História popisu - Leccinum percandidum

kozák belostný

Leccinum percandidum
křemenáč bělostný

Výborná jedlá huba
Výskyt: VI. - X.

Klobúk/Plodnica:

Klobúk má 60-200 mm v priemere, najprv je polguľovitý, potom klenutý a napokon vankúšovite rozprestretý. Za mladi je biely alebo belavo kožovohnedastý, často so slabým ružovkastým alebo škoricovohnedastým nádychom, dakedy aj so špinavo modrozelenkastými škvrnami. Za vlhkého počasia býva trochu slizký a lepkavý, v dospelosti pokožka presahuje na okraji až 2,5 mm.

Plodná časť:

Rúrky sú 10-30 mm dlhé, pri hlúbiku vykrojené, najprv belavé, potom špinavokrémové až belavosivé. Póry sú drobné a okrúhle; najprv sú rovnako sfarbené ako rúrky, potom bledo sivookrové, často s hnedými škvrnami. Na mladých exemplároch sú otlačené miesta najprv trochu okrové, neskôr fialovo sivohnedé alebo sivohnedé.

Hlúbik:

Hlúbik je 40-175 mm dlhý a 14-70 mm hrubý, kyjakovitý, hore stenčený. Je celý biely, s bielymi odstávajúcimi šupinkami, ktoré sú často sieťkovite usporiadané; otlačením tmavnú, v dospelosti (najmä v dolnej časti) bývajú špinavo sivohnedé až sadzovohnedé, alebo sa sfarbujú na hnedočernasto.

Dužina:

Dužina je biela, v báze hlúbika zvyčajne žltkastá alebo zelenožltkastá. Za mladi sa v klobúku rýchlo sfarbuje na modrosivo (v starobe takisto, ale pomalšie), takmer až k pokožke klobúka, v hornej časti hlúbika na bledoružovo, lilavoružovo alebo na červeno, najzreteľnejšie v povrchovej časti hlúbika. Po určitom čase sa farba mení na špinavo lilavosivú až fialovohnedú a napokon až na černastú, najmä vnútri hlúbika. V báze hlúbika modrie, nad rúrkami často trochu žltne. Chuť a vôňa sú nenápadné.

Výtrusný prach:

Výtrusný prach je hnedý.

Výskyt:

Kozák belostný rastie od júna do októbra v listnatých lesoch pod dubmi alebo aj v zmiešaných lesoch s vtrúsenými smrekmi, borovicami a brezami. Je veľmi zriedkavý a vyskytuje sa v celom miernom pásme severnej pologule, no nie všade rovnako hojne.

Je to dobrá jedlá huba, podobnej chuti ako kozák osikový.