A MY TO TAK...ZBER HÚB - Gubčo Pavel (sipovec)
„MY“ znamená moja manželka Eva a ja.
Zber húb
Najkrajšia časť hubárčenia je hľadanie a zbieranie húb. Najradšej chodíme na huby hneď zrána, za svitania. Les sa prebúdza a po odpočinku v noci nádherne rozvoniava. Do toho spev vtáčikov, prvé lúče slnka. Je to úžasné. A keď k tomu cítite ešte aj vôňu húb... Je len málo situácií, ktoré sa, u hubára, vyrovnajú tomuto pocitu. Samozrejme, že toto sú ideálne podmienky. Ale zanietenému hubárovi nevadí, keď je pod mrakom, alebo nedajbože prší. Je mu to jedno. Má predsa dobrý výstroj.
Výstroj hubára
Poďme na to po poriadku. Možno sa vám to bude zdať príliš polopatistické, ale veľa ľudí v tomto robí nezmyselné chyby, a tí skúsenejší to nemusia ani čítať. My sa na „hubačku“ obliekame nasledovne. Ponožky najlepšie tenké bavlnené a na ne hrubšie vlnené. Spodné prádlo bavlnené. Tričko bavlnené, alebo termotričko. Košeľa flanelová. Nohavice staršie, nie vypasované, texasky, maskáčové alebo „menčestráky“, čiže pevné nohavice. Čiapka so šiltom. Keď je teplo, košeľu si môžete vytiahnuť z nohavíc a rozopnúť. Toto všetko vozíme v debničke v aute aj rezervné. Niekedy, po riadnom daždi, dobre padne prezliecť si suché veci. Takéto oblečenie dobre saje pot a nemáte pocit tepla, alebo zimy.
Pulóver najlepšie bavlnený, alebo vlnený. Vlna hreje, aj keď je mokrá. Najlepšie je aj – aj.
Vetrovky tenké nepremokavé, pogumované naozaj odolné proti dažďu, maskáčové a pod. Na neskorú jeseň aj hrubšie. Do úplne extrémnych podmienok /hustý dážď/ tzv. pastiersky plášť. Je to pogumovaný, dlhý, do pol lýtok siahajúci plášť. Použil som ho asi 4x, je to nepriedušný plášť a nie je veľmi príjemné v ňom chodiť. Všetky vetrovky by mali byť s kapucňou.
Tenisky na chodenie po ľahkom teréne /záhorácke lesy/, keď je sucho a pekne. Do ťažších, náročnejších terénov topánky vibramového typu s opätkom. Vlastním aj topánky, ktoré patria do výbavy našich policajtov a vojakov. Sú vysoké do pol lýtok, nepremokavé /samozrejme, že sa musia správne ošetrovať, sú kožené/ a nahrádzajú aj čižmy, jazyk majú prišitý až po vrch. Majú iba tú nevýhodu, že majú rovnú podrážku síce s dobrým dezénom, ale ten opätok mi chýba. Na dobrej a pohodlnej obuvi nešetrite.
Gumené čižmy s hrubším dezénom a samozrejme s opätkom! Takéto čižmy majú tú nevýhodu, že sa v nich nohy zaparia / aj preto tie bavlnené a vlnené ponožky, ktoré dobre sajú pot, a ako som už spomínal, vlna hreje aj keď je mokrá/. Preto je lepšie nezakasať nohavice do čižiem, ale stiahnuť ich na ne, aby sa nohy viacej vetrali a ostali v suchu. Oceníte to najmä pri daždi a presunoch na inú lokalitu cez zatrávnený, podrastom zarastený terén. Voda vám síce premočí nohavice, ale nesteká po nich do čižiem. A ešte mi napadla jedna vec, po daždi /počas dažďa/ nestúpajte na konáre popadané na zem /najmä tie bez kôry/, sú klzkejšie ako ľad! Môžete si to odskúšať. Toľko k oblečeniu a obutiu. Prechádzka po lese má byť príjemná a dobré obutie a oblečenie v tom zohráva nemalú rolu.
Patrí sem tiež nôž na huby. My vlastníme asi tri druhy hubárskych nožov /rovné, zahnuté, so štetkou/, ale nevidím v nich veľký rozdiel. Dôležité je, aby bol ostrý a mal čepeľ cca 5 - 6 cm. Maličké nožíky na zbieranie húb nie sú vhodné. Odporúčame používať zatváracie nože.
Koše na zber húb. My vlastníme pevné, z prútia pletené košíky, do ktorých sa vmestí približne po 5 kg húb. Neodporúčame zbierať huby do plastových vedier, nevetrajú sa a môžu sa zapariť. A to nehovorím o igelitkách. To robia „ tiežhubári“, ktorí si prinajlepšom koledujú iba o žalúdočné problémy. Ešte vlastníme jeden kôš na chrbát /noša/ pletený z drevených pásikov. Vmestí sa doňho 10 kg húb. Samozrejme, že ho nosíme iba vtedy, keď poriadne rastú /naposledy v roku 2010/. Máme odskúšané, že dvaja dokážeme spracovať max. 20 kg nazbieraných húb a je to poriadna „fuška“. Huby totižto nepočkajú, musíte ich spracovať hneď. Môžete ich síce odložiť na jeden deň do chladničky, ale koľko sa vám ich tam vmestí? Keby sa dalo nazbierať aj viac, tak to nerobíme. Radšej sa pre ne treba vybrať zajtra, alebo napozajtra. Viem, že niektorí hubári nosia do lesa na zber plecniak a v ňom umelohmotnú, predierkovanú nádobu na huby. Je tu tiež veľké riziko, že sa huby zaparia.
Niektorí hubári používajú hubársku palicu. V náročnejších terénoch určite pomôže. Ak ju potrebujete tak si ju vezmite, alebo odrežte na placi. Lesu tým neublížite.
Treba sa chrániť aj proti parazitom a komárom. O tom sa na tejto stránke popísalo dosť. Zrejme neexistuje 100%-ný spôsob na ochranu. To čo použijete nechávame na vás. Ja síce poznám jeden /tiež nie 100%-ný/ odpudzovač proti komárom, ale ten tu propagovať nebudem a nesúhlasí s ním ani moja žena. Je dobré mať so sebou 2 - 3 ks leukoplastu a maličký dávkovač s dezinfekčným prostriedkom. Môže sa vám stať, že sa porežete, alebo poškriabete na tŕňoch. Nič vážne, ale takéto poranenia /vlásočnice/ najviac krvácajú. Stačí to umyť vodou, alebo minerálkou, vydezinfikovať a prelepiť leukoplastom. Nemusí vám to znepríjemňovať pobyt v lese.
Samozrejme, keď v lese strávite cca 4 – 6 hod. a prejdete 10 – 15 a viac km, spotrebujete veľa energie. Preto k takejto prechádzke patrí aj dopĺňanie tekutín a treba si aj niečo zajesť. My si do lesa pripravíme obložené chlebíky, rohlíky s klobásou, trvanlivou salámou, sušenou šunkou, syrom, nejakú papriku, rajčiny, ovocie a pod. Malo by to byť z trvanlivejších potravín. Na to sa hodí malý ruksačik. Nosíme so sebou aj horkú čokoládu, tá vám veľmi rýchlo prinavráti spotrebované kalórie. Dôležité je vziať si vodu, minerálku a dopĺňať tekutiny, jedným slovom zachovať pitný režim. Neodporúčame sladené nápoje, ale to je vec názoru. Dobré je mať v aute fľašu vody na umytie rúk po zbere. Tiež je dobré vziať si so sebou papierové vreckovky, lebo čert nikdy nespí, čo ak na vás príde „ťažká chvíľka“. Treba dodržať zásadu „čo do lesa prinesieme, to z neho aj vynesieme“, okrem „podpapiernika“!!! To sa dá tolerovať.
Samotný zber
Platia najmä dve základné zásady. Zbierame iba huby, ktoré na 100% poznáme a nezbierame chránené huby!!! Ostatné huby necháme na pokoji, nerozkopávame ich!
My zbierame nasledovné huby: Hríbovité – hríb dubový, smrekový, sosnový, bronzový, zrnitohlúbikový, kozáky osikový, brezový, žltooranžový, hrabový, dubový, topoľový, červenejúci, masliaky zrnitý, obyčajný, smrekovcový, suchohríb plstnatý, hnedý, zamatový.
Ďalej zbierame smrčky, vatovec obrovský, uchovec bazový, kučierka veľká, kuriatko jedlé, bledé, lievik trúbkovitý, hliva buková, ustricovitá, pôvabnica fialová, dvojfarebná, čírovnica májová, tanečnica poľná, podpňovky /iba do zmesi na nakladanie/, muchotrávka červenkastá, bedľa vysoká, červenejúca, pečiarka poľná, snehobiela, hľuznatá, ovčia, veľkovýtrusová, hájová, nádherná, obrovská, lesná, rýdzik pravý, sosnový, smrekový, krvavý, surovičkový, plávka zelenkastá, buková.
Samozrejme je viac dobrých jedlých húb, keďže ich na 100% nepoznáme, tak ich radšej nezbierame. Sem - tam u plávok urobíme výnimku, keď je pekná, dobre vonia a neštípe, tak ju zoberieme. Ak chcete začať zbierať nejaký nový druh huby, je dobre ak vezmete so sebou skúseného hubára, ktorý ju zbiera a konzumuje. Huby totiž v biotope vyzerajú trochu inak ako v atlase. Je dobré overiť si to aj na tejto stránke /Identifikácie húb/, samozrejme treba dodržať všetky podmienky pre uľahčenie identifikácií. Ak to dodržíte, tak odborníci vám určite pomôžu.
Všetky huby, ktoré zbierame dôkladne očistíme priamo v lese. Z masliakov stiahneme kožu z klobúka, inak sa nám v koši zlepia dohromady. Doma pri ich ďalšom spracovaní budeme mať polovičnú robotu. Zbierame iba zdravé, mladé plodnice. Staršie huby nechávame v lese na svojom mieste. Je zbytočné nosiť ich v košíku a doma ich vyhodiť. Staršie huby spoznáte už na pohľad, alebo si na ne siahnite. Ak sú mäkké, je zbytočné ich brať. Je dobré jamku po vybratí huby prikryť aspoň lístím, ihličím, aby podhubie nevyschýnalo. Vedú sa polemiky o tom, či je lepšie hubu vybrať celú, alebo ju nad zemou odrezať. My sa prikláňame k názoru, že hubu treba vybrať celú zo zeme. Na konci hlúbika sú totiž rozlišovacie znaky, ktoré vám buď potvrdia, alebo vyvrátia vaše pôvodné určenie huby pohľadom. Nazbierajte iba toľko húb, koľko ste schopní spracovať. Jedným slovom „netreba mať veľké oči“!
Po príchode domov dobre padne sprcha. Treba sa dôkladne poprezerať, či ste si so sebou, okrem húb, nepriniesli aj kliešte. Najľahšie sa totiž vyberajú, keď nie sú dlho zahryznuté. A nasleduje druhé kolo, nazbierané huby treba spracovať.
Autor článku: Pavel Gubčo (sipovec)