História popisu - Porphyrellus porphyrosporus

Tmavohríb obyčajný

Porphyrellus porphyrosporus
Hřib nachovýtrusný

Jedlá huba
Výskyt: VI. - XI.

Klobúk/Plodnica:

Klobúk má 50-160 mm v priemere, najprv je polguľovitý, potom klenutý a napokon vankúšovitý. Spočiatku je bledosivý, potom tmavší, čo do intenzity sfarbenia dosť premenlivý, olivovosivý, olivovo sadzovohnedý alebo umbrovohnedý, niekedy s červenohnedým nádychom alebo červenkasto škvrnitý; otlačením sa sfarbuje na tmavohnedo až čierno. Je suchý, takmer plstnatý až zamatový, v starobe dakedy rozpukaný na políčka; pokožka sa nedá zlúpať.

Plodná časť:

Rúrky sú 15-25 mm dlhé, v mladosti dosť krátke, najprv sivasté, potom sivohnedé až hnedasté. Otlačením tmavnú, niekedy na vzduchu modrejú alebo červenejú. Bývajú široko prirastené, alebo pri hlúbiku vykrojené. Póry sú stredne veľké, hranaté, najprv belavé až žltkastosivé, potom tmavšie až hnedasté; otlačením viac tmavnú, alebo modrejú ako rúrky.

Hlúbik:

Hlúbik je 40-160 mm vysoký a 10-40 mm hrubý, najprv bruchatý, potom štíhlo kyjakovitý alebo takmer valcovitý s vretenovite končitou bázou. Často býva prehnutý, sivohnedý až olivovo sadzovohnedý. Otlačením tmavne, na vrchole je takmer sadzovočierny, dolu bledší; na bledšom podklade jemne pozdĺžne pásikavý, drobne plstnato bodkovaný. Miesta ohryzené slimákmi sú belavé až hnedasté.

Dužina:

Dužina je najprv biela, potom žltkastobelavá a napokon špinavobelavá. V hlúbiku býva v dospelosti obyčajne hnedasto vláknitá; na vzduchu sa sfarbuje na modrozelenkasto alebo na sívočervenkasto, neskôr ostáva špinavohnedá až černastá. V mladosti je pevná, potom mäkká. Vôňu má kyslastú a chuť nie najlepšiu, akoby štipľavú.

Výtrusný prach:

Výtrusný prach je červenohnedý, po uschnutí býva menej červenkastý.

Výskyt:

Tmavohríb obyčajný rastie v lete a v jeseni v zmiešaných lesoch na pahorkatinách a v podhorských krajoch. Je rozšírený v celom miernom pásme severnej pologule.

Význam:

Je jedlý ale podradnej kvality.