O morfológii a anatómii húb IV. - Hlúbik

Hlúbik býva rôzne veľký a má rozmanitý tvar. Je umiestnený buď stredove, výstredne, bočne, alebo niekedy celkom chýba (pozri obr. 9). Drobné plodničky z rodu tanečnica - Marasmius ho majú takmer vláskovitý, kým niektoré druhy z rodu kozák Leccinum alebo hríb - Boletus dosť dlhý a hrubý.

Tvar hlúbika môže byť takmer guľovitý, súdkovitý, bruškatý, vajcovitý, valcovitý, kyjakovitý alebo vretenovitý; rovný, pokrivený, pokrútený alebo zahnutý (pozri obr. 10).

Obr. 9. Hlúbik podľa pripojenia ku klobúku; a - stredový b - výstredný, c - bočný

Obr. 10. Tvar hlúbika; a - guľovitý, b - súdkovitý, c - bruškatý, d - kyjakovitý, e - vretenovitý, f hore stenčený, g - pravidelne valcovitý, h - niťovitý, i - dolu stenčený

Obr. 1l. Zakončenie hlúbika; a - tupý, b - zaoblený, c - zahrotený, d-zhrubnutý do hľuzy s voľnou pošvou, e - zhrubnutý do hľuzy s prirastenou pošvou, f predĺžený do koreňa, g - s povrazcovitými výrastkami, h - vyrastajúci zo sklerócia, i - zhrubnutý do hľuzy s bradavkami, j - terčovitý

Mimoriadne dôležitým systematickým znakom môže byt zakončenie hlúbika na báze (pozri obr. 11). Tu býva tupo zakončený, zaoblený, kužeľovite zahrotený zhrubnutý na hľuzu, predĺžený do koreňa, s povrazcovitými výrastkami alebo vyrastajúci zo sklerócia. (Sklerócium = hľúzkovitý útvar, ktorý je vyplnený rezervnými výživnými látkami.)

Ďalej si na hlúbiku všímame jeho povrch a pozorujeme, či je hladký, vráskavý, jamkatý, ryhovaný, vláknitý, rebernatý alebo sieťkovaný, holý, zamatový, oinovatený, páperistý, vločkatý, otrubnatý alebo šupinatý, slizký, sliznatý, lepkavý alebo suchý, matný alebo lesklý.

Nemenej dôležité je aj sfarbenie hlúbika, ktorý môže byť i jednofarebný, ale zvyčajne je v rôznych častiach odlišne sfarbený v bohatej farebnej škále, podobne ako klobúk. Po otlačení sa farba na hlúbiku niektorých druhov nápadne mení. Vnútri býva hlúbik plný, dutý alebo rúrkovitý, konzistencia jeho dužiny môže byť tvrdá, mäkká, drobivá, vodnatá, kožovitá, pružná, chrupkovitá, vláknitá, vatovitá a pod.

Zdroj: Aurel Dermek, Albert Pilát
Poznávajme huby
Autor článku: Mgr. Roland Baranovič (roland)