História popisu - Amanita gemmata
Na tejto stránke je zobrazená história zmien v popise huby. Zelenou farbou sú vyznačené nové texty, červenou farbou sú označené
staré, zmenené alebo zmazané texty.
Zoznam zmien
Dátum: 06.09.2012 22:38
Autor latinského názvu:
| Old Version | New Version | ||
|---|---|---|---|
| 1 | (Fr.) | 1 | (Fr.) Bertill. |
Synonymum:
| Old Version | New Version | ||
|---|---|---|---|
| 1 | Amanita junquillea Quél.; | 1 | <b>Agaricus adnatus</b> <b>W.G. Sm.</b>, in Saunders & Sm., <i>Mycological illustrations</i>: pl. 21 (1870)<br><b>Agaricus gemmatus</b> <b>Fr.</b>, <i>Epicr. syst. mycol.</i> (Upsaliae): 12 (1838) [1836-1838]<br><b>Amanita adnata</b> <b>(Sacc.) Sacc.</b>, <i>Syll. fung.</i> (Abellini) <b>23</b>: 5 (1925)<br><b>Amanita gemmata</b> <b>(Fr.) Gillet</b>, <i>Hyménomycètes</i> (Alençon): 52 (1874)<br><b>Amanita junquillea</b> <b>Quél.</b>, <i>Bull. Soc. bot. Fr.</i> <b>23</b>: 324 (1876)<br><b>Amanita junquillea var. exannulata</b> <b>J.E. Lange</b>, <i>Fl. Agaric. Danic.</i> <b>1</b>: 14 (1935)<br><b>Amanita muscaria var. gemmata</b> <b>(Fr.) Quél.</b>, <i>Enchir. fung.</i> (Paris): 3 (1886)<br><b>Amanitaria gemmata</b> <b>(Fr.) E.-J. Gilbert</b>, in Bresadola, <i>Iconogr. Mycol.</i> <b>27</b>(Suppl. 1): 77 (1941)<br><b>Amanitopsis adnata</b> <b>Sacc.</b>, <i>Syll. fung.</i> (Abellini) <b>5</b>: 24 (1887)<br><b>Amanitopsis gemmata</b> <b>(Fr.) Sacc.</b>, <i>Syll. fung.</i> (Abellini) <b>5</b>: 25 (1887)<br><b>Venenarius gemmatus</b> <b>(Fr.) Murrill</b>, <i>Lloydia</i> <b>11</b>: 102 (1948) |
Prelinkovanie na autoritu:
| Old Version | New Version | ||
|---|---|---|---|
| 1 | 1 | 202929 | |
Dátum: 20.07.2006 19:20
Autor latinského názvu:
| Old Version | New Version | ||
|---|---|---|---|
| 1 | 1 | (Fr.) Gill. | |
Synonymum:
| Old Version | New Version | ||
|---|---|---|---|
| 1 | 1 | Amanita junquillea Quél.; | |
Úvodné znenie
Poznávajme huby
Publikoval: Mgr. Roland Baranovič
Dátum: 05.03.2002 00:00
Muchotrávka slamovožltá
Amanita gemmata
Muchomůrka slámožlutá
Jedovatá huba
Výskyt: V. - X.
Klobúk/Plodnica:
Klobúk má 45-90 mm v priemere, najprv je polguľovitý, potom plocho klenutý a napokon rozprestretý. Na okraji býva zreteľne ryhovaný, za mladi okrovo slamovožltý, v strede' najtmavší, dospievaním plodnice bledne a býva takmer belavý. Povrch má za vlhkého počasia lepkavý, za sucha trochu lesklý, pokrytý bielymi útržkami (zvyšky z plachtičky), často však býva celkom holý.
Plodná časť:
Lupene sú 6-10 mm široké, husté, biele, pri okraji klobúka zaoblené.
Hlúbik:
Hlúbik je 60-100 mm dlhý a 7-15 mm hrubý, takmer valcovitý. Smerom hore je zúžený a na báze zhrubnutý v podobe malej mäkkej zaoblenej hľuzy, ktorá je obalená prirastenou pošvou, od hlúbika odstávajúcou voľným tenkým golierikom. Celý je biely, jemne šupinkovite vločkatý, zriedkavo aj holý, najprv býva vatovite vypchatý a v dospelosti rúrkovite dutý. V hornej tretine má tenko blanitý nepravidelný ovisnutý prsteň, ktorý obyčajne časom mizne.
Dužina:
Dužina je biela, mäkká a krehká. Vôňu a chuť má nenápadnú, niekedy akoby trochu reďkovkovú.
Výtrusný prach:
Výtrusný prach je biely.
Výskyt:
Muchotrávka slamovožltá rastie od mája do októbra v listnatých aj v ihličnatých lesoch, najčastejšie v piesočnatých pôdach. Býva dosť hojná. Je rozšírená v celom miernom pásme severnej pologule.
Túto hubu pokladali v minulosti za jedlú. Viacero skúseností však dokázalo, že je mierne jedovatá. Dôkaz o tom podal slovenský mykológ I. FÁBRY (1953), ktorý jej jedovaté účinky vyskúšal sám na sebe.