Úvodná stránka » Atlas húb » Atlas húb - Zoznam » Craterellus cornucopioides »

História popisu - Craterellus cornucopioides

Na tejto stránke je zobrazená história zmien v popise huby. Zelenou farbou sú vyznačené nové texty, červenou farbou sú označené staré, zmenené alebo zmazané texty.

Zoznam zmien

Zmeny urobil: Oldřich Roučka
Dátum: 08.01.2015 17:19

Synonymum:

Old VersionNew Version
1 1<b>Cantharellus cornucopiae</b> <b>Wallr.</b> [as '<i>Cantarellus</i>'], <i>Fl. crypt. Germ.</i> (Norimbergae) <b>2</b>: 628 (1833)<br><b>Cantharellus cornucopioides</b> <b>(L.) Fr.</b>, <i>Syst. mycol.</i> (Lundae) <b>1</b>: 321 (1821)<br><b>Craterella cornucopioides</b> <b>(L.) Pers.</b>, <i>Tent. disp. meth. fung.</i> (Lipsiae): 71 (1797)<br><b>Craterellus cornucopioides</b> <b>(L.) Pers.</b>, <i>Mycol. eur.</i> (Erlanga) <b>2</b>: 5 (1825) <b><font color='#0000FF'>var. cornucopioides</font></b><br><b>Craterellus cornucopioides var. crispus</b> <b>Sacc.</b><br><b>Craterellus cornucopioides var. flavicans</b> <b>Sacc.</b>, <i>Michelia</i> <b>1</b>: 5 (1877)<br><b>Craterellus cornucopioides var. mediosporus</b> <b>Corner</b>, (1966)<br><b>Craterellus cornucopioides var. parvisporus</b> <b>Heinem.</b>, <i>Bull. Jard. bot. &#201;tat Brux.</i> <b>28</b>: 431 (1958)<br><b>Craterellus cornucopioides var. roseus</b> <b>R. Heim</b>, (1960)<br><b>Craterellus ochrosporus</b> <b>Burt</b>, <i>Ann. Mo. bot. Gdn</i> <b>1</b>: 334 (1914)<br><b>Dendrosarcus cornucopioides</b> <b>(L.) Kuntze</b> [as '<i>cornucopiodes</i>'], <i>Revis. gen. pl.</i> (Leipzig) <b>3</b>(2): 463 (1898)<br><b>Helvella cornucopioides</b> <b>(L.) Scop.</b> [as '<i>Elvela</i>'], <i>Fl. carniol.</i>, Edn 2 (Wien) <b>2</b>: 476 (1772)<br><b>Merulius cornucopioides</b> <b>(L.) With.</b>, <i>Bot. arr. Brit. pl.</i>, Edn 2 (London) <b>3</b>: 281 (1792)<br><b>Merulius purpureus</b> <b>With.</b>, <i>Bot. arr. Brit. pl.</i>, Edn 2 (London) <b>3</b>: 280 (1792)<br><b>Octospora cornucopioides</b> <b>(L.) Timm</b>, <i>Fl. Megapol. Prodr.</i>: 262 (1788)<br><b>Pezicula cornucopioides</b> <b>(L.) Paulet</b>, <i>Trait&#233; sur les Champignons Comestibles</i>, Atlas <b>2</b> (1791)<br><b>Peziza cornucopioides</b> <b>L.</b>, <i>Sp. pl.</i> <b>2</b>: 1181 (1753)<br><b>Pleurotus cornucopioides</b> <b>(L.) Gillet</b>, <i>Hym&#233;nomyc&#232;tes</i> (Alen&#231;on): 345 (1876) [1878]<br><b>Sterbeeckia cornucopioides</b> <b>(L.) Dumort.</b>, <i>Comment. bot.</i> (Tournay) (1822)

Prelinkovanie na autoritu:

Old VersionNew Version
1 1153130


Zmeny urobil: Paľo °
Dátum: 13.01.2012 23:13

Autor latinského názvu:

Old VersionNew Version
1(L.ex Fr.) Pers. 1(L.) Pers.


Zmeny urobil: Ing. Milan Zelenay
Dátum: 24.03.2006 21:40

Autor latinského názvu:

Old VersionNew Version
1 1(L.ex Fr.) Pers.


Úvodné znenie

Zdroj: Aurel Dermek, Albert Pilát
Poznávajme huby
Publikoval: Mgr. Roland Baranovič
Dátum: 18.10.2001 00:00

Lievik trúbkovitý

Craterellus cornucopioides
Stroček trubkovitý

Výborná jedlá huba
Výskyt: VIII. - XI.

Klobúk/Plodnica:

Klobúk má 30-80 mm v priemere, je trúbkovite lievikovitý, s prehnutým okrajom, ktorý býva v dospelosti vlnitý alebo laločnatý, na vnútornej strane hnedočierny, neskôr čiernosivý až čierny, šupinkatý, na vonkajšej strane sivohnedý, najprv hladký, neskôr vráskavý. Celá plodnica, včítane hlúbika, je na vonkajšej strane povlečená výtrusorodným rúchom (hyméniom), a preto býva v dospelosti od bieleho výtrusného prachu belavo oinovatená.

Hlúbik:

Hlúbik je 50-120 mm vysoký, dutý, smerom dolu zúžený, hore prechádza pomaly do klobúka. Je rovnako sfarbený ako klobúk.

Dužina:

Dužina je veľmi krehká, trochu chrupkovitá, najprv sivočierna, potom čierna, bez výraznej chuti, ale príjemne vonia. Usušená huba je celá čierna a lámavá.

Výtrusný prach:

Výtrusný prach je biely.

Výskyt:

Rastie od augusta do novembra, najčastejšie v listnatých a zmiešaných lesoch, zriedkavo aj v ihličnatých lesoch. Za priaznivých podmienok sa plodnice objavujú vo veľkých húfoch a v bohatých trsoch. Je rozšírený v celom miernom pásme severnej pologule a v Austrálii.


Je to veľmi dobrá huba aj napriek svojmu nevzhľadnému zovňajšku. Je vhodná najmä do polievok, omáčok a na sušenie. Usušené a rozdrvené plodnice možno použiť ako korenie do rozličných jedál.