), ACHROOMYCES (Platygloeaceae), ALEUROCYSTIDIELLUM (Russulales), ALEURODISCUS (Stereaceae), ALUTACEODONTIA (Schizoporaceae), AMPHINEMA (Atheliaceae), AMYLOATHELIA (Amylocorticiaceae), AMYLOCORTICIUM (Amylocorticiaceae), AMYLOSTEREUM (Amylostereaceae), APHANOBASIDIUM (Pterulaceae), ASTERODON (Hymenochaetaceae), ASTEROSTROMA (Lachnocladiaceae), ATHELIA (Atheliaceae), ATHELIDIUM (Stephanosporaceae), ATHELOPSIS (Atheliaceae), AURICULARIOPSIS (Schizophyllaceae), BASIDIODENDRON (Auriculariales), BASIDIORADULUM (Schizoporaceae), BOIDINIA (Russulaceae), BOREOSTEREUM (Gloeophyllaceae), BOTRYOBASIDIUM (Botryobasidiaceae), BOTRYOHYPOCHNUS (Botryobasidiaceae), BREVICELLICIUM (Hydnodontaceae), BULBILLOMYCES (Meruliaceae), BUTLERELFIA (Atheliaceae), BYSSOCORTICIUM (Atheliaceae), BYSSOMERULIUS (Phanerochaetaceae), CANDELABROCHAETE (Phanerochaetaceae), CERACEOMYCES (Amylocorticiaceae), CERATOBASIDIUM (Ceratobasidiaceae), CEROCORTICIUM (Meruliaceae), CLAVULICIUM (Clavulinaceae), CLIMACODON (Phanerochaetaceae), COLACOGLOEA (Heterogastridiaceae), CONFERTICIUM (Stereaceae), CONFEROBASIDIUM (Stereaceae), CONIOPHORA (Coniophoraceae), CONOHYPHA (Meruliaceae), CORONICIUM (Pterulaceae), CORTICIUM (Corticiaceae), COTYLIDIA (Agaricomycetes), CRISTINIA (Stephanosporaceae), CRUSTODERMA (Meruliaceae), CRUSTOMYCES (Cystostereaceae), CYLINDROBASIDIUM (Physalacriaceae), CYPHELLOSTEREUM (Cystostereaceae), CYSTOSTEREUM (Cystostereaceae), CYTIDIA (Corticiaceae), DACRYOBOLUS (Fomitopsidaceae), DENDROCORTICIUM (Corticiaceae), DENDROTHELE (Corticiaceae), DENTIPELLIS (Hericiaceae), DICHOSTEREUM (Lachnocladiaceae), DIGITATISPORA (Atheliaceae), EICHLERIELLA (Auriculariaceae), EPITHELE (Polyporaceae), ERYTHRICIUM (Corticiaceae), FIBRICIELLUM (Hydnodontaceae), FIBRICIUM (Hymenochaetales), FIBRODONTIA (Schizoporaceae), FIBULOMYCES (Atheliaceae), GALZINIA (Corticiaceae), GLOEOCYSTIDIELLUM (Stereaceae), GLOEOHYPOCHNICIUM (Russulales), GLOIOTHELE (Peniophoraceae), GRANULOBASIDIUM (Cyphellaceae), GYROPHANOPSIS (Meruliaceae), HYDNOCRISTELLA (Lentariaceae), HYMENOCHAETE (Hymednochaetaceae), HYPHODERMA (Meruliaceae), HYPHODERMELLA (Phanerochaetaceae), HYPHODONTIA (Schizoporaceae), HYPHODONTIELLA (Clavariaceae), HYPOCHNICIELLUM (Atheliaceae), HYPOCHNICIUM (Meruliaceae), CHAETODERMELLA (Gloeophyllaceae), CHONDROSTEREUM (Cyphellaceae), INTEXTOMYCES (Agaricomycetes), IRPEX (Meruliaceae), IRPICODON (Amylocorticiaceae), JAAPIA (Jaapiaceae), KAVINIA (Lentariaceae), KNEIFFIELLA (Schizoporaceae), KURTIA (Corticiaceae), LAETISARIA (Corticiaceae), LAGAROBASIDIUM (Schizoporaceae), LAURILIA (Echinodontiaceae),
LAXITEXTUM (Hericiaceae), LEPIDOMYCES (Pterulaceae), LEPTOSPOROMYCES (Atheliaceae), LEUCOGYROPHANA (Hygrophoropsidaceae), LIMONOMYCES (Corticiaceae), LINDTNERIA (Stephanosporaceae), LITSCHAUERELLA (Hydnodontaceae), LOBULICIUM (Atheliaceae), LOPHARIA (Polyporaceae), LUELLIA (Hydnodontaceae), MEGALOCYSTIDIUM (Stereaceae), MELZERICIUM (Atheliae), MEMBRANOMYCES (Clavulinaceae), MERULICIUM (Pterulaceae), MERULIOPSIS (Phanerochaetaceae), MERULIUS (Meruliaceae), METULODONTIA (Meruliaceae), MUTATODERMA (Corticiaceae), MYCOACIA (Meruliaceae), MYCOACIELLA (Meruliaceae), MYCORRHAPHIUM (Meruliaceae), MYCOSTIGMA (Atheliaceae), ODONTICIUM (Agaricomycetes), ONNIA (Hymenochaetaceae), PARVOBASIDIUM (Cystostereaceae), PAULLICORTICIUM (Hydnaceae),
PENIOPHORA (Peniophoraceae), PENIOPHORELLA (Agaricomycetes), PHANEROCHAETE (Phanerochaetaceae), PHLEBIA (Meruliaceae), PHLEBIOPSIS (Phanerochaetaceae), PILODERMA (Atheliaceae), PLICARURA (Agaricales),PLICATUROPSIS (Agaricales), PODOSCYPHA (Meruliaceae),POROTHELEUM (Porotheleaceae), PSEUDOMERULIUS (Tapinellaceae), PSEUDOTOMENTELLA (Thelephoraceae),PSEUDOXENASMA (Russulaceae), PTERIDOMYCES (Atheliaceae), PUNCTULARIA (Corticiaceae), RADULODON (Meruliaceae), RADULOMYCES (Pterulaceae), RAMARICIUM (Gomphaceae), REPETOBASIDIELLUM (Hydnaceae), REPETOBASIDIUM (Repetobasidiaceae), RESINICIUM (Agaricomycetes), RHIZOCTONIA (Ceratobasidiaceae), ROGERSELLLA (Schizoporaceae), SARCODONTIA (Meruliaceae), SCOPULOIDES (Meruliaceae), SCYTINOSTROMA (Lachnocladiaceae), SCYTINOSTROMELLA (Russulales), SERPULA (Serpulaceae), STYPELLA (Auriculariales), SISTOTREMA (Hydnaceae), SISTOTREMASTRUM (Hydnodontaceae), SPHAEROBASIDIUM (Hydnodontaceae), STECCHERINUM (Meruliaceae), STEREOPSIS (Stereopsidaceae) STEREUM (Stereaceae), SUBULICIUM (Hymenochaetales), SUBULICYSTIDIUM (Hydnodontaceae), SUILLOSPORIUM (Botryobasidiaceae), TERANA (Phanerochaetaceae),
THANATEPHORUS (Ceratobasidiaceae), THELEPHORA (Thelephoraceae), TOMENTELLA (Thelephoraceae), TOMENTELLASTRUM (Thelephoraceae), TOMENTELLOPSIS (Thelephoraceae), TRECHINOTHUS (Agaricales), TRECHISPORA (Hydnodontaceae), TUBULICIUM (Hydnodontaceae), TUBULICRINIS (Hymenochaetaceae), TYLOSPORA (Atheliaceae), VARARIA (Lachnocladiaceae), VUILLEMINIA (Corticiaceae), XENASMA (Xenasmataceae), XENASMATELLA (Xenasmataceae), XENOSPERMA (Xenasmataceae), XYLOBOLUS (Stereaceae), XYLODON (Schizoporaceae). – Ladislav Hagara.

Reagovať na správu

portret

ladislav hagara 19.4.2017 08:19

Pán Palko, z horopisného celku Spišsko-šarišské medzihorie, ktorý sa tiahne od Starej Ľubovne cez váš Sabinov až po Prešov, nie je v herbároch doložená ani jediná korticioidná huba, a pritom ich tam rastú stovky druhov.

Reagovať na správu

portret

standoban pokročilý 22.4.2017 16:55

Veľká škoda,že táto výzva nebola zverejnená skôr.Pred pár rokmi/3-4/ som zbieral položky drevokazných húb.Odhadom som ich mal okolo 80-100 druhov.Keďže sa to nedalo makroskopicky určiť tak som položky postupne vyhodil-Boli to nálezy vyslovene z pohoria Branisko a príľahlých lesov zo spišskej strany.Takže môžem začať znova.

Reagovať na správu

portret

ladislav hagara 23.4.2017 23:58

Ozaj veľká škoda! Z Braniska nemáme žiadne korticioidné huby - je to absolútne biele miesto na mykofloristickej mape Slovenska. Dúfame, Stando, že to tak neostane dlho.

Reagovať na správu

portret

standoban pokročilý 24.4.2017 20:00

Určite nie.Budem sa snažiť nazbierať exsikátov čo najviac.

Reagovať na správu