Štúdium húb
Pri spoznávaní nových druhov húb je veľmi dôležité, hlavne pre začínajúceho hubára, vedieť, aké morfologické znaky si treba na hubách všímať. Často sa tiež stáva, že hubár-amatér v prírode natrafí na tvarovo neobvyklý exemplár, prípadne vzácny druh, no zaujatý touto hubou si nevšíma nič iné, iba ju vezme a ak sú odborníci vo vzdialenom meste, hubu usuší a pošle na určenie. Lenže i hubár-amatér môže pre určenie huby urobiť ďaleko viac, i keď nevlastní mikroskop, ktorý je dôležitou pomôckou pri určovaní veľmi podobných druhov húb.
Zaslané huby s údajmi o lokalite končia väčšinou v herbári múzea. Mnohí hubári si robia vlastné herbáre, ktoré potom posielajú múzeu. Tam sú potom skladované pre ďalšie generácie. A práve preto je potrebné zaznamenávať si hlavne tie znaky na plodniciach, ktoré keď sa raz stratia, už ich nikto nezistí, predovšetkým vôňu, chuť, farbu, konzistenciu, prítomnosť mlieka, atď. Aby bolo určovanie takýchto vzoriek jednoduchšie, výhodné je urobiť podrobný opis danej huby, keď je ešte čerstvá. Herbárová položka s opisom sa obzvlášť cení. V ďalších kapitolách si podrobne povieme, ako treba postupovať pri zbere, štúdiu, opisovaní a tvorbe vedeckej zbierky húb.
Postupne preberieme nasledovné témy:
Zber húb
Spôsob zberu húb nie je treba zvlášť rozpisovať, keďže ho mnohí hubári poznajú, ale treba aspoň zopakovať hlavné zásady:
- huby zbierame do košíka, v horšom prípade do tašky s dostatočným prívodom vzduchu, nikdy však nie do igelitovej tašky
- pri zbere vyberáme zo substrátu celú plodnicu a dbáme na to, že sme ju skutočne vybrali celú
- pred zrezaním spodnej časti hlúbika si dôkladne všímame znaky na odrezanej časti, v prípade neistoty vezmeme plodnicu celú
- jamku po vybranej plodnici zakryjeme, aby nedošlo k vysušeniu podhubia
- krehké huby vkladáme do krabičiek (napr. od čaju, alebo do otvorených plastových nádobiek)
Huby, ktoré zbierame za účelom bližšieho štúdia a určovania, balíme zvlášť, najlepšie do papierových vrecúšok, krehké druhy do krabičiek a tie, ktoré sú náchylné k vysychaniu, zatvoríme do plastovej krabičky, do ktorej vložíme niekoľko sviežich listov z bylín (udržia vlhkosť). Mimoriadne veľkú pozornosť treba venovať miestu nálezu. Najlepšie je mať so sebou špeciálny zápisník a zaznamenať si:
- dátum zberu
- nadmorskú výšku (ak máme so sebou mapu, ak nie, tak doma, výhodou je GPS)
- typ lesa a iného spoločenstva (listnatý, ihličnatý, zmiešaný, dubový, bukový, dubovo-hrabový, dubový s prímesou borovice, bukový s ojedinelým smrekovcom, lúka so solitérnymi smrekmi, pasienok, pole, atď.), dôležité je zapísať si čo najviac druhov drevín, ktoré sú v predpokladanom dosahu podhubia
- typ substrátu a hostiteľa (na pni borovice, na ležiacom kmeni listnáča, na spadnutom konáriku, na rozloženom dreve listnatého stromu zanorenom v zemi, v lístí, na holej zemi, na spálenisku, atď.)
- vôňu (neskôr už nemusí byť výrazná , prípadne tiež chuť plodníc (podozrivé huby neochutnávame!)
- prítomnosť vytekajúcej tekutiny, mlieka z dužiny
Ak zvládneme týchto zopár krokov, úlohu sme splnili. Ďalší opis a potrebné údaje si doplníme doma.
Opis plodníc
Táto činnosť je síce časovo náročnejšia, no veľmi potrebná. Nič sa nestane, ak huby neopíšeme podrobne, no mnohé znaky môžu neskôr chýbať pri určovaní zo sušených plodníc. Návody na opisovanie húb sú uvedené vo viacerých atlasoch, no aby to bolo praktické, pokúsim sa ich zhrnúť do jedného. Najrozšírenejšiu skupinu vyšších húb tvoria plodnice klobúkatých bazídiomycétov s lupeňmi, na ktoré sa tu zameriam:
Klobúk:
- priemer, výška (skôr v prípadoch, keď je výška významnejšia ako priemer)
príklad: 2-6 cm široký a 3-5 cm vysoký, prípadne 20-60 mm široký a 30-50 mm vysoký - tvar
príklad: v mladosti takmer guľovitý až polguľovitý, neskôr klenutý, vajcovitý, valcovitý, kužeľovitý, polguľovito klenutý, dáždnikovitý, plocho klenutý, zvoncovitý, vankúšovitý, v dospelosti plochý, v starobe lievikovitý - okraj
príklad: v mladosti podvinutý, v dospelosti ostrý, zvlnený, nadvihnutý, zahnutý nahor, rovný, zaoblený, s prevísajúcou pokožkou, ryhovaný - stred
príklad: vtlačený, s výrazným hrboľom, s nevýrazným hrboľom - pokožka
príklad: lesklá, matná, slizká, lepkavá, suchá, ľahko stiahnuteľná, stiahnuteľná max. do jednej tretiny (pri plávkach) - farba
príklad: okrová, žltohnedá s olivovým odtieňom, krvavočervená, rovnaká ako na hlúbiku - plachtička
príklad: prítomná, neprítomná, biele útržky na okraji, hnedasté útržky v strede - mäsitosť
príklad: klobúk mäsitý, tenkomäsitý, krehký
Lupene:
- výška (teda šírka)
príklad: 0,3-0,7 cm široké, prípadne 3-7 mm široké - pripojenie k hlúbiku
príklad: pri hlúbiku voľné, prirastené, zúbkom pripojené, zbiehavé - hustota
príklad: riedke, pomerne riedke, pomerne husté, husté, veľmi husté, veľmi riedke, vystriedané lupienkami - farba
príklad: biele, belavé, krémové ružovkasté, fialové, sivohnedé - zmena sfarbenia
príklad: po otlačení hnednúce, po minúte hrdzavejúce - ostrie
príklad: celistvé, zúbkaté, pílkovité, vrúbkované, vločkaté, strapkaté, rozčesané - povrch
príklad: hladký, žilkovitý
Hlúbik:
- dĺžka, hrúbka
príklad: 3-7,5 cm dlhý a 1-2 cm hrubý, prípadne 30-75 mm dlhý a 10-20 mm hrubý - tvar
príklad: bruškatý, súdkovitý, kyjakovitý, valcovitý, vretenovitý, smerom k báze zúžený alebo zhrubnutý, nitkovitý - povrch
príklad: hladký, pozdĺžne ryhovaný, v hornej časti chĺpkatý, vločkatý, slizký, suchý, holý - báza
príklad: na báze zaoblený, koreňujúci, s bielym podhubím, s povrazcami podhubia, s pošvou - plachtička
príklad: v podobe prsteňa v hornej časti hlúbika, v podobe visiacej pavučinky - konzistencia
príklad: mäkký, tvrdý, mäsitý, krehký, pevný, vodnatý - pozdĺžny rez
príklad: na pozdĺžnom reze plný, dutý, v dospelosti vatovito vypchatý - farba
príklad: biely, belavý, krémový, na okrovom podklade s hnedými šupinkami - zmena sfarbenia
príklad: otlačením hnednúci
Dužina:
- farba
príklad: biela, bledožltá, nad lupeňmi hnedastá - zmena sfarbenia
príklad: na reze po chvíli hnednúca, najmä v báze hlúbika - prítomnosť tekutiny
príklad: bez mlieka, mlieko je biele, oranžové, nemení farbu, po chvíli fialovkasté, zaschnutím sivozelenie
Výtrusný prach:
- príklad:
biely, bledožltý, žltý, okrový, zelený, tabakovohnedý, čokoládovohnedý, bledohnedý, tmavohnedý, čiernohnedý, čierny
Spôsob rastu:
- príklad:
jednotlivo, v malých skupinách, v menších trsoch, trsovito nad sebou
V ďalšej časti opisu môžeme využiť poznámky, ktoré sme si zaznamenali v teréne:
Lokalita:
- názov štátu
- názov geomorfologického celku
- názov najbližšej obce
- názov lokality, prípadne usmernenie (napr. 2 km SZ od Sučian)
- nadmorská výška
- mapovací štvorec (existuje špeciálna mapka), prípadne údaje z GPS
Stanovište:
- typ spoločenstva (les, listnatý les, ihličnatý les, dubový les, smrekový les, lúka, pole, pasienok, atď.)
- substrát (holá zem, lístie, drevo – peň, ležiaci kmeň, spadnutý konár, spálenisko, rastlinný odpad, kompost, atď.) – vždy treba uviesť hostiteľa, ak je to možné
- hojnosť plodníc (ojedinelá plodnica, vo veľkých skupinách, hojne, hromadne, v čarovných kruhoch, atď.)
Ostatné údaje:
- meno zberateľa
- meno určovateľa
- dátum zberu
Prílohy:
- číslo diapozitívu, číslo fotografie, nákres
Mnohé z týchto údajov sú využiteľné na prednú stranu herbárovej obálky, preto treba pri ich zapisovaní brať veľký dôraz na ich pravdivosť!
Opis mikroznakov
Mikroskop je veľmi významnou pomôckou pri určovaní húb. Na meranie výtrusov je vhodný mikroskop s minimálnym zväčšením 1000x. Tí, ktorí ho majú, môžu opis doplniť o mikroskopické znaky:
Výtrusy:
- tvar (guľovité, takmer guľovité, elipsoidné, valcovito elipsoidné, valcovité, vretenovité, atď.)
- veľkosť (napr. 15-19 x 10-13,5 mikrometrov)
- Q výtrusov (dĺžka/ šírka, aritmetický priemer Q pre 30 výtrusov)
- povrch (hladké, trochu drsné, bradavičnaté, ostnaté, so sieťovitou ornamentikou, klíčny pór centrálny, excentrický, atď.)
- cytoplazma (prítomnosť alebo neprítomnosť tukových kvapiek, ich počet a lokalizácia v cytoplazme, atď.)
Bazídiá:
- počet výtrusov (dvojvýtrusné, štvorvýtrusné, atď.)
- dĺžka, šírka, tvar (kyjakovité, priehradkované, atď.)
- farba
Cheilocystidy:
- dĺžka, šírka, tvar (fľašovité, elipsoidné, vakovité, atď.)
- povrch (inkrustované – prestúpené kryštálmi, hladké, atď.)
- farba
- hojnosť (hojné, vzácne)
Pleurocystidy:
- dĺžka, šírka, tvar (fľašovité, elipsoidné, vakovité, atď.)
- povrch (inkrustované – prestúpené kryštálmi, hladké, atď.)
- farba
- hojnosť (hojné, vzácne, len blízko ostria, atď.)
Pileocystidy:
- dĺžka, šírka, tvar
- farba
- hojnosť
Kaulocystidy:
- dĺžka, šírka, tvar
- farba
- hojnosť
Velum (plachtička):
- dĺžka, šírka, tvar
- farba buniek
- povrch buniek (hladký, prestúpený kryštálmi, bradavičnatý, atď.)
- šírka bunkovej steny (tenkostenné, hrubostenné bunky)
Bunky pokožky klobúka:
- dĺžka, šírka, tvar
- farba buniek
Okrem týchto typov buniek existujú aj iné, napríklad sety, chryzocystidy, sférocysty, no sú to príliš špecifické bunky pre určité rody húb, preto sa nimi nebudeme bližšie zaoberať.
Často sa však stretávame s plodnicami vreckatých húb (askomycétov), medzi ktoré patria rôzne čiašky (Peziza), smrčky (Morchella), chriapače (Helvella), ušiaky (Gyromitra), ale aj drevnatce (Xylaria) či drevovčeky (Hypoxylon). Najčastejšie sú tzv. čiaškovité huby, ktoré, keďže patria medzi vreckaté huby, majú inú stavbu výtrusorodej vrstvy. Pri týchto hubách zvyčajne pozorujeme nasledovné znaky:
Výtrusy:
- tvar (guľovité, takmer guľovité, elipsoidné, zahnuté, niťovité, atď.)
- veľkosť (napr. 15-19 x 10-13,5 mikrometrov)
- Q výtrusov (dĺžka/ šírka, aritmetický priemer pre 30 výtrusov)
- farba
- povrch (hladké, trochu drsné, bradavičnaté, ostnaté, so sieťovitou ornamentikou, klíčny pór centrálny, excentrický, atď.)
- cytoplazma (prítomnosť alebo neprítomnosť tukových kvapiek, ich počet a lokalizácia v cytoplazme, prítomnosť priehradok, atď.)
- amyloidita (modré sfarbenie bunkovej steny po pridaní Melzerovho činidla)
Vrecká:
- dĺžka, šírka, tvar
- farba
- počet výtrusov vo vreckách (2, 8, veľa)
- prítomnosť alebo neprítomnosť viečka
- zmena sfarbenia po pridaní Melzerovho činidla (amyloidný vrchol – tmavomodro sfarbený, neamyloidný – bez farebnej zmeny)
Parafýzy:
- dĺžka, šírka vrcholu, tvar
- prítomnosť priečnych priehradok
- farba pigmentu
- zmena sfarbenia po pridaní Melzerovho činidla
Ostatné bunky:
- veľkosť a tvar buniek v spodnej časti apotécia
- šírka a tvar prípadných chĺpkov na vonkajšom povrchu čiaškovitého apotécia
Sušenie húb
V tejto kapitole sa zameriame špeciálne na sušenie húb pre vedeckú zbierku.
Pri akej teplote treba sušiť?
Optimálna teplota na sušenie je okolo 40 stupňov Celzia, čo zabezpečí rýchle a kvalitné usušenie, ale v provizórnych podmienkach úplne stačí hocijaký spôsob sušenia (v prievane, sušičke, na slnku), za predpokladu, že nám huby za tú dobu nezhnijú ani nesplesnivejú. Výhodou sušenia do herbára je to, že môžeme sušiť všetky druhy húb a preto nevadí, keď sú huby prevŕtané larvami. Samozrejme, že dôležité je, aby z tých húb aj niečo zostalo.
Ako huby krájať?
Čiaškovité huby, prilbičky, peniazovky, hviezdovky - vcelku, huby väčších rozmerov, ako sú hríby, práchnovce a veľké čírovky môžeme rozpoliť, prípadne nakrájať na plátky (stačí 3-5 plátkov). Musíme dbať na to, aby tam boli všetky dôležité znaky, vrátane bázy hlúbika, teda do herbára nie sú vhodné huby, ktoré majú urezaný hlúbik. Huby rastúce na dreve sušíme aj s časťou substrátu, na ktorom rástli.
Čo s určenými a usušenými hubami?
Dôkladne usušené huby už len vkladáme do papierových obálok obdĺžnikového tvaru, ktoré poskladáme napr. z kancelárskeho papiera formátu A4 a na vrchnú stranu nalepíme, vytlačíme, alebo písacím strojom napíšeme potrebné údaje.
Koľko plodníc treba dať do obálky?
Aby sme zabezpečili dostatok materiálu na štúdium i pre ďalšie generácie, vždy sa snažíme dať do obálky čo najviac plodníc, ale záleží to podľa toho, o aký druh ide. Napríklad z vejárovca a hríba stačí zopár plátkov z tej istej plodnice, no napríklad u drobných tanečníc je treba nasušiť väčší počet plodníc. Plodnice v jednej obálke by mali pochádzať z toho istého podhubia.
Ako skladáme obálku?
Štandardný tvar herbárovej obálky nie je určený. Pre rôzne veľké huby možno skladať obálky rôznej veľkosti a tvaru. V herbári Prírodovedného múzea SNM sa v súčasnosti skladajú obálky z kancelárskeho papiera, na ktorom sú vytlačené potrebné údaje. Veľkosť obálok je približne 15,5 cm (šírka) x 13 cm (výška). Obálka sa skladá takým spôsobom, že vrchná časť listu (asi 3 cm) sa prehne dovnútra, spodná časť sa prehne pod prehnutú vrchnú časť a okraje sa zahnú smerom von asi na 2,5 cm. Na prednej časti takto zloženej obálky vznikne pomerne veľký priestor na písanie (kto je šikovný, môže si umiestnenie formulára, prípadne všetky údaje vopred predtlačiť a obálku následne iba naplniť hubami a zložiť. Na hubách je vždy zachytený substrát, takže aby sa nestalo, že bude vypadávať z obálky, môžu sa exsikáty vkladať do obálky v uzatvárateľných plastových vrecúškach, prípadne do vnútornej papierovej obálky poskladanej podobným spôsobom.
Aké údaje píšeme na obálku?
Na herbárovú obálku sa snažíme napísať čo najpodrobnejšie, no zo zásady pravdivé údaje, pretože o našu zbierku, alebo o konkrétnu obálku, môže mať v budúcnosti záujem i popredný zahraničný mykológ – špecialista na určitý druh, či skupinu húb. Údaje, ktoré je potrebné písať, sú nasledovné:
- názov herbára (HERBARIUM Ján Červenka, HERBARIUM (BRA))
- číslo herbárovej položky (34/07, 71/2004, 346)
- latinský názov huby aj so skratkami autorov (Polyporus varius Fr.)
- štát (Slovensko, Slovakia, Slovacia, Česko, Bohemia, Moravia)
- geomorfologický celok (Malé Karpaty, Podunajská rovina, Volovské vrchy, Východoslovenská nížina, Krušné hory)
- najbližšia obec (Michalovce, Svidník, Bratislava-Rača, Plavecký Mikulá&scaron
- názov lokality (v úvodzovkách – „Ostrý vrch“, „Kamzík“, alebo napr. 2 km SV od Hlohovca)
- typ lokality (listnatý les, smrekovo-borovicový les, ihličnatý les (Picea abies, Abies alba), na lúke, na pasienku pod osamotenou borovicou)
- typ substrátu (na zemi, v lístí, na holej zemi, v tráve, na trávniku, na dreve, na dreve listnáča, na spadnutom konáriku listnatého stromu, na ležiacom kmeni borovice čiernej (Pinus nigra), na pni topoľa (Populus sp.), na dreve)
- nadmorská výška (v rôznych tvaroch, napr.: 300 m, 1240 m n. m, s. m.(lat. supra mare): 430 m, m s. m.: 520)
- dátum zberu (13. 4. 1976, 30. IX. 2004)
- zberateľ (leg. B. Kuzmová, ak zbierala väčšia skupina ľudí a nevie sa o presnom zberateľovi, tak leg. Ladislav Pomšár et al.)
- určovateľ (det. M. Kříž, det. Mgr. Roland Baranovič)
- mapovací štvorec (Q 77/68 – podľa špeciálnej mapky)
Herbárová obálka môže vyzerať napríklad takto:
Takýmto spôsobom zhotovené obálky potom vkladáme do krabíc a zoraďujeme podľa určitého kritéria (napr. podľa čísla herbárovej položky, abecedne podľa latinského mena, podľa lokality, atď.). Každý druh sa snažíme zbierať z čo najväčšieho počtu lokalít, aby boli poznatky o rozšírení jednotlivých druhov čo najpodrobnejšie. Herbár je výsledkom nášho poctivého snaženia pri štúdiu húb.
Zdroj: Ján Červenka
Autor článku: Mgr. Roland Baranovič (roland)