História popisu - Lactarius controversus
Na tejto stránke je zobrazená história zmien v popise huby. Zelenou farbou sú vyznačené nové texty, červenou farbou sú označené
staré, zmenené alebo zmazané texty.
Zoznam zmien
Zmeny urobil: JUDr. Michal Jamrich
Dátum: 04.01.2014 14:48
Dátum: 04.01.2014 14:48
Prelinkovanie na autoritu:
| Old Version | New Version | ||
|---|---|---|---|
| 1 | 216723 | 1 | 0 |
Zmeny urobil: JUDr. Michal Jamrich
Dátum: 04.01.2014 14:47
Dátum: 04.01.2014 14:47
Autor latinského názvu:
| Old Version | New Version | ||
|---|---|---|---|
| 1 | 1 | Pers. | |
Synonymum:
| Old Version | New Version | ||
|---|---|---|---|
| 1 | 1 | <b>Agaricus controversus</b> <b>(Pers.) Pers.</b>, <i>Syn. meth. fung.</i> (Göttingen): 430 (1801)<br><b>Agaricus lateripes</b> <b>Desm.</b>, <i>Catal. des plantes omis.</i>: 21 (1823)<br><b>Galorrheus controversus</b> <b>(Pers.) P. Kumm.</b>, <i>Führ. Pilzk.</i> (Zerbst): 125 (1871)<br><b>Lactarius controversus</b> <b>Pers.</b>, <i>Observ. mycol.</i> (Lipsiae) <b>2</b>: 39 (1800) [1799] <b><font color='#0000FF'>var. controversus</font></b><br><b>Lactarius controversus var. lateripes</b> <b>(Desm.) Bataille</b>, <i>Fl. Monogr. Astérosporales</i>: 27 (1908)<br><b>Lactarius lateripes</b> <b>(Desm.) Fr.</b>, <i>Hymenomyc. eur.</i> (Upsaliae): 438 (1874)<br><b>Lactifluus controversus</b> <b>(Pers.) Kuntze</b>, <i>Revis. gen. pl.</i> (Leipzig) <b>2</b>: 856 (1891)<br><b>Lactifluus lateripes</b> <b>(Desm.) Kuntze</b>, <i>Revis. gen. pl.</i> (Leipzig) <b>2</b>: 857 (1891) | |
Výskyt od:
| Old Version | New Version | ||
|---|---|---|---|
| 1 | 7 | 1 | 8 |
Klobúk:
| Old Version | New Version | ||
|---|---|---|---|
| 1 | Klobúk má 100-300 mm v priemere, najprv je klenutý so široko podvinutým okrajom, neskôr plocho rozprestretý a napokon lievikovitý. Je biely alebo krémovobiely s veľkými plochami ružových škvŕn. Za mladi býva pokožka dosť plstnatá, neskôr holá a lepkavá až slizká. | 1 | Veľký druh rýdzika, klobúk pevný, mäsitý, priemer 80-150 (300) mm, v mladosti plocho klenutý s vtlačeným stredom, neskor plochý s výraznejšie vtlačeným stredom, nakoniec až lievikovitý. Povrch klobúka často zvlnený, nepravidelný. Pokožka klobúka hladká, za vlhka výrazne klzká, lepkavá a lesklá, za sucha veľmi jemne zamatová až jemne plstnatá a matná (hlavne u mladých plodníc, ktoré sú plstnatejšie), neskôr naberá pokožka lesklejší vzhľad (akoby pokrytá glazúrou). Takmer vždy zostávajú na povrchu klobúka, hlavne v jeho strede, prichytené (prilepené) rastlinné zvyšky. Na okraji klobúka sa často náchádza (viditeľné u väčších plodníc) nevýrazné kruhovanie (4-5 zón), prípadne malé škvrnky, farebne iba málo odlišné od okolia. Okraj najskôr výrazne podvinutý, zostáva dlho nadol zahnutý, nakoniec môže byť rovný (priamy), tvarovo je okraj často zvlnený, povrch okraja klobúka je u mladých plodníc plstnatý. Farba biela, špinavo biela, bielo šedá, pričom sa vyskytujú zóny, miesta, škvrny (vekom plodníc čoraz väčšie) vo farbe ružovej, červenkastej až okrovej. |
Plodná časť:
| Old Version | New Version | ||
|---|---|---|---|
| 1 | Lupene | 1 | Lupene široko pripojené až mierne zbiehavé (niekedy so zúbkom), husté, vysoké 2-5 mm, tenké, krehké, často rozvidlené (až anastomózne) pri hlúbiku, prestriedané lupienkami. Farba lupeňov ružovo krémová, bledo telovo ružová, nakoniec červeno okrová, niekedy býva viditeľný žltkastý nádych, po poškodení miesta vo farbe hnedo okrovej. |
Hlúbik:
| Old Version | New Version | ||
|---|---|---|---|
| 1 | Hlúbik | 1 | Hlúbik valcovitý až nepravidelný a smerom k báze často stenčený, krátky a pevný, 15-25 x 12-22 mm, povrch hladký (vo vrchnej časti veľmi jemne plstnatý, viditeľné u mladých plodníc a pod lupou), jemne lepkavý, farba biela, neskôr bledo krémová, na miestach po poranení a manipulácií (otlačení) okrová (žltkastá). |
Dužina:
| Old Version | New Version | ||
|---|---|---|---|
| 1 | Dužina | 1 | Dužina pevná, tuhá, zrnito špongiovitá, biela, belavá, na reze sa veľmi pomaly sfarbuje v oblasti klobúka na červenkasto a v oblasti bázy hlúbika na šedo červenkasto. Vôňa nevýrazná, kyslo ovocná (môže pripomínať pelargónie), chuť dužiny horká, neskôr sa stáva štipľavá. Mlieko biele, nemenné, niekedy pomaly žltnúce, nehojné, riedke, chuť horká a neskôr štipľavá. |
Výtrusný prach:
| Old Version | New Version | ||
|---|---|---|---|
| 1 | Výtrusný prach | 1 | Výtrusný prach veľmi svetlo ružovo okrový. |
Makrochemické reakcie:
| Old Version | New Version | ||
|---|---|---|---|
| 1 | 1 | Reakcia na KOH na dužine a lupeňoch žltkastá, na mlieku bez reakcie (niekedy iba na okrajoch (kontúrach) žltkastá, FeSO4 na dužine sivo svetlo modrá. | |
Podobné druhy:
| Old Version | New Version | ||
|---|---|---|---|
| 1 | 1 | Lactarius controversus sa radí do podsekcie Zonarii (ďalej ešte Lactarius acerrimus, porninsis, zonarius, zonarioides, evosmus, illyricus), aj keď svojím vzhľadom je v nej výnimočný. Charakterizuje ho vo všeobecnosti biela, belavá farba klobúka (s tmavšími miestami ružovými až okrovými), na okraji nevýrazné zónovanie (kruhy), pokožka klobúka akoby pokrytá glazúrou, ružový nádych farby lupeňov, po krátkom čase štipľavá chuť dužiny aj mlieka. Od ďalších druhov v jeho podsekcií sa jednoznačne odlišuje svojou farbou (je bledší ako všetky ostatné.) Zámena je však možná za Lactarius piperatus, Lactarius glaucescens, Lactarius vellereus a Lactarius bertillonii, ktoré sa vyznačujú podobným sfarbením klobúka. Lactarius piperatus má klobúk biely, ten sa sfarbuje do okrova, ale bez ružových (červenkastých) tónov, jeho lupene sú biele až krémové (nie ružové), povrch klobúka je suchý, pri okraji zrnitý až zvrásnený (nie je tak lepkavý), teda nie je zónovaný (kruhy). Lactarius piperatus rastie hojne, zväčša skupinovo v listnatých a zmiešaných lesoch až do horského pásma a je to jeden z prvých rýdzikov v roku (objavuje sa od skorého leta). Viaže sa primárne na buk (Fagus sp.), ale môžeme ho objaviť pri rôznych hostiteľských stromoch – dub (Quercus sp.), gaštan (Castanea sp.), aj iné listnaté stromy, no dokonca aj pri ihličnatých stromoch. Lactarius glaucescens je belavo sfarbený druh rýdzika, má taktiež husté lupene, hladký (jemne zamatový) a suchý povrch klobúka, ihneď po ochutnaní veľmi štipľavé mlieko, ktoré však mení farbu pri zasychaní na lupeňoch na zelenkastú, a v reakcií s KOH na žltú až oranžovú. Dužina sa na reze taktiež po dlhej dobe farbí na zelenkasto. Lactarius glaucescens rastie jednotlivo alebo skupinovo v listnatých alebo zmiešaných lesoch. Viaže sa na buk (Fagus sp.), no sú nálezy aj pri gaštane jedlom (Castanea sativa), dube (Quercus sp.). Preferuje skôr vápencové podložie, vlhké miesta a nájdeme ho v nižších polohách (max. do podhorského stupňa). Lactarius vellereus a Lactarius bertillonii majú plstnatý (zamatový) povrch klobúka, teda oveľa výraznejšie ako Lactarius controversus, klobúk sa nesfarbuje do ružova (červenkasta), lupene sú skôr biele, belavé, krémové (žltkasté) a sú redšie ako pri Lactarius controversus. Ich povrch klobúka je suchý a nemá zónovanie (kruhovanie). Lactarius vellereus rastie zvyčajne v skupinách v listnatých lesoch, ale aj v lesoch zmiešaných (výnimočne ihličnatých), viaže sa primárne na buk (Fagus sp.), ale aj na dub (Quercus sp.), prípadne brezu (Betula sp.) a ihličnaté stromy. Výskyt až do horských oblastí. Lactarius bertillonii rastie samostane alebo skupinovo v listnatých lesoch a je vzácnejší. Viaže sa na buk (Fagus sp.), vzácnejšie na dub (Quercus sp.), gaštan (Castanea sp.) a brezu (Betula sp.). Preferuje vlhkejšie miesta a vápencové podložie. Nájdeme ho skôr v nižších polohách. | |
Význam:
| Old Version | New Version | ||
|---|---|---|---|
| 1 | J | 1 | JLactarius controversus rastie zvyčajne skupinovo (v radoch alebo kruhoch) v okrajových častiach lesov, pri cestách, v húštinách, hájikoch, hlavne v nižšie položených oblastiach. Viaže sa na topoľ (Populus sp.), hlavne osiku (Populus tremula), ale aj na vŕbu (Salix sp.), liesku (Corylus sp.), dub (Quercus sp.) a gaštan (Castanea sp.). |
Poznámka:
| Old Version | New Version | ||
|---|---|---|---|
| 1 | 1 | Zdroje informácií: Fungi of Northern Europe, vol. 2, The genus Lactarius (J. Heilmann-Clausen, A. Verbeken, J. Vesterholt) Fungi Europaei, vol. 7, Lactarius (M. T. Basso) Fungi of Switzerland, vol. 6, Russulaceae (F. Kränzlin) | |
Prelinkovanie na autoritu:
| Old Version | New Version | ||
|---|---|---|---|
| 1 | 1 | 216723 | |
Zmeny urobil: Paľo °
Dátum: 02.01.2012 22:44
Dátum: 02.01.2012 22:44
Autor latinského názvu:
| Old Version | New Version | ||
|---|---|---|---|
| 1 | 1 | (Pers.) Pers. | |
Zmeny urobil: Pavol Kešeľák
Dátum: 09.05.2008 21:34
Dátum: 09.05.2008 21:34
Synonymum:
| Old Version | New Version | ||
|---|---|---|---|
| 1 | Lactarius populinus R. Heim (1957) | 1 | |
Zmeny urobil: Pavol Kešeľák
Dátum: 09.05.2008 21:33
Dátum: 09.05.2008 21:33
Synonymum:
| Old Version | New Version | ||
|---|---|---|---|
| 1 | 1 | Lactarius populinus R. Heim (1957) | |
Úvodné znenie
Zdroj: Aurel Dermek, Albert Pilát
Poznávajme huby
Publikoval: Mgr. Roland Baranovič
Dátum: 12.11.2004 10:09
Poznávajme huby
Publikoval: Mgr. Roland Baranovič
Dátum: 12.11.2004 10:09
Rýdzik osikový
Lactarius controversus
Ryzec osikový
Nejedlá huba
Výskyt: VII. - X.
Klobúk/Plodnica:
Klobúk má 100-300 mm v priemere, najprv je klenutý so široko podvinutým okrajom, neskôr plocho rozprestretý a napokon lievikovitý.
Je biely alebo krémovobiely s veľkými plochami ružových škvŕn. Za mladi býva pokožka dosť plstnatá, neskôr holá a lepkavá až slizká.
Plodná časť:
Lupene sú 4-9 mm široké, veľmi husté, najprv biele, neskôr bledo oranžovoružové alebo mäsovočervenkasté, na hlúbik zbiehavé.
Hlúbik:
Hlúbik je hrubý a krátky, zvyčajne 30-50 mm vysoký a 25-50 mm hrubý, dolu stenčený, biely, často červenkasto škvrnitý.
Dužina:
Dužina je hrubá a pevná, biela, pod pokožkou klobúka často s fialovým odtieňom. Chuť má ostrú a vonia podobne ako repa. Mlieko je biele, nemení farbu a má ostrú chuť.
Výtrusný prach:
Výtrusný prach je krémovožltý.
Výskyt:
Rýdzik osikový rastie od júla do októbra na lúkach a pasienkoch pod rozličnými druhmi topoľov, ale najmä pod osikami. Plodnice sa objavujú zvyčajne vo veľkých húfoch. Je rozšírený v celom miernom pásme severnej pologule.
Význam:
Je to jeden z najväčších a najmäsitejších rýdzikov. Škoda len, že je nejedlý.