Pripomienky k menám húb od L. Hagaru
Na našej webovej stránke je mnoho pripomienok k slovenským či latinským menám húb.
Pri latinských menách v zásade platí, že prioritu má najstaršie platne publikované meno. Napriek tomu pozorujeme nemalý pohyb aj v latinskej nomenklatúre. Niekedy je dôvodom zavrhnutia vžitého mena zistenie, že daná huba bola platne opísaná už skôr pod iným menom (toto sa potom stáva prioritným a zavrhnuté zasa synonymným menom).
Najviac pohybu v latinských menách vyvoláva iná objektívna príčina - zistenie, že viaceré taxóny uvádzané ako samostatné druhy predstavujú vlastne jediný druh. Aj v tomto prípade sa vyzdvihne najstaršie platné latinské meno a ostatné sa dostanú do jeho synonymiky. Čerstvým príkladom takého nomenklatorického zemetrasenia je nová koncepcia rodu Leccinum, založená na genetických znakoch (publikovaná r. 2005 v časopise Persoonia a premietnutá do kľúča, ktorý uverejnil P. Lizoň v časopise Spravodajca Slovenskej mykologickej spoločnosti č. 35).
Podľa tejto koncepcie kozáky s hnedooranžovým klobúkom a hrdzavejúcimi šupinkami na hlúbiku sa majú nazývať Leccinum aurantiacum a do synonymiky tohto druhu sa dostali napríklad mená L. quercinum, rufum, populinum a salicola. Slovenské mená tohto druhu (kozák osikový a kozák dubový) sa stali mätúcimi, lebo tento druh rastie nielen pod dubmi, osikami či inými druhmi topoľov, ale i pod brezami, bukmi, vŕbami, lipami a gaštanmi. Keďže dospelé kozáky s červenými klobúkmi sa makroskopicky dosť ľahko dajú odlíšiť podľa farby šupín na hlúbiku, bolo by rozumné pre aurantiacum používať slovenské meno hrdzavohlúbikový, pre versipelle meno černastohlúbikový, pre albostipitatum meno bledohlúbikový.
Tvorba a používanie národných mien nepodliehajú zásadám platným pri latinských menách. Ak sa pri výbere slovenského mena núka možnosť využiť priamo toto meno na odlíšenie určitého druhu od iných druhov zastúpených v danom rode, treba to využiť a tak uľahčiť hubárom orientáciu pri určovaní húb.
V prípade kozákov si úpravu slovenských druhových mien vyžaduje nová koncepcia rodu Leccinum. Takýto dôvod sa vynára a naďalej bude vynárať aj v iných rodoch - súvisí to s rýchlym pribúdaním nových poznatkov v mykológii. Ani latinské ani slovenské mená sa nedajú "zabetónovať".
Pre úpravu slovenských mien však jestvuje aj iný vážny dôvod: mnohé z nich sú nevýstižné alebo priam zavádzajúce. Príklad: Na našej webovej stránke prebehla diskusia o menách Mycena hiemalis - prilbička zimná a Mycena tintinabulum (nie tinntinabulum!) - tá druhá sa v rukopise "Slovenské mená húb" nazýva prilbička hnedosivá, vo 'Veľkom atlase húb' som jej dal meno prilbička zimná. Dôvody: Mycena hiemalis rastie aj v lete, spolu so 150 druhmi ďalších prilbičiek, aj odborník má problém nájsť ju a správne určiť (diskusia o jej slovenskom mene je akademická a zbytočná). Luxusné čiže výstižné + krátke + ľúbozvučné meno prilbička zimná si zasluhuje práve Mycena tintinabulum, lebo rastie len v chladnej časti roka (od októbra do marca) a z chladnomilných druhov je najhojnejšia, pre trsovitý rast aj najnápadnejšia - videl ju už každý stály návštevník lesa a mal by ju vedieť aj pekne pomenovať. V rkp. "Slov. mená húb" sa nazýva prilbička hnedosivá, čo vyznávačom učenia signatura plantarum či signatura rerum môže sťažiť jej určenie.
Maas Geesteranus, najlepší znalec prilbičiek, opisuje farbu klobúka Mycena tintinabulum takto: "béžovohnedá, sivohnedá, datľovohnedá, sépiovohnedá, žltohnedá, tmavo čokoládovohnedá až takmer čierna (bledšie formy aj vínovohnedo škvrnité), v zóne susediacej s temenom bledšia - až červenkastohnedá či ružovkastohnedá, na okraji bledá až belavá, niekedy s hnedým či ružovým nádychom". Pri takejto veľkej premenlivosti sa farba nemôže použiť v druhovom názve huby.
Doslovný preklad latinského mena do slovenčiny raz obstojí, inokedy nie. Príkladom bola letná Mycena hiemalis a môže byť aj Lepiota setulosa - bedlička štetinkatá. Huba nemá štetinky ani na klobúku ani na hlúbiku, a preto som mýliaci prívlastok štetinkatá v atlase nahradil výstižným prívlastkom tabakovohnedá. A naopak, pri ďalšej hube prezentovanej na našich stránkach - pri Pluteus chrysophaeus som v atlase použil doslovný preklad (štítovka zlatohnedá), lebo meno škoricovohnedá je mätúce - huba je väčšinou zelenkastožltá a časom priberá aj hnedý tón.
Pravdaže, niet času na vysvetľovanie každej úpravy v druhových prívlastkoch. Nie sú však samoúčelné ani náhodné. Cieľom zmien je vždy úsilie prispieť k spresneniu alebo inému skvalitneniu výpovednej hodnoty slovenského mena. Stovky nových slovenských mien, ktoré som po prvý raz uverejnil vo 'Veľkom atlase húb', vznikli preto, lebo stovky húb uvedených v tomto atlase ešte nemali nijaké meno. Mohol som ich uviesť len latinským menom, ale to by asi vzbudilo nevôľu väčšiny užívateľov atlasu.
Na našich webových stránkach sa viedol spor o meno a správne určenie taxónov Tubaria furfuracea a Tubaria hiemalis. Tieto taxóny sa sotva dajú odlíšiť - majú rovnaké makroskopické aj mikroskopické znaky. Súhlasím s moderným názorom, že ide o jediný druh, ktorý rastie v zime aj v lete. Prioritu má meno T. furfuracea - smeťovka otrubnatá.
Zdroj: Ladislav Hagara
Autor článku: Mgr. Roland Baranovič (roland)
Diskusia k článku
Sade atlasár 26.1.2008 19:37
Hubu si každý mohol a môže pomenovať ako chce, preto existuje toľko ľudových názvov, niekde odlišných aj v susedných dedinách. V dnešnej dobe komunikácie cez internej však s takými názvami už nepochodíme. Vedecký svet používa latinské názvy a aj na týchto stránkach sa komunikuje väčšinou s latinskými názvami. Široká verejnosť (a tej sú tieto stránky určené) však potrebuje aj slovenské názvy, najlepšie také, aby pomohli k identifikácii, nieto ešte aby zavádzali. To je úloha mykológov a my budeme radi, ak sa budú zavádzať do života čím skôr, či už prostredníctvom atlasov alebo aj týchto stránok.
Tchert atlasár 27.1.2008 11:53
Ahoj Slavo,
Mám dve poznámky.
Súhlasiť s moderným názorom je síce pekné, ale neviem, či aj vedecké riešenie. Zaujíma ma, či niekto niekde skúma huby na základe analýzy DNA. Táto metóda by vniesla svetlo aj do ascomycetes, rodu Sarcoscypha, boletusovitých ap.
A druhá pozn.
Bolo by fajn, keby sa v tomto vlákne pokračovalo a aby boli nové poznatky vysvetľované zrozumiteľnou formou širokému okruhu nás, neprofesionálov.
Ďakujem :o)
Laco
ladislav hagara 27.1.2008 19:45
Ahoj, Laco,
na základe analýzy sa v bohatšom zahraničí zatiaľ skúmajú najmä príbuzenské vzťahy medzi čeľaďami a rodmi húb. Musíme len trpezlivo čakať na ďalšie d r u h o v é analýzy DNA, aká sa realizovala v rode Leccinum. - Nevedno, kedy príde rad na rody vreckatých húb - ja už dávno túžim poznať DNA-obraz rodu Morchella, lebo dnes nik nevie povedať a dokázať, ktoré druhy smrčkov sú autentické a ako sa dajú vymedziť. - Zvučne si brnkol na strunu aj pri rode Boletus. Som si istý, že seriózne genetické analýzy rodu Boletus by rozmetali niektoré priširoké, mnohodruhové koncepcie rodu Boletus a pomohli by nám zodpovedať viaceré, dnes neriešiteľné otáky týkajúce sa napríklad o k r u h u Boletus rhodopurpureus.
L. Hagara
ladislav hagara 27.1.2008 19:49
Laco, oprava 1. vety: "na základe analýzy D N A sa.." a poslednej vety: nie otáky, ale otázky (nabudúce si text prečítam pred odoslaním). L. H.
Tchert atlasár 27.1.2008 20:20
Diky Slavo, budem sa tešiť na ďalšie prípadné články a pripomienky.
Ahoj
Laco
viliam27 atlasár, mykológ, správca galérií 27.1.2008 21:16
V mnohom vysvetľujúci článok, už len treba zjednotiť to slovenské názvoslovie. Kto vlastne môže oficiálne uznať slovenské meno a pod. by ma zaujímalo? Keby každý mykológ robil nové názvoslovie po svojom, myslím, že by tu z toho bol riadny guláš. Ďalej si myslím, že by sa mali ujednotiť aj v popisoch na jednotlivé huby, lebo sú v mnohých prípadoch prinajmenšom pochybné, odlišné. Napr: http://www.nahuby.sk/diskusia.php?parent...
ladislav hagara 28.1.2008 10:34
Slovenské mená húb oficiálne nepotvrdzuje nijaká komisia. Tie sa - podobne ako národné mená v iných krajinách - presadzujú publikovaním v prácach mykológov. Pravda, mykológov je na Slovensku málo a niektorí z nich sa vôbec nezaoberajú slovenskými menami húb, lebo to nepotrebujú. Pred úlohu použiť slovenské mená sú postavení autori atlasov alebo ich prekladatelia do slovenčiny. Pri bežných druhoch húb je názvoslovie už dosť ustálené a takmer všeobecne akceptované. Vžité (= často frekventované) mená húb) sa menia len v dobre odôvodnených prípadoch. Odhodlal som sa na to napr. pri plamienke zamatovohlúbikovej, ktorú som vo svojej knihe "Huby - dvojníky" (1992) uviedol pod novým menom plamienka zimná. Hlavným dôvodom zmeny bol mätúci a dlhý (8-slabičný) pôvodný názov "zamatovohlúbiková"; zamatové odenie hlúbika má totiž i plamienka letná -Flammulina fennae, p. lúčna - F. ononidis, F. elastica, F. mediterranea a F. rossica. Názov p. zimná sa ujal a utvrdzuje sa i na našej webovej stránke.
L. Hagara
viliam27 atlasár, mykológ, správca galérií 28.1.2008 12:23
..OK, vďaka, zas som o čosi múdrejší.. 
Ešli atlasár, mykológ 8.7.2010 17:21
Mne sa tiež viac pozdáva rýdzik jedľový, ako r. lososovoružový.
IgorK atlasár 27.1.2008 21:57
velmi zaujimavy clanok a predpokladam, ze sa to bude dalej zamotavat, z coho uz teraz mam trochu strach. neviem si dobre predstavit, ako sa potom budu huby urcovat. DNA analyza nie je este stale lacny spas a podla mna nie je ani v ludskych silach urcovat kazdu hubu na zaklade DNA, ktora sa neda mikroskopicky ani makroskopicky urcit. a co ked sa zisti ze huby, ktore sa doteraz bezpecne makroskopicky urcovali, maju rozne DNA? prakticky hubar je v podstate strateny a podla mna aj skusenejsi mykolog. 
Tchert atlasár 28.1.2008 08:44
Analýzou DNA dospejeme k prekvapujúcim, ale možno aj očakávaným výsledkom. A to je na vede vzrušujúce.
Čo sa týka čiste praktických hubárov, bez väčších ambícií, tak s nimi to nijak nezamáva. Kuriatko zostane kuriatkom, dubák dubákom, suchohríb suchohríbom a hríb zrnitohlúbikový modrákom :o)))
IgorK atlasár 28.1.2008 20:36
"Analýzou DNA dospejeme k prekvapujúcim ...", vsak prave tohto sa najviac obavam. :o) a ani neviem ako sa bude postupovat, ci sa bude rozkodovavat cely DNA retazec, alebo len cast, alebo ... . vsak nechame sa prekvapit. ale mam pocit, ze budu prekvapeni vsetci. :o)))
Husi moderátor, atlasár 28.1.2008 15:01
Dovolím si tu vložiť odkaz na jednu kaktusársku stránku, konkrétne k synonymike jedného kaktusu, aby bolo jasné, že je to podobný problém aj v iných oblastiach. Mien tohoto kaktusu je neúrekom aj v latinčine.
http://hornad.fei.tuke.sk/~suba/Reb/sele...
Z mojich doterajších informácií mi vyplýva, že celý systém pomenovávania druhov, rodov atď. je momentálne v kríze a bude to ešte dlho trvať, kým sa ho podarí vyriešiť. Analýza DNA je super vec, ale zatiaľ je asi príliš zložitá a drahá na to, aby sa pomocou nej dali rozpoznať tisíce a tisíce druhov húb, rastlín, živočíchov a pod. Veď len tých bystrušiek že je 27000 druhov...8-))))). A nie je isté, či sa to vôbec bude dať, príroda s nami určite nejako vybabre.
Zatiaľ by bolo super, keby sa tí, čo majú k tomu čo povedať, dokázali dohodnúť na niečom síce nedokonalom, ale v podstate rozumnom. Platforma tejto stránky sa mi zdá na to ako stvorená.
Tono od Cirochy pokročilý 29.1.2008 09:14
Dobrý článok, zaujali ma hlavne kozáky. Vo veľkom atlase od L. Hagaru najdeme aj kozák hrdzavejúci ( Leccinum populinum) aj kozák dubový (Leccinum aurantiacum) OBR 84704 = čo je to ?
ladislav hagara 29.1.2008 11:59
Nová koncepcia rodu Leccinum je po prvý raz uplatnená v knihe L. Hagaru "HUBY", vydanej roku 2006 v Neografii Martin. Vo "VEĽKOM ATLASE HÚB" (Hagara - Antonín - Baier)sa použila staršia koncepcia rodu, pretože atlas je len rozšírenou verziou atlasu "HOUBY", vydaného roku 1999, teda 6 rokov pred publikovaním genetickej štúdie rodu, zlučujúcej napr. kozák osikový a dubový do jedného druhu. - Na obrázku OBR 84704 je Leccinum aurantiacum, ktorý dnes zahrnuje aj taxóny L. quercinum, L. populinum a iné. Až do ranej dospelosti môže mať biele šupiny na hlúbiku - v mladšom štádiu je teda zameniteľný za L. albostipitatum (kozák bledohlúbikový), ktorý má svetlé šupiny na hlúbiku aj v starobe, tvorí mykorízu len s topoľmi, najčastejšie s osikou, a je zriedkavý. - L. Hagara
Sade atlasár 29.1.2008 23:39
Majú tieto stránky nejaký význam pre slovenskú mykológiu, alebo ich treba chápať len ako jeden z kanálov informácií pre laickú verejnosť? Myslím na určenie priorít pre ľudí, ktorí tu odvádzajú kus poctivej práce.
Sade atlasár 31.1.2008 23:30
Možno je to pre väčšinu z vás známe, ale v abstrakte článku uvedenom v časopise Persoonia 18/2005 (hore uvedený)som sa dočítal, že pre európsky kontinent je akceptovaných 16 druhov v rode Leccinum, z ktorých jeden , L. albostipitatum, je opísaný ako nový pre vedu. Jediným druhom, ktorý je z rodu Leccinum vylúčený je L. eximium a najmenej jeden z rodu Chamonixia by mal byť včlenený do rodu Leccinum.
Ešli atlasár, mykológ 3.2.2008 10:17
Veľmi hodnotný článok.
Už som niekoľkokrát písal na túto tému, či by nebolo dobré aktualizovať aj slov. názvy a staršie (neaktuálne) uvádzať v kolónke "Staršie slov. názvy"
mz pokročilý 8.2.2008 10:07
Veľmi zaujímavý článok. Informácie o okolnostiach zmeny slovenského názvu považujem za rovnako dôležité, ako zdroj opisu nového druhu (medzi latinským menom a rokom publikovania).Tak som to videl na jedných internetových stránkach. 
bobineta atlasár, moderátor 4.1.2010 15:02
Sice o 2roky neskor,ale chcem napisat par riadkov k slovenskemu nazvosloviu hub z mojho pohladu. Velmi ma prekvapuje, ze nie je tvorba slovenskeho nazvoslovia hub chranena nomenklaturnym systemom ako je to vo vacsine potravinarskych odvetvi. Robila som v mliekarenskom priemysle dlhe obdobie,kde sa pri schvalovani jednotlivych noriem a neskor k tvorbe Potravinarskeho kodexu stretavalo kvantum odbornikov nielen z vedeckej, ale z beznej mliekarenskej praxe. Kazdy nazov a vyraz, dany do noriem,ci kodexu muselo schvalit kvantum odbornikov. Az po prejednani vsetkych pripomienok, sa musela skupina odbornikov ci uz v Prahe alebo Bratislave, po rozdeleni Cs a Sl.republiky i v Ziline dohodnut na zmenach v nazvoslovi tej ktorej casti PK. PK sa vlastne zrusili jednotlive CSN.
Nemalo by to tak byt i v tvorbe mykologickych nazvov ci uz mikroskopickych alebo makroskopickych hub, plesni, kvasiniek, slizoviek ai? Ked budem na SR a najma sa dozijem dochodku, dufam, ze budem mat viac casu venovat sa tejto mojej celozivotnej zalube.
Dovolim si malu pozn, som rada,ze sa udomacnil nazov jednej hubky, ktoru som si dovolila slovensky pomenovat na tychto strankach, ked este nemala slovensky nazov.
Ani premenovavanie ci uz latinskych alebo slovenskych nazvov hub nie je najlepsou verziou pre siroky okruh verejnosti. Viem ake som mala problemy so zapamatanim si zmeny nazvu co i len jednej huby, napr. Hodvabnica velka /Entoloma sinuatum/ pred niekolkymi rokmi "Zvonovec velky" Tak bola v starsich atlasoch uvadzana.
Priklad k danemu druhu: lekar, ktory sa stretol s otravou ludi prave touto hubou na skoleni,kde som sa zucastnila, povedal, ze nevie,ako sa Entoloma sinuatum vola slovenskym nazvom. A prave pri zachrane cloveka je dolezite jej rychle urcenie. Bezny zberatel a konzumnet hub povie: mal som prazenicu zo zelených plavok a podozrenie padne na muchotravku zelenu Amanita faloides.
S touto otravou sa zial lekari stretaju najcastejsie, a preto ju najrychlejsie urcia. Horsie to je u inych druhov hub ako je prave zamena cirovnice majovej Calocybe gambosa za Entoloma sinuatumc, ci Supinacky menlivej Kuehneromyces mutabili s kapucnovkou okrovohnedastou Galerina marginata.
Nie vzdy sa stotoznujem s doslovnym prekladom huby z latinciny, prip. cestiny, ci ineho slovanskeho jazyka. Suhlasim s mykologom a autorom tohoto dobreho clanku L.Hagarom, ktory dal priklady preco nie je vzdy najlepsi doslovny preklad. Chcem podakovat L.Hagarovi za vsetko co som sa z jeho knih ako mladsia naucila /najma rozlisovanie peciarkovitych, ci plavkovitych hub/,ale i ine.
S uctou Boža Skolozdrova
vlkodlak mykológ 21.12.2011 00:45
Ve Vašem oboru se jména kodifikovala pravděpodobně z důvodu vazby na obchod a výživu obyvatelstva, tj. jasný veřejný zájem. Takový veřejný zájem u hub sice také je, ale není tak obecně vnímán, navíc jde o přírodniny, tedy doménu vědy.
milouš 7.7.2010 07:15
Doslovné překlady z latiny i z jiných jazyků nejsou nikdy to pravé ořechové.Navrhování národních jmen je velmi nevděčná práce.K dosažení pořádku v národním názvosloví je ještě velmi daleko ale nevhodná jména se musí korigovat.Jako pikantní poznámku uvádím hřib medotrpký který se tiskovou chybou stal nedotrpkým.
Pred zaslaním príspevku do diskusie je potrebné prihlásiť sa použitím Vášho prihlasovacieho mena a hesla.