Fotografujeme huby

Fotografovanie húb často spadá do oblasti makrofotografie prípadne 'fotografie detailu' (tzv. close up photography), ale má aj svoje špecifiká, ktoré musíme pri výbere fotografických zariadení a príprave brať do úvahy. Ako makrofotografia sa väčšinou označuje zväčšenie 1:1, max 1:2 (1:2 = objekt 48 mm vysoký je na celú výšku kinofilmu).

Špecifiká fotografovania húb:

• fotografujeme častokrát pomerne malé objekty (častokrát len niekoľko milimetrov ba aj desatín milimetrov)
• Obraz bude musieť byť zväčšený.
• Musíme fotiť nízko nad zemou a z malej vzdialenosti od huby (fotky väčšinou vychádzajú najlepšie 'z očí do očí')
• fotografujeme v teréne
• Fotografujeme nie vždy vo vyhovujúcich svetelných podmienkach
• Foteniu huby častokrát predchádza aj niekoľkohodinová túra

Pri fotografovaní malých predmetov je pre udržanie kvality výslednej fotografie veľmi dôležité udržať prijateľnú hĺbku ostrosti. Prax ukazuje, že pri fotografovaní húb je najlepším riešením tohto problému zvýšenie clonového čísla. Treba sa pripraviť, že clona č. 16 je pre malé objekty úplné minimum a rozumné clony začínajú od čísla 22.

Použitie veľkého clonového čisla spolu s pomerne slabým osvetlením v prírode (hlavne v lese) má však za následok výsledné fotografie s nedostatočnou intenzitou osvetlenia. (Prax ukazuje, že použitie blesku nie je práve najšťastnejšou voľbou, ako sa o tom môžete presvedčiť v niektorých nemeckých atlasoch predávaných na našom trhu. Pri fotení bez blesku je však vhodné použiť odrazné dosky, ktorými vieme usmerniť rozptýlene svetlo na miesta kam potrebujeme, najčastejšie pod hubu.) A tak dôsledkom použitia veľkých clonových čísel je nutnosť použiť dlhšie expozičné časy. Počítať treba s používaním expozičných časov až 20-30, niekedy aj viacej sekúnd. Pri takýchto dlhých expozičných časoch sa udržanie fotoaparátu v ruke (bez toho aby sa prejavilo rozmazanie fotografie spôsobené pohybom ruky) stáva nereálnym.

Na rad prichádza použitie statívu, na ktorý sú kladené nasledujúce požiadavky.

• Musí umož?ovať umiestnenie fotoaparátu dostatočne nízko nad zemou. Na túto požiadavku si treba dať zvlášť pozor, pretože väčšina statívov predávaných na našom trhu túto požiadavku nespl?uje. Špeciálne makrostatívy vyrába napríklad firma Manfroto ktoré sú však pomerne drahé. Občas sa podarí zohnať vyhovujúci statív aj z druhej ruky. Veľmi vhodný je napríklad statív vyrábaný v bývalej NDR v cene približne 1000 Sk.
• Statív budeme pravdepodobne niesť do prírody, niekedy aj na niekoľkohodinové túry. Mal by byť preto čo najľahší a pričom stále dostatočne pevný a skladný.

V súčastnej dobe sa ako jedno z riešení zdá možnosť použiť digitálne fotoaparáty. Ak si však uvedomíme požiadavky kladené na zariadenie, dospejeme k záveru, že na fotografovanie húb sa hodia len digitálne fotoaparáty s cenou 100 000 Sk a vyššie.

Problémy spojené s použitím digitálnych fotoaparátov s cenou pod 100000 Sk sú nasledovné:

• nie je možné meniť objektívy a pridávať medzikrúžky
• majú malý rozsah clôn a časov (clony 22 a viac, časy 30 s a viac)
• obmedzená kapacita obrázkov a batérií
• častokrát nie moc kvalitná optika
• častokrát nemožnosť používať filtre (polarizačný filter sa občas hodí aj keď nie je podmienkou)

Ako najvýhodnejšie sa zdá použiť jednookú zrkadlovku ktorá má nasledujúce výhody:

• je možné meniť objektívy, hľadáčiky, medzikrúžky
• dostatočný rozsah časov a clôn
• možnosť použitia filtrov
• ľahko prístupné médium; nie je problém vziať so sebou na dlhšiu túru aj niekoľko desiatok filmov
• kvalitná optika

Pokiaľ sa rozhodnete ušetriť, doporučujeme kúpiť si fotoaparát Praktika, prípadne aj v bazáre. Pomocou nej fotia aj najlepší fotografi húb, napr. ing. Baier (viď. atlas Antonín, Hagara, Baier), a Míla Dobešová. Pokiaľ sa rozhodnete investovať viacej, môžeme vám doporučiť napríklad nasledujúce vybavenie: Canon EOS 300, makroobjektív Sigma 105/2.8 Toto vybavenie používa napríklad aj Mirek Junek. Fotografie získané pomocou tohto vybavenia môžete nájsť na Mírovych houbařských stránkach

A ešte jedna rada na záver od: Nemá zmysel fotiť na slnku. Niekoľko krát to Mirek Junek robil s pocitom, že tie huby vyzerajú 'tak krásne' a že sa to musí proste vydariť, a nikdy z toho nebola poriadna fotka. Fotografie sa najlepšie daria pod mrakom alebo keď je mierne daždivo a svetlo je mierne rozptýlené. A nezabudnite, pri fotení húb je potrebné nikam sa neponáhľať (čo sa nie vždy darí).

Dúfame, že vám predchádzajúce stručné načrtnutie problematiky fotografovania húb pomôže pri vlastných experimentoch a uchráni Vás od blúdenia v slepých uličkách fotografovania.

Poďakovanie Mirka Juneka: Týmto by som chcel poďakovať všetkým dobrým fotografom, ktorý mi pomohly prekonať záludnosti fotografovania húb, najmä Míle Dobešovej a Jardu Hruškovi.

Tento článok vznikol na základe korešpondencie s Mirkom Junekom, autorom stránok Mírovy houbařské stránky.

Zdroj: 8.3.2002, Roland Baranovič
Autor článku: Mgr. Roland Baranovič (roland)