História popisu - Amanita citrina

Muchotrávka citrónovožltá

Amanita citrina
Muchomůrka citronová

Nejedlá huba
Výskyt: VIII. - X.

Klobúk/Plodnica:

Klobúk má 50-100 mm v priemere, najprv je polguľovitý, potom klenutý a napokon plocho rozprestretý, na okraji hladký. Je celý citrónovožltý alebo sírovožltý so zeleným odtieňom, neskôr blednúci až belavý, na povrchu pokrytý nepravidelne rozloženými bielymi alebo i hnedastými bradavkami, ktoré zvyčajne časom miznú. Za vlhkého počasia býva lepkavý, za sucha lesklý.

Plodná časť:

Lupene sú 6-12 mm široké, husté, biele.

Hlúbik:

Hlúbik je 70-150 mm dlhý a 10-20 mm hrubý, takmer valcovitý. Dolu je ukončený nápadnou pologuľovitou hrubou hľuzou, ktorá je na hornej časti akoby useknutá a celá obalená prirastenou pošvou. Povrch má jemne belavo zelenkastožltý, zvyčajne rovnako sfarbený ako klobúk, ale vždy oveľa bledší, hladký, zriedkavo veľmi drobno vločkatý. Za mladi je vatovite vypchatý, v dospelosti rúrkovite dutý. V hornej tretine má zreteľný žltkastý prsteň, ktorý býva mäkký a ovisnutý.

Dužina:

Dužina je biela, na vzduchu nemení farbu. Vôňu má nepríjemnú, pripomína pach starých surových zemiakov. Chuť je najprv nenápadná a o chvíľu nepríjemná.

Výtrusný prach:

Výtrusný prach je biely.

Výskyt:

Muchotrávka citrónovožltá rastie od augusta do konca októbra v listnatých aj v ihličnatých lesoch, v nížinách i v podhorských krajoch. Je rozšírená v celom miernom pásme severnej pologule a v Austrálii.

Význam:

Kedysi ju považovali za jedovatú, ale zistilo sa, že je neškodná. Na jedenie nie je dobrá pre nepríjemnú vôňu a chuť. Aj keby mala všetky vlastnosti dobrej jedlej huby, neodporúčali by sme ju zbierať na jedenie, lebo sa veľmi podobá smrteľne jedovatej muchotrávke zelenej.