Hubásne 3/2014
jardan 7.8.2014 21:29
Poviedka z Viedenského lesa
Na návšteve Viedne nemeškáme v Bille,
ale s kamarátmi ideme na výlet.
Dosť sme mali ruchu, budov historických,
nemusí byť každý pobyt ako vždycky.
Na predmestí Viedne, kde rozhľadňa pnie sa,
po výhľadoch krásnych zašli sme do lesa,
pretiahnuť si kostry a premastiť kĺby,
no a keby boli, tak nazbierať huby.
Neboli sme istí, či sa to tu môže,
pohotovostne však máme v rukách nože.
A hneď pri chodníku kopec suchohríbov!
Neľutovali sme tých zo dvadsať zhybov.
O chvíľu na kraji rozkvitnutej lúky
prekrásny dubáčik, akurát do ruky!
A na to kozáky, bol ich celý kŕdeľ,
uveličení sme, vypíname hrude.
Jedna turistka sa na nás divne díva,
vyzerá jak z Číny, no asi tu býva...
Prestávame hľadieť uprene do machu,
veď čo, keď nás udá? Máme trochu strachu,
veď pokuty budú tu určite mastné,
neoplatí sa nám riskovať to vlastne.
V dóze od koláčov schovávame huby
a vedúci party už na odchod trúbi.
No potom sme stretli,s upotenou tvárou,
s plným košom hríbov domácich hubárov.
Takže sa to môže! Hneď každý z nás ožil
a hubárska vášeň vliala sa mu do žíl.
Motáme sa horou dve hodiny ešte,
ale už nás našli iba štyri kliešte!
Na každého jeden, tak ako sa patrí!
Pobavili sme sa lepšie ako v Prátri.
Kvôli pointám som v básňach klamať zvykol:
žiadne kliešte, ale tridsať dubáčikov!
Je to na Slovensku s dubákmi tak biedne,
že sme museli ísť pre ne až do Viedne?!
Viedeň, 5. 8. 2014
jardan 7.8.2014 21:59
Však aj my sme sa tam pobavili. Ale už sme doma a tu to bolo ešte lepšie.
