O morfológii a anatómii húb II. - Klobúk
Veľkosť klobúka býva rôzna. Od miniatúrnych rozmerov, ako majú niektoré druhy napr. z rodu tanečnica - Marasmius (2-4 mm), až do veľkých rozmerov, ako má napr. bedľa vysoká - Macrolepiota procera (250-350 mm v priemere). Priam 'obrovské' rozmery dosahujú niekedy plodnice lesklokôrovky plochej - Ganoderma applanatum (550-1000 mm).
Tvar klobúka môže byt takmer guľovitý, polguľovitý, elipsoidný, vajcovitý, valcovitý, ostro kužeľovitý, tupo kužeľovitý, zvoncovitý, polguľovite klenutý, plocho klenutý, plocho rozprestretý s hrboľom alebo bez hrboľa, v strede niekedy vtlačený alebo až lievikovite prehĺbený a často celkom lievikovitý (pozri obr. 3).
Okraj klobúka býva rovný, zvlnený alebo poprehýbaný, podvinutý, ostrý, tupý alebo zaoblený, hladký alebo ryhovaný.
Povrch klobúka je buď hladký, jamkatý, hrboľkatý, vráskavý alebo ryhovaný, holý, páperistý, zamatový, plstnatý, vločkatý, otrubnatý, vláknitý alebo šupinatý, slizký, sliznatý, lepkavý alebo suchý, matný alebo lesklý.
Obr. 3. Rôzne tvary klobúka; a - takmer guľovitý, b - polguľovitý, c - valcovitý, d - elipsoidný, e - vajcovitý, f - ostro kužeľovitý, g - tupo kuželovitý, h - dáždnikovitý, i - klenutý, j - zvoncovitý, k - plochý s hrboľom, l - plochý, v strede prehĺbený, m - lievikovitý
Farba klobúka môže byt veľmi rozmanitá. Môžeme bez zveličovania povedať , že na hubách sa vyskytujú všetky farebné odtiene.
Ďalej si na klobúku všímame, či je hygrofánny a či sa dá pokožka dužiny zlúpať ľahko, ťažko alebo vôbec nie.
Zdroj: Aurel Dermek, Albert Pilát
Poznávajme huby
Autor článku: Mgr. Roland Baranovič (roland)