História popisu - Amanita excelsa

Muchotrávka hrubá

Amanita excelsa
Muchomůrka šedivka

Nejedlá huba
Výskyt: VI. - XI.

Klobúk/Plodnica:

Klobúk má 5U-150 mm v priemere, najprv je polguľovite klenutý, potom plocho klenutý, sivý alebo sivohnedastý, na okraji hladký, neryhovaný. Na povrchu býva husto pokrytý belavými alebo bledosivastými bradavkami, často usporiadanými v sústredných kruhoch.

Plodná časť:

Lupene sú 6-12 mm široké, husté, voľné, biele alebo belavé.

Hlúbik:

Hlúbik je 50-120 mm dlhý a 20-45 mm hrubý, najprv vatovite vypchatý, potom rúrkovite dutý, hore stenčený, dolu hrubý, prechádzajúci do zdurenej, často končitej hľuzy, ktorá je ozdobená jedným alebo dvoma radmi nezreteľných bradaviek. Je biely alebo sivastý, nad prsteňom jemne ryhovaný; pod prsteňom býva povrch často šupinkato priečne rozpukaný. Prsteň je v hornej tretine biely, šikmo odstávajúci, na vrchnej strane zreteľne ryhovaný.

Dužina:

Dužina je biela a iba pod pokožkou klobúka sivá. Vôňu má trochu zemito reďkovkovú a chuť nevýraznú.

Výtrusný prach:

Výtrusný prach je biely.

Výskyt:

Muchotrávka hrubá rastie v lete a v jeseni v ihličnatých aj v listnatých lesoch, zvyčajne vo veľkom množstve. Je rozšírená v celom miernom pásme severnej pologule i v Austrálii.

Význam:

Je to jedlá huba, ale chuťou nevyniká. Okrem toho sa dosť podobá muchotrávke tigrovanej - Amanita pantiierina, ktorá je prudko jedovatá a neskúsení hubári si ich môžu pomýliť. Preto ju neodporúčame zbierať na jedenie.